Hoci kolískou suma je Japonsko, z ázijskeho kontinentu si našlo pred tromi rokmi cestu aj k nám. Na Slovensku existuje sedem klubov, z toho tri v Bratislave. FOTO – ARCHÍV
Medzi atraktívne športy už aj v našich končinách patrí sumo. Kolískou suma je Japonsko, kde existuje už dlhé stáročia. Profesionálne sa v sume zápasí len v krajine vychádzajúceho slnka a cez Eurosport ho môžeme aj my. Amatérske sumo je rozšírené inde vo svete. Jedine v Japonsku existuje profesionálna liga. „Zápasníkov si vychovávajú v takzvaných stajniach, kde sú dlhé roky vedení tvrdým, priam vojenským režimom. Amatérske sumo zostáva pre zvyšok sveta. Na Slovensko sa dostalo v roku 1999 z Českej republiky, ktorá je štyri roky pred nami,“ hovorí prezident Slovenskej federácie sumo David Šarkády.
Hmotnosť nie je všetko
Keď sme si dohodli stretnutie s týmto aktívnym zápasníkom, očakávali sme príchod chlapa ako hora. Prišiel však štíhly, vyšportovaný muž. „Nikto mi pri prvom stretnutí neverí, že robím sumo. Princíp suma však spočíva vo vytlačení súpera z kruhu, ktorý sa nazýva dohyo. Je to 4,55 metra široké zápasisko a zápasník sa snaží súpera prinútiť dotknúť sa zeme inou časťou tela ako chodidlom. Sumo má vypracovaných približne tristo detailných techník útoku. Je to veľmi dynamický šport. Jeden zápas trvá v priemere menej ako šesť sekúnd, čo sa divákom veľmi páči. Najčastejším víťazstvom je vytlačenie súpera z kruhu. V tomto športe nerozhoduje len hmotnosť, ale celková symbióza rýchlosti, sily a techniky. Ani veková hranica nie je obmedzená,“ objasnil slovenský reprezentant.
Slovenská federácia sumo vznikla v decembri 2000. V súčasnosti neexistuje ligová súťaž, len individuálne a skôr komerčné projekty. Na Slovensku funguje sedem klubov. V Bratislave existujú tri oddiely. Jeden má približne desať zápasníkov, medzi ktorých sa neraz zaradia aj bývalí džudisti, zápasníci či aikidisti, ktorí majú so silovým športom nejaké skúsenosti. „Máme problémy s priestormi. Prenajímame si rôzne telocvične a väčšina z nás trénuje individuálne. Sme ešte mladým športom, no v budúcnosti plánujeme aj ligu či iné súťaže. Máme za sebou úvodný štart na majstrovstvách sveta a Európy. V minulom roku sme zorganizovali úvodné majstrovstvá Slovenska a pravidelne sa zúčastňujeme na zahraničných turnajoch. V tomto roku nás čakajú ME v Moskve a MS vo Wroclavi.“
Zľakol sa a nenastúpil
Výstroj týchto bojovníkov je veľmi jednoduchý. Nie je však lacnou záležitosťou. „Používa sa jediný odev, a to mavaši. Je to bedrový pás z ražného plátna, dlhý šesť a pol metra, široký päťdesiat centimetrov, preložený na polovicu a zrolovaný. Existuje špeciálna technika, ktorou sa uväzuje. „Mavaši stojí 150 amerických dolárov,“ prezradil Šarkády.
V amatérskom sume existujú tri hmotnostné kategórie. Do 85 kg, do 115 kg a nad 115 kg. Na niektorých podujatiach sa súťaží aj v kategórii bez rozdielu hmotnosti, a tak sa ľahko môže stať, že sa v dohyu stretnú obrovské hmotnostné rozdiely. „Stalo sa to zhodou okolností aj mne počas medzinárodných majstrovstiev v Maďarsku, kde som mal nastúpiť proti majstrovi sveta Nemcovi Torstenovi Scheiblerovi, ktorý váži 230 kilogramov. Akosi sa ma naľakal, nenastúpil na zápas a ja som zvíťazil kontumačne,“ dodal s úsmevom Šarkády.
Najťažším zápasníkom na svete je Američan Emmanuel Yarbrough, ktorý váži 360 kilogramov. Naopak, najľahším na svete je práve David Šarkády so 63 kg. „Štartujem na podujatiach, kde moji najľahší súperi vážia približne 85 kilogramov.“
K svetovej špičke amatérov patria Česi, Nemci, Rusi, Maďari, Poliaci a Bulhari. Tomuto športu sa však venujú aj ženy. „V Bratislave máme päť až šesť zápasníčok.“ V tejto súvislosti nám akosi nesedí odev, ktorý na zápasy nosia muži. „To by asi nešlo. Ženy majú na okrem mavaši gymnastické body.“
K strave patrí pivo
Na našom stretnutí sa zúčastnil aj športový riaditeľ Slovenskej federácie sumo Michal Šándori, ktorý je prvým historickým majstrom Slovenska vo svojej hmotnostnej kategórii. To už je chlap ako hora. V Japonsku majú zápasníci špeciálny jedálny lístok, čo u nás vraj neexistuje. „Nemáme totiž prístup ku všetkým morským potravinám, ktoré do jedla pridávajú Japonci. Je to strava v štýle ‘psíček a mačička‘. Čo doma máme, to do hrnca dáme. Je to vysoko kalorické jedlo, ku ktorému stále jedia ryžu,“ dodal momentálne 165-kilogramový slovenský borec Michal Šándori. Ako sa vlastne stravuje on? „Ťažko povedať. Jem rôznu stravu a v rôznych objemoch. Sú dni, keď veľa nezjem, no inokedy je to kvantum jedla. Dve kuriatka s pochutinami nie sú pre mňa problémom. Neoddeliteľnou súčasťou tejto výživy je nielen v Japonsku konzumácia piva. K jednému obedu ich zdolá zápasník aj osem.“ A koľko si dá Slovák? „Ja si dám občas aj desať pivečiek.“
Kto má záujem o sumo, môže kontaktovať Michala Šándoriho na tel. č. 0903 464 751, e-mail: sumo@szm.sk .
Autor: Miroslav Hýlek
