SME

Príbehy žien z rodu Pálffy opäť na Červenom Kameni

Pokračovanie podujatia Ženy z rodu Pálffy sa po júli uskutoční túto sobotu a potom aj 25. augusta, hrad sa vracia do 16. až 20. storočia.

Návštevníci tak budú mať možnosť zoznámiť sa s najkrajšou ženou Červeného Kameňa – Evou Zuzanou Pucheimovou, ktorej obavy o jediného syna a túžba po ďalšom potomkovi rodu nedajú spávať.

BRATISLAVA. Nepoznanú minulosť vznešeného pokolenia šľachticov možno odhaliť počas nočných prehliadok na veľkom hrade v Malých Karpatoch – hrade Červený Kameň, ktorý sa týči nad obcou Častá v okrese Pezinok. Podujatie Ženy z rodu Pálffy pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum Červený Kameň po júlovom úvode aj na túto sobotu 4. augusta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Toto leto sa nočná akcia na hrade uskutoční aj 25. augusta. Počas prázdninových letných večerov "sa za svitu mesiaca a sviečok vráti hrad Červený Kameň do obdobia 16. až 20. storočia, keď ho obývali nežnejšie polovičky rodu Pálffy a tie sa v prúde času stanú jeho hlavnými hrdinkami," informoval Michal Lukáč zo SNM - Múzea Červený Kameň. Hrané nočné prehliadky sa začnú každú polhodinu od 18:30 do 23:00.

Dej podujatia Ženy z rodu Pálffy sa odohráva počas marcových dní roka 1945, keď Červená armáda postupuje smerom na západ krajiny. Návštevníkom inscenovaných nočných prehliadok ho vyrozpráva posledný majiteľ hradu Karol Pálffy, ktorý prostredníctvom rodinného denníka predstaví viac než 350-ročnú históriu svojich slávnych predkov, predovšetkým však porozpráva o veľkoleposti žien jeho rodu.

SkryťVypnúť reklamu

Návštevníci tak budú mať možnosť zoznámiť sa s najkrajšou ženou Červeného Kameňa – Evou Zuzanou Pucheimovou, ktorej obavy o jediného syna a túžba po ďalšom potomkovi rodu nedajú spávať. Dozvedia sa o nekompromisných rekatolizačných činoch Františky Khuenovej voči protestantom, aj o starostiach Márie Magdalény Fuggerovej s vedením panstva. O rozčarovaní zo zániku monarchie i priebehu pozemkovej reformy porozprávajú Vojtech a Blanka Pálffyovci a tajomstvo o vojenskej stratégii habsburskej monarchie prezradí svojej vernej dôverníčke Eleonóre Kaunitzovej jej veličenstvo Mária Terézia. Hrané prehliadky so scénkami poodhalia aj život hradného služobníctva.

"Poukážu na zármutok Antónie Kolowratovej i priblížia ťažké chvíle Lucie Wilczekovej, ktorá v dôsledku približujúceho sa frontu musí zanechať svoj majetok napospas osudu," dodal Michal Lukáč, ktorý inscenované podujatie Ženy z rodu Pálffy pripravil spolu s Luciou Branišovou a Michalom Kovačikom. Bližšie informácie o programe tu.

SkryťVypnúť reklamu

Kráľovský majetok

Dejiny hradu Červený Kameň sa začali v prvej polovici 13. storočia, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala na svojich majetkoch postaviť hrad. Stal sa známym pod menom Červený Kameň (nemecky Rothenstein, maďarsky Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nemecky Bibersburg).

Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr ho vlastnili viaceré uhorské šľachtické rody, medzi inými Matúš Čák Trenčiansky, Zápoľskí alebo Turzovci. Od Turzovcov získala hrad bohatá obchodnícka rodina Fuggerovcov. Tí zbúrali starý gotický hrad a na jeho mieste postavili renesančnú pevnosť - bezpečný sklad tovarov, s ktorými obchodovali po celej Európe. Neskôr hrad kúpili Pálffyovci. Žili tu vyše 360 rokov a svoje sídlo ďalej modernizovali.

História múzea na hrade Červený Kameň sa začala písať po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálffy hrad opustil v marci 1945, keď pred príchodom Červenej armády odišiel do Rakúska. Od roku 1948 sa na hrade začali zhromažďovať umelecké predmety z 31 zámockých objektov a dvoch kláštorov. Hrad bol verejnosti sprístupnený ako múzeum 22. októbra 1949. Zhoršujúca sa statika hradu si v rokoch 1976 až 1998 vyžiadala generálnu opravu budovy aj areálu. Od roku 1979 je SNM-Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea a špecializuje sa na kultúru bývania šľachty. Zoznámiť sa s nimi až do septembra dá denne od 9:00 do 17:00.

Hrad sa volá Červený, pretože pôvodný kameň kopca - kvarcit, na ktorom ho postavili, má červenú farbu. Je použitý na viacerých miestach hradu. Zaujímavosťou hradu je napríklad najväčší koberec s plochou 44,12 m2, čo je plocha priemerného dvojizbového bytu.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 560
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 078
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 908
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 608
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 352
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 344
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 170
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 775
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 316
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 463
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 912
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 137
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 421
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 659
  7. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 434
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 7 123
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťZatvoriť reklamu