Vodné zdroje dnes ohrozujú aj developeri

Cyklistov na Sihoti nechcú ani hydrogeológovia. PETER NÉMETHY, prezident Slovenskej asociácie hydrogeológov, hovorí, že by to mohol byť nebezpečný precedens.

nemethy_res.jpgMal by byť Ostrov Sihoť ako vodný zdroj uzavretý pre verejnosť? Čo hrozí, ak by sa sprístupnil?

„Ak by sa povolil cyklistický chodník cez prvé ochranné pásmo vodárenského zdroja na Sihoti, vytvoril by sa precedens, na ktorý môžu doplatiť ďalšie vodárenské zdroje. Už teraz sa do ochranných pásiem vodárenských zdrojov tlačia developeri so svojimi projektmi, ktoré s ochranou nemajú nič spoločné, ako to bude vyzerať potom po schválení chodníka? Pre príklad netreba ísť ďaleko. Šamorínsky zdroj už niečo také zažíva. Viacerí ľudia, s ktorými som o probléme hovoril argumentovali tým, že v zahraničí predsa tiež majú vodárenské zdroje a nerobia s ich ochranou žiadne obštrukcie. Nie je pravda, a navyše je tam aj rozdielny je prístup ľudí k prírode a právnemu vedomiu."

Dá sa urobiť aj „bodová ochrana“ vodného zdroja? Dali by sa takto chrániť vrty a studne na Sihoti?

„Zákon o ochrane pred povodňami nedovoľuje výstavbu plotov a oplotení v záplavovom pásme. Čiže technicky to nie realizovateľné. Bodová ochrana zároveň nerieši ochranu plochy vodného zdroja, nakoľko voda je pod celým ostrovom, nielen pod studňami. Pri bodovej ochrane by tak ostala nechránená ostatná plocha ostrova, čo je potenciálne nebezpečné. Vodárenský zdroj Sihoť je špecifický a výnimočný z viacerých dôvodov. Funguje od roku 1886 bez prestávky, výnimočný je svojou rozlohou, kapacitou, počtom objektov – studní, odberných a pozorovacích vrtov je vyše 100 a nie sú rozmiestnené v rade, ale po celej ploche ostrova. Zároveň je zdrojom pitnej vody pre časť Bratislavy a Záhoria.“

Ste proti tomu, aby územím viedla cyklotrasa. Prečo?

„Podľa môjho názoru si treba položiť otázku, čo je dôležitejšie: bezpečnosť vodárenského zdroja alebo cyklistický chodník cez I. ochranné pásmo, kde platí najvyšší stupeň ochrany? Len málo vodárenských zdrojov na Slovensku má podobnú kapacitu, preto ho považujem za strategický zdroj a nemôže sa vystaviť riziku ohrozenia kvality vody. Nikto nemôže zaručiť, že každý z cyklistov alebo ostatnej verejnosti, ktorý na ostrov príde, sa bude chovať tak, aby neškodil vodárenskému zdroju.“

„Na Sihoť majú vstup poľovníci a aj lesníci. Nie sú podľa vás nebezpeční pre vodný zdroj?

„Vstup lesníkov na ostrov Sihoť je vynútený skutočnosťou, že 90 percent pozemkov ostrova je zalesnených a o tieto dreviny je potrebné sa starať. Skutočnosť, že ide o les v ochrannom pásme vodného zdroja I. stupňa je podchytená tým, že tento les je vyhlásený za „Les osobitného určenia“ v súlade s príslušnou legislatívou. Obhospodarovanie takýchto lesov musí byť v súlade s ochranou vodného zdroja a k príslušným Lesným hospodárskym plánom sa má vyjadrovať BVS ako prevádzkovateľ zdroja resp. jej hydrogeológ ako osoba odborne spôsobilá. K zhoršeniu situácie došlo po prevedení vlastníctva lesných pozemkov z BVS na Lesy SR a podľa mojich informácií prebiehajú rokovania oboch strán, aby dodržiavanie ochrany vodného zdroja bolo v plnom rozsahu obnovené.“

A poľovníci?

"Vstup poľovníkov pre členov poľovného združenie „Devínska kobyla“ bol povolený Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave v roku 2002, kedy bolo zmenené pôvodné rozhodnutie toho istého úradu, ktoré predtým výkon poľovného práva zakazovalo v súlade s platnou legislatívou. Nové rozhodnutie je záväzné a ochrana vodného zdroja je zabezpečená nahlasovaním každého jedného vstupu a monitorovaním ich činnosti."

Sihoť je prístupný počas sucha cez Karloveské rameno nehrozí aj v takomto prípade niečo vodnému zdroju?

„Žiadny vodný zdroj nie je dokonale chránený voči všetkým potenciálnym nebezpečenstvám. Sihoť má svoje špecifikum v skutočnosti, že vzhľadom na to, že sa jedná v celom rozsahu o inundačné územie, ktoré je viackrát do roka zaplavované, nie je možné ostrov oplotiť, lebo plot by tvoril bariéru pri prechode povodňových vôd, čo je jednak zakázané a prakticky by ho bolo nutné po každej povodni obnovovať. Problémom sú aj obdobia, keď je suché Karloveské rameno, ktoré uľahčuje vstup nepovolaným osobám. Riešením by mohlo byť prebagrovanie vstupu do ramena z toku Dunaja, čo by umožnilo trvalé sprietočnenie ramena.“

Spomínate, že politické rozhodnutie už zničilo jeden vodný zdroj, ako to bolo?

„Ide o II. vodárenský zdroj pre Bratislavu, ktorý bol vybudovaný v Podunajských Biskupiciach. Do prevádzky bol uvedený 31. marca 1966. Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa vtedajšia vláda zaoberala otázkou vybudovania novej rafinérie ako náhrady za Apollo, ktorá bola zničená za II. svetovej vojny. Dlho sa špekulovalo, až sa prijalo politické rozhodnutie - vybudovala sa rafinéria v Bratislave vo Vlčom hrdle. Dostala meno Slovnaft a tak ju poznáme aj dnes. Bohužiaľ, horšie miesto vybraté ani nemohlo byť.“

Prečo?

„Tu Dunaj dopĺňa podzemné vody Žitného ostrova, ktorý patrí medzi najväčšie zásobárne podzemnej vody v Európe. V prvých rokoch prevádzky nebola starostlivosť o životné prostredie v móde, dochádzalo k únikom ropy a výrobkov z nej pri prečerpávaní, poruchách potrubí a pod. Ropné látky presiakli do podzemnej vody a šírili sa v smere jej prúdenia, až v roku 1971 doputovali k II. vodárenskému zdroju v Podunajských Biskupiciach a hygienik prikázal odstaviť zdroj. V tom čase neboli poprepájané vodovodné potrubia na území Bratislavy, tak sa stalo, že obyvatelia východnej časti si chodili pre vodu deväť mesiacov na ulicu k cisternám, ktorými sa voda rozvážala. Rýchlo boli vybudované náhradné zdroje v Kalinkove a Šamoríne a podarilo sa zásobovanie obnoviť. Aby sa zabránilo znečisteniu podzemnej vody na Žitnom ostrove, vybudovala sa okolo Slovnaftu hydraulická clona, ktorá zachytávala ropné látky a znemožnila ich ďalšie šírenie. Clona funguje stále a náklady na jej prevádzku za tie roky sú enormné.

Podporili ste vyhlásenie Ostrova Sihoť za chránený areál?

„Áno, podporil som ho, lebo si uvedomujem, že voda a navyše pitná voda u nás nebola a nie je dostatočne chránená. Na celom svete sa voda považuje za najväčší problém budúcnosti. Už v minulosti sa kvôli vode viedli vojny. Slovensko má obrovskú výhodu v tom, že v niektorých oblastiach má prebytok kvalitnej vody, takže ju môže dodávať tam, kde je jej nedostatok, pričom je to aj na vzdialenosť vyše 100 km."

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 457
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 9 108
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 616
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 447
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 090
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 003
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 902
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 799
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 611
  10. Inteligencia vo všetkom 1 539

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop