BRATISLAVA. Úle, bzučanie včiel a ľudia v zvláštnych odevoch. Včelári sú aj v Bratislave. Za medom nemusíte chodiť na vidiek. Med z mesta dokonca často chutí ľuďom viac ako med z dediny.
„Je to tým, že ľudia v meste pestujú okrasné kvetinky, ktoré majú nektár taký špeciálny a chutný, že včely v tom okruhu majú určite lepší med ako akýkoľvek iný,“ tvrdí včelár Dušan Dedinský z Devína.
Stromy aj byliny
Fakty
Včely a med
včela za celý svoj život nazbiera zhruba 9 miligramov medu;
na 0,5 kg medu pracuje 556 včiel celý život;
musia na to sadnúť na približne 2 milióny kvetov;
na nazbieranie 1 kila medu musia včely nalietať vzdialenosť štyroch obvodov Zeme;
v priemernom roji je jedna kráľovná a 50tisíc robotníc.
(khu)
V Bratislave majú včelári úle zväčša v záhradách a pri mestských lesoch. „Preto máme nielen klasické medy ako z repky, agátu, lipy či slnečnice, ale napríklad aj mätový či gaštanový,“ hovorí Adam Sadovský, tajomník Základnej organizácie slovenského zväzu včelárov v Bratislave.
„V obytnej zóne je výhodnejšie chovať včely, lebo je tam pastva stále – v parkoch, na okrasných stromoch či balkónoch, na rozdiel od polí a lesov, kde sú rozsiahle monokultúry,“ dopĺňa ho predseda zväzu včelárov západného Slovenska Richard Ružovič.
Ocenenie za najlepší med vo Francúzsku podľa neho získal včelár z Paríža, ktorý choval niekoľko včelstiev na garáži.
Rozprávajú tancom
Včela lieta po nektár asi v okruhu troch kilometrov od úľa. „Fungujú tak, že takzvané pátračky nájdu zdroj znášky, ochutnajú ho a v úli to potom všetkým oznámia takými špeciálnymi tančekmi,“ opisuje včelár Dušan Dedinský z Devína, ktorý je už treťou generáciou včelárov v rodine. Práve podľa tohto včelieho tanca ostatné včely vraj zistia vzdialenosť, uhol a výdatnosť nektáru.
Chovať včely je podľa Dedinského možné kdekoľvek, treba splniť niekoľko podmienok. „Musíte mať pokojné matky, nemať výlet z úľa na susedov pozemok a treba mať pevný plot, aby včely vyleteli vysoko, a dať im napájadlo. Inak budú chodiť susedovi na bazén, na vodovodný kohútik a podobne,“ hovorí včelár. Ak včelár splní tieto podmienky a chová len niekoľko včelích rodín, jeho susedia si vraj nemusia nič všimnúť.
Včely na Patrónke
„Chovám včelie matky Devínčanky, ktoré vyšľachtil otec. Býval celý život na Patrónke a nikdy s nimi nikto nemal problémy, lebo sú oveľa menej agresívne ako iné,“ opisuje Dedinský. Včely Devínčanky by sme dnes už podľa neho mohli nájsť po celom Slovensku.
Dedinského otec sa venoval aj zlepšovaniu včelárskych patentov. Za automatický stroj na výrobu včelích buniek pre kráľovné získal medailu na výstave patentov v roku 1972.
Prečítajte si rozhovor so včelárom Dušanom Dedinským.
Hobby aj zamestnanie
Včelárov je v Bratislave okolo dvoch stoviek, väčšina to robí len ako koníček. „Priemerný vek našich aktívnych včelárov je okolo 65 rokov, aj keď sa v poslednom čase prihlásilo veľa mladých,“ tvrdí Adam Sadovský, tajomník včelárskeho zväzu.
Dušana Dedinského včely uživia. „Som včelárom na plný úväzok. Už aj popri zamestnaní za socializmu mi včely vynášali viac ako práca, ale muselo sa chodiť do zamestnania. Na voľnej nohe som od prvého dňa, čo sa po revolúcii dalo ostať doma.“
Chová tridsať včelích rodín, z čoho niektoré prinesú 50 až 100 kíl medu ročne.
Včely nepotrebujú podľa Dedinského veľkú starostlivosť. „Raz do týždňa sa stačí ísť pozrieť, čo je s nimi. Keď nie je problém, tak stačí počas celého roku vytáčať med, inak by sa vyrojili inam.“
Nebyť ako medveď
V Ružinove sa raz podľa Sadovského vyrojili včely do vetracej šachty paneláka. „Keďže ich pokladajú za užitočné, tak ich nevyháňali a vraj im tam ešte žijú.“
Včely na človeka bezdôvodne neútočia. Rozdráždi ich buchotanie po úli či prudké pohyby. „Pri včelách sa netreba správať ako medveď, aj žihadlo je vymyslené na to, aby ho to bolelo,“ hovoril so smiechom včelár Dedinský.
Pri práci so včelami nepoužíva žiadnu ochranu, iba dym a za mesiac ho štipnú dva až päťkrát.
Včelár Dedinský otvára úľ za pomoci dymidla.
Včely sa starajú o mladú matku Devínčanku.
Med nie je dobré ohrievať, lebo stráca hodnotné látky. Včelár Dedinský ho melie v mlynčeku, potom už nescukornatie.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
