Pohľad na dávny Graz (Štajerský Hradec), odkiaľ pochádzal lúpežný vrah Peter, popravený v Prešporku roku 1518. FOTO – ARCHÍV
Graz, či inak Štajerský Hradec, je oddávna metropolou Štajerska. Nejeden návštevník by mohol potvrdiť, že Graz a Bratislava, hoci sú od seba vzdušnou čiarou vzdialené približne 175 km, majú dosť spoločného čo do polohy i vzhľadu. Nad jedným i druhým mestom sa na kopci už od stredoveku vypína mocný hrad, obidve mestá ležia na brehu riek: v Grazi je to Mur, v Bratislave Dunaj.
Štajerský vrah v Bratislave
Dnes by sme sa z jedného mesta do druhého autom pokojne dopravili za tri hodiny. Nevieme síce, koľko trvala cesta istému Petrovi z Grazu do stredovekého Prešporka, ale na základe najstaršieho mestského súdneho protokolu zvaného Aechtbuch vieme, že sem prišiel, aby vraždil. Šťastie mu však neprialo, lebo začiatkom jari roku 1518 ho tu chytili a postavili pred súd.
Vypočúvanie podľa pokynov prešporského richtára vykonal kat Juraj Tolpl.
Prvý výsluch, za ktorý kat zinkasoval dva šilingy (60 denárov), sa uskutočnil na Kvetnú nedeľu, ktorá pripadla na 28. marca 1518. Výpoveď bola síce veľmi stručná, no závažnosťou postačovala na vymeranie hrdelného trestu: „Teda, najprv sa Peter z Grazu priznal, že na Račianskej ceste dubovým kyjakom zahlušil Urbana Schmida (čiže Kováča), u ktorého našiel a vzal 10 šilingov denárov, ďalej mu stiahol kabát, ktorý potom predal Židom za 100 viedenských denárov.“
Sedliaka zastrelili a spálili
Po prvom výsluchu mal uväznený Peter počas veľkonočných sviatkov dosť času na rozpomienky. Jeho pamäť pri druhom výsluchu v piatok po Veľkej noci (čiže 9. apríla 1518) zaiste osviežila aj tortúra majstra kata ocenená opäť dvoma šilingami, takže Petrova výpoveď bola tentoraz omnoho rozsiahlejšia. Záznam pisára Juliána prezrádza, že Peter „pri druhom výsluchu vypovedal, ako vedno s komplicom na dve míle od Grazu – na mieste zvanom Predl – vo vinohrade zastrelili istého sedliaka, ktorého orabovali o 4 libry denárov“.
Aby zahladili stopy, zavraždeného sedliaka vo viničnej pivnici potom spálili. Ďalej v obci Kirchschlag opäť so spoločníkom zahlušil istého sedliaka, aby ho oraboval o kabát. Peter sa taktiež priznal, že kdesi na cestách umlátil na smrť istého furmanského paholka Hansa.
Peter kradol a predával
Ani konto Petrových lúpeží a krádeží nebolo zanedbateľné. V Štajersku, v obci Reckersdorf spolu so svojimi bratmi okradol istého sedliaka o 30 zlatých, z čoho mu – zaiste ako vodcovi bandy – pripadlo 15 zlatých. V obci Pfaffstetten ukradol komusi kabát, za ktorý potom utŕžil 9 šilingov denárov. Ďalej v Novom Meste (asi Viedenskom) ukradol Wolfgangovi Sailerovi (čiže Povrazníkovi) šidlo a navijak, čo potom predal za 11 šilingov. Vo Fürstenfelde odniesol a ukradol komusi pušku, a túto ručnicu potom predal za 14 šilingov denárov, čo činilo približne viac než štyri zlaté (resp. 1,25 zlatého, ak išlo o viedenské denáre, lebo tie mali nižšiu hodnotu ako uhorské). Pri Neziderskom jazere ukradol istému rybárovi kabát, ktorý predal za sedem šilingov.
Štikali ho žeravými kliešťami
Zo záverečného odstavca protokolu sa dozvedáme, že „spomínaný Peter bol popravený lámaním kolesom“, a to v piatok po dni Tiburcia a Valeriána (16. apríla), Roku Pána 1518. Vzhľadom na to, že bol obzvlášť zavrhnutiahodným zločincom, prešporský súd sprísnil rozsudok a nariadil, aby Petra pred popravou štyrikrát štikali žeravými kliešťami. Rozsudok vykonal kat Juraj Tolpl, ktorý však sám o poldruha mesiaca neskôr skončil na prešporskom popravisku. Vysvitlo totiž, že bol ešte väčším lúpežným vrahom ako Peter z Grazu.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je vojenským historikom)
