BRATISLAVA. Transformačnú stanicu na Gessayovej ulici v bratislavskej Petržalke skrášli občianske združenie Legálne graffity zóny. Zobrazené na nej bude obliehanie Bratislavy Napolenom v roku 1809, keď sa francúzske vojská viac ako mesiac márne pokúšali dobyť prechod cez Dunaj.
Ako uviedol Matúš Ferenčík, autor celého projektu s názvom Dejinné súvislosti - po stopách, ľuďom v Petržalke aj návštevníkom chcú prostredníctvom graffiti priblížiť historické témy. Mestská časť Petržalka na tento nápad prispela sumou 1 900 eur.
Trafostanicu na Gessayovej začnú maľovať vo štvrtok medzi 9:00 a 10:00, práce majú naplánované na štyri dni. Občianske združenie Legálne graffity zóny však nechce ostať len pri Gessayovej, plánujú podobne vylepšiť ďalšie stanice na Bzovíckej, Lietavskej a Hrobákovej ulici. Podľa autora projektu nie sú estetické a nezapadajú do prostredia.
Vytypovaných mali viacero lokalít v Petržalke, nakoniec však vybrali práve spomínané trafostanice, lebo sa nachádzajú v blízkosti škôl a centier voľného času.
Na všetkých by mali byť zobrazené historické témy - história premostenia pravého a ľavého brehu Dunaja, prítomnosť rímskych légií v Bratislave, tradícia osídlenia a poľnohospodárskej výroby či prítomnosť pápeža Leva IX., ktorý v 11. storočí prišiel na žiadosť kráľa Ondreja I., aby urovnal spor medzi cisárom a uhorským kráľom.
Ako dodal Matúš Ferenčík, neskôr by chceli vytvoriť sieť takýchto graffiti po celej Bratislave. Zachytiť ich chcú aj na mape pre turistov, ktorí by aj takto mohli spoznať históriu hlavného mesta. Vzniknúť by tak mala tzv. urban gallery priamo v uliciach mesta, ktorá by mala slúžiť aj ako ilustrovaná kniha dejepisu.
Peniaze, ktorá občianskemu združeniu poskytne Petržalka, budú stačiť zatiaľ len na jednu maľbu. Na tento projekt sa snažili získať peniaze aj od ministerstva kultúry, kde však nepochodili. Postupne sa občianske združenie pokúsi rozšíriť svoj projekt do celej Bratislavy.
Po Napoleonovi možno príde aj kráľ Ondrej I.
Veľkoplošnú maľbu zrealizuje občianske združenie LEGALNE GRAFFITY ZONY v rámci projektu Dejinné súvislosti – po stopách (URBAN GALLERY). O celej akcii sme sa bližšie rozprávali s Matúšom Ferenčíkom z OZ LEGALNE GRAFFITY ZONY.
Obliehanie Bratislavy francúzskymi vojskami u Bratislavčanov dodnes veľmi výrazne rezonuje. Práve preto ste si pre maľbu vybrali motív Napoleona?
„Je to jedna z udalostí, ktorá je vo všeobecnosti známa. O prítomnosti Napoleona Bonaparta na pravom brehu Dunaja, ktorý so svojimi vojskami obliehal vtedajšiu Bratislavu, sme sa - verím - všetci učili na 2. stupni základnej školy. V Petržalke, konkrétne v Sade Janka Kráľa, sa nachádza strom, pod ktorého korunou hľadal tieň a kameň, na ktorom mal rozprestreté mapy mesta Bratislavy, traduje sa hovoriť. Je to téma, ktorá sa dá príjemne preniesť do obrazu a ponúka viacero zaujímavých prvkov na stvárnenie (delo, delové gule, hrad, uniforma atď.). Aj v nedávnej minulosti mali obyvatelia Bratislavy a jej návštevníci možnosť zažiť rekonštrukcie bojov, ktoré tu majú vybudovanú tradíciu. Tie sa opakujú v ročnom cykle a boli už 203. výročím invázie Napoleonovej armády do tejto oblasti.“
Projekt nesie názov Dejinné súvislosti – po stopách (URBAN GALLERY). Ten dostatočne vystihuje jeho zámer a cieľ - obohatiť vnímanie obyvateľov mestskej časti o jej historický rozmer, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nás všetkých. Touto maľbou si pripomíname rakúsko-francúzsku vojnu z 19. storočia, ktorá je úzko spätá s Petržalkou, chystáte sa pokračovať aj inými maľbami, máte iné historické motívy, ktoré chcete realizovať?
„Áno, v prvom rade nám ide prostredníctvom modernej výtvarnej techniky i sprostredkovanie informácie o bohatej histórii územia, kde dnes leží bratislavská mestská časť Petržalka. Informačným prameňom sú pre nás dve monografie od autorov pána Jaroslav Gustafíka (2009) a pána Jána Čomaja (2008). Prvotný plán bol (a stále je) vytvoriť, ako je z názvu projektu zrejmé, tzv. URBAN GALLERY, ktorá by okrem iného mala slúžiť aj ako „ilustrovaná kniha dejepisu“. Tento rok bolo našim zámerom pomaľovať objekty (transformačné stanice) na Gessayovej, Bzovíckej, Lietavskej a Hrobákovej ulici. Finančné prostriedky, ktoré sa nám doposiaľ podarilo alokovať, však postačujú len na realizáciu jednej maľby a to tiež v úspornom režime. Oslovili sme viaceré subjekty, kladné vyjadrenie prišlo z Mestskej časti Bratislava-Petržalka, za čo úprimne ďakujeme. Ďalšie zaujímavé témy vhodné na stvárnenie sú história premostenia pravého a ľavého brehu Dunaja, prítomnosť rímskych légií, tradícia osídlenia a poľnohospodárskej výroby či prítomnosť pápeža Leva IX., ktorý v 11. storočí prišiel na prosbu kráľa Ondreja I., aby urovnal spor medzi cisárom a uhorským kráľom.“
Mnohí z nás sú znechutení z počarbaných ulíc, ktoré majú na svedomí „umelci s čiernymi fixkami“. Tí sa podpisujú doslova na všetko, čo im príde pod ruku a pravdepodobne si myslia, že ide o umenie. Ich podpisy na budovách, v dopravných prostriedkov, na stenách výťahov ... pravdepodobne kazia meno umelcom moderného umenia. Aký máte na nich názor?
„Ak hovoríme o graffiti ako celku, to sa skladá okrem iného aj z podpisov, tzv. tagov, ktoré sú realizované fixkou či sprejom. Rozlišujú sa umelecky hodnotné podpisy alebo naopak podpisy bez hodnoty. Súhlasím s tým, že aj mentalita daného umelca/umelkyne resp. neumelca/neumelkyne dodáva podpisu punc. Hovorím o morálnych zábranách a neegoistickom správaní, o hraniciach, ktoré má realizátor podpisu vžité. Z môjho subjektívneho pohľadu je verejný priestor presýtený informáciami (outdoorová reklama, tagy...) a už len z tohto dôvodu sa mi množstvo podpisov nezdá únosné a pôsobí skôr rušivo.“
Čo pre vás znamenajú graffity a čo by ste odkázali tým, ktorí ich odcudzujú?
„Graffiti je súčasťou kultúry Hip – Hop a teda mixu pozostávajúceho z tanca (Bboying), hudby (DJing), spevu (Rapping) a výtvarného prejavu (Graffiti). Graffiti je možnosť ako sprostredkovať informáciu. Je to médium, vďaka ktorému sa dnes spájajú ľudia po celom svete a tvoria komunity na lokálnej až globálnej úrovni. Z môjho pohľadu ide o výtvarnú techniku, ktorá má svoje výhody ale aj nevýhody. Napríklad je vhodná viac do exteriéru ako interiéru, skôr na realizáciu väčších ako menších malieb. Graffiti v dnešnom zmysle slova tiež vnímam ako niečo, čo sa vyvíja viac ako 4 dekády, má svoje písané aj nepísané pravidlá. Maľbu sprejom si osvojili viaceré zvučné mená na domácej a zahraničnej scéne ako GarnArt a MadC a pre umelcov sú nové témy stále výzvou. Tým, ktorí graffiti odsudzujú, ich názor neberiem a akceptujem ho. Určite majú pre svoj postoj nejaký dôvod. Možno však stojí za skúšku venovať novému graffitu, ktorý sa objavil v susedstve viac času a trocha ho rozanalyzovať, posúdiť a nie a priori odmietnuť.“
Katarína Macenková
Autor: lut
