Jej základom je zbierka, ktorá prežila búranie synagógy na Rybnom námestí.
STARÉ MESTO. Z troch bratislavských synagóg zostala po stavbe Mosta SNP len jedna – na Heydukovej ulici. Až donedávna bola pre bežných ľudí a turistov zavretá. Od polovice júna si ju však môže pozrieť každý. Otvorili tam totiž Židovské komunitné múzeum.
Dôvod? Ľudia boli zvedaví. „Počas Európskeho dňa židovskej kultúry sem vždy prišlo niekoľko stoviek ľudí,“ hovorí zakladateľ múzea Maroš Borský. Nakúkali dnu aj počas bohoslužieb.
Múzeum je súčasťou synagógy, pokrývka hlavy je preto nutná.
FOTO - AUTORKA
Plány spred dávnych rokov
Založenie múzea v Bratislave plánoval už pred polstoročím architekt Eduard Bárkány. Židovské rituálne predmety chcel vystaviť v synagóge na Rybnom námestí. To sa mu však počas života nepodarilo a komunisti po jej zbúraní prikázali židovskej obci, aby zbierku odovzdala Slovenskému národnému múzeu.
Až roku 2002 zbierku obec získala naspäť. Teraz tvorí základ múzea. Jeho cieľom je však vyrozprávať príbeh. „Je to príbeh Bratislavy očami židovskej komunity,“ hovorí Borský. A tak okrem pamiatok vystavujú oblečenie známeho lekára, v ktorom sa ako dieťa skrýval pred holokaustom, svadobné fotografie, pohľadnice židovských emigrantov i škatuľu macesu – židovského chleba. Tri známe osobnosti tiež na videu hovoria o svojich osudoch.
Maces - židovský nekvasený chlieb bolo dostať aj za komunizmu.
FOTO - AUTORKA
Múzeum je otvorené v lete v piatok a nedeľu. Vedia o ňom aj turisti, keďže je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, patriacej do cesty Rady Európy. Pre turistov z Izraela je tiež Bratislava po Piešťanoch druhým najnavštevovanejším mestom. Podľa TASR ich vlani do hlavného mesta prišlo 3500.
V Bratislave je od roku 1993 aj štátne Múzeum židovskej kultúry. Jeho expozície približujú hlavne históriu Židov na území Slovenska už od Veľkomoravskej ríše a ich osudy počas holokaustu.
Kniha vo vitríne dokumentuje, kto prispel na výstavbu synagógy tým, že si v nej predplatil miesto.
FOTO - AUTORKA
Borský: Ľudia sem mohli prísť len raz ročne. To im nestačilo.
Priestory synagógy boli donedávna neprístupné. Prečo ste sa ich rozhodli otvoriť?
"Múzeum vzniklo s filozofiou, že chceme tú synagógu otvoriť verejnosti, lebo bol tu veľký záujem. Počas Európskeho dňa židovskej kultúry tu vždy prišlo niekoľko stoviek ľudí a to bol jediný raz v roku, kedy bola synagóga otvorená. A potom prišli ľudia na bohoslužby a chceli vstúpiť. Ale ani do bežného kostola nemôžete ísť počas omše a behať s fotoaparátom."
S akým cieľom ste múzeum zakladali?
"Prišli sme s víziou, že chceme spraviť komunitné múzeum, kde predstavíme príbeh komunity, i túto vzácnu zbierku, ktorá bola v synagóge na Rybnom námestí - v tej, ktorá dnes je prezentovaná formou modelu. Je to príbeh židovských Bratislavčanov a Bratislavčaniek a Bratislavských Židov a Židoviek."
Chcete však osloviť aj turistov? Len z Izraela ich ročne príde na Slovensko asi 10 tisíc.
"Synagóga je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. Chodia sem turisti, či už so židovskými koreňmi, ktorí majú záujem o históriu komunít v iných častiach Slovenska, Európy. Bolo tu i stretnutie bývalých židovských rodákov z Bratislavy. Jedna pani hovorila: tu sme mali pred 65 rokmi svadbu a práve dnes je to jubileum... Našim partnerom je Bratislavský kraj, ktorý je zriaďovateľom škôl, preto pripravujeme aj vzdelávacie aktivity pre stredoškolskú mládež."
Múzeum je v synagóge, platia tu teda pre návštevníkov isté pravidlá pre obliekanie? Muži napríklad nesmú vstúpiť bez pokrývky hlavy?
"Áno a ženy by mali byť dôstojne oblečené, tak ako keď navštevujú kostoly iných cirkví."
him
K židovskej Bratislave patrí aj obraz bratislavského rodáka Adolfa Frankla, ktorý zachytáva deportácie (vľavo).
FOTO - TASR
Synagógu postavil významný architekt
Synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave
BRATISLAVA. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou zachovanou synagógou v Bratislave. Stále sa v nej vykonávajú bohoslužby na židovské sviatky.
V Bratislave žilo v roku 1921 viac ako desať tisíc židov, preto sa ortodoxná komunita rozhodla postaviť novú synagógu. Vznikala počas rokov 1923 – 1926.
Je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského (1891 – 1961), ktorý patril medzi najvýznamnejších architektov svojej doby. Podarilo sa mu prežiť holokaust vďaka prezidentskej výnimke z deportácií, posledné mesiace druhej svetovej vojny sa ukrýval a od roku 1945 používal priezvisko Slatinský. Jedným z jeho povojnových diel je pamätník holokaustu, ktorý sa nachádza pred synagógou v Trnave.
Synagóga v Bratislave sa zaradila medzi najvýznamnejšie medzivojnové stavby na Slovensku.
Hlavnou miestnosťou je modlitebná sála, v ktorej dominuje z kameňa vytesaný svätostánok zdobený kvetinovými ornamentmi a motívom menory – typického židovského svietnika.
Architektonické riešenie synagógy rešpektuje požiadavky ortodoxného judaizmu. Sedenie mužov a žien je oddelené. Má priestory na štúdium i aj na menšie spoločenské podujatia.
Viac na www.synagogue.sk a tu:
