BRATISLAVA. Špeciálne bus pruhy, expresné linky MHD či prednosť električiek. Aj takýmito spôsobmi chce Bratislava dostať ľudí z áut do hromadnej dopravy.
Nové pruhy pre autobusy chce mesto spustiť spolu s novým systémom parkovania. Ten má zasa zvýhodniť obyvateľov s trvalým pobytom pred cezpoľnými, označiť ich autá nálepkou a zrušiť vyhradené parkovanie.
V celom meste má platiť rovnaký systém parkovania, mesto o ňom už rokovalo s mestskými časťami. Bratislavskí poslanci majú o ňom rozhodovať v septembri.
Nové pravidlá majú platiť od 1. apríla budúceho roka, termín 1. január vedenie mesta posunulo kvôli zime a potrebe namaľovania dopravných značení na cestu.
MHD dnes čaká v zápche
Z prieskumu MVK
na jednu rodinu v Bratislave je dnes 1,3 auta;
viac než polovica bratislavských šoférov preferuje, aby každá rodina parkovala bezplatne len jedno auto;
väčšina miestnych vodičov chce zvýhodniť domácich;
62% vodičov – označilo situáciu s parkovaním v meste za katastrofálnu a podporuje zavedenie nového systému, chcú zaviesť záchytné parkoviská pri prístupe do mesta.
Na vytvorení autobusových pruhov mesto už pracuje s dopravným podnikom, hovorí Tibor Schlosser, hlavný dopravný inžinier.
Mohli by byť podľa neho riešením ranných aj popoludňajších dopravných zápch. Vo svete v nich jazdia obsadené taxíky a napríklad aj autá z takzvaného carsharingu, teda systému, v ktorom viacerí ľudia zdieľajú jedno auto.
O tom, že by do pruhu pustili aj autá, uvažuje aj Bratislava. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) hovorí, že by do pruhov mohli autá s tromi a viac pasažiermi.
Vozidlá v špeciálnych pruhoch má vraj kontrolovať polícia. Dopravná značka však zatiaľ neexistuje.
V plánovaných bus pruhoch majú jazdiť nové expresné autobusy. Aké linky mesto zavedie, zatiaľ nevie. Hlavný dopravný inžinier tvrdí, že určite nebudú jazdiť tam, kde je dnes aj električková trať.
Mesto podľa Schlossera uvažuje, že špeciálne pruhy vyskúša ešte pred spustením nového systému parkovania.
Po spustení novej parkovacej politiky si Bratislavčania, budú svoje autá označovať. Schlosser hovorí o nálepkách, podobných ako fungujú v iných európskych mestách.
Rezidenti majú platiť ročný symbolický poplatok. Zatiaľ nie je jasné, či pokryje jedno auto alebo dve na rodinu. Mesto zatiaľ nezverejnilo ani sumu rezidenčného či parkovacieho poplatku.
Električky zastavili, či pribrzdili
Hoci chce mesto prilákať ľudí do MHD, tá dnes jazdí s viacerými obmedzeniami.
Na hlavnú stanicu napríklad pre havarijný stav trate už od novembra minulého roku nejazdia električky, v Dúbravke majú zasa zníženú rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu.
Mesto však na opravu tejto trate, ktorá dnes pripomína skôr húsenkovú dráhu, nemá peniaze. Ftáčnik vraví, že ju chcú opraviť z eurofondov.
Z európskych peňazí platí mesto aj pripravovanú preferenciu električiek na križovatkách. Električky by na Vajnorskej a Račianskej radiále mali jazdiť rýchlejšie, na niektorých semaforoch dostanú automaticky zelenú.
Víziou vedenia mesta je, že ľudia by do širšieho centra cestovali skôr s MHD a autá by nechávali na záchytných parkoviskách. Tie zatiaľ nebudujú, hovoria ešte len o lokalitách – Zlaté piesky, ružinovský cintorín či Carrefour v Petržalke.
Bratislava organizovala aj verejný prieskum o parkovaní cez agentúru MVK. Vyplýva z neho, že viac než polovica bratislavských šoférov súhlasí s tým, že každá rodina by bezplatne parkovala len jedno auto.
Bus pruhy? Príklad Gagarinova
"Bratislavský magistrát vytypoval 13 úsekov na cestách I. a II. triedy, pričom v prvej etape by sa mali realizovať úseky na Gagarinovej ulici a na tzv. vnútornom mestskom okruhu ohraničenom ulicami Šancova, Štefánikova a Karadžičova," povedal Ľubomír Andrassy, hovorca primátora.
Nové "BUS pruhy" majú pomôcť zrýchliť verejnú dopravu tak, aby autobusy či trolejbusy nemuseli stáť v zápchach.
"Napríklad úsek na Gagarinovej prejde trolejbus v čase dopravnej špičky za viac ako 45 minút. Po vytvorení vyhradeného pruhu by sa cestujúci dostali do centra mesta za 15 až 20 minút, " povedal Andrassy.
Viac ako polovica Bratislavčanov chce, aby bezplatne parkovalo len jedno auto
BRATISLAVA. Viac ako polovica Bratislavčanov si myslí, že bezplatne by malo v hlavnom meste parkovať len jedno auto. Za každé ďalšie by mal jeho majiteľ platiť.
Povedal Pavel Haulík z agentúry MVK, ktorá pre mesto uskutočnila prieskum verejnej mienky o parkovaní.
Kritická situácia
Z neho ďalej vyplýva, že 62,5 % opýtaných Bratislavčanov si myslí, že situácia s parkovaním je kritická a potrebuje zásadnú zmenu, 32 % sa vyjadrilo, že nie je dobrá, ale stačili by čiastkové úpravy a jedno percento Bratislavčanov tvrdí, že netreba nič meniť. Takmer polovica opýtaných chce situáciu riešiť prísnejšou reguláciou parkovania a sankciami za porušovanie pravidiel.
"Vidia, že sa to nedá vyriešiť inak," poznamenal Haulík.
Večer len rezident
Mesto chce od apríla budúceho roku zaviesť novú stratégiu parkovania. Má priniesť napríklad spoplatnenie druhého auta v domácnosti či zvýhodnenie rezidentov. K novému parkovaniu spustilo na svojej oficiálnej internetovej stránke i sociálnej sieti aj verejnú diskusiu, do ktorej sa zapojilo vyše 3500 Bratislavčanov.
Prieskum agentúry MVK sa pýtal na názory ľudí aj k parkovacej politike mesta - 81 % z nich si myslí, že Bratislavčania majú byť pri parkovaní zvýhodnení a len niečo vyše 5 % opýtaných má k tomu výhrady. "Bratislavčania sa toho teda dožadujú," dodal Haulík.
Dve tretiny opýtaných žiadajú, aby v lokalitách, kde je husté osídlenie, mohol večer parkovať len rezident.
Vyhradené nechcú
Približne polovica zase súhlasí s návrhom na zrušenie vyhradeného parkovania.
Aj názory na spoplatnené parkovanie v širšom centre sú rôzne - 46 % opýtaných je za, 53 % je proti. Podobná štatistika vyplynula aj z verejnej diskusie mesta.
V nej takmer každý druhý zúčastnený Bratislavčan nechce, aby sa za parkovanie v širšom centre platilo. Takto regulované by malo byť počas pracovných dní od 8.00 h do 18.00 h.
Napriek tomu, že mesto pripravuje celomestskú stratégiu, mestské časti ako Staré Mesto, Petržalka či Nové Mesto pripravujú vlastné koncepcie.
"Keďže naša parkovacia politika ešte nie je prijatá, nemôžeme od nich žiadať, aby sa s nami zosúladili," reagoval primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). Dodal však, že ich princípy sa zhodujú s mestskými. "Počet presunov medzi mestskými časťami je obrovský a pohybov vo vnútri mestskej časti minimálny. Preto pravidlá musia byť spoločné pre celé mesto," poznamenal Haulík.
Pri spoločnej parkovacej politike by však mohli byť problematické príjmy. Podľa Ftáčnika si ich budú deliť. Tie z komunikácií 1. a 2. triedy by mali byť príjmami mesta, z ciest 3. a 4. triedy zase príjmami mestských častí.
Okrem názorov Bratislavčanov prieskum zisťoval aj štatistické údaje o tom, ako sú bratislavské domácnosti vybavené autami, aké majú Bratislavčania možnosti parkovať a ako autá využívajú. Štyri percentá domácností nemajú auto, 65 % vlastní jedno, 27 % dve a štyri percentá majú tri a viac áut. "Na jednu domácnosť teda pripadá asi 1,3 auta," poznamenal Haulík.
Štatistika
Z prieskumu tiež vyplynulo, že 51 % Bratislavčanov parkuje na verejných priestranstvách, 19 % na verejných parkoviskách a zvyšok na vlastnom pozemku či v garáži. "Zatiaľ sú Bratislavčania rozmaznaní a parkujú blízko pri svojich obydlí," komentoval Haulík fakt, že 44 % z nich môže odstaviť svoje auto priamo pri dome.
Prieskum urobila MVK v posledný májový týždeň na vzorke 1168 respondentov. Zapojila doňho trvalo bývajúcich dospelých Bratislavčanov, ktorí majú vodičské oprávnenie a aspoň občas šoférujú.
O definitívnej podobe nových pravidiel parkovania rozhodnú mestskí poslanci na základe verejnej diskusie aj podkladov od odbornej komisie v septembri.
TASR
