BRATISLAVA. V posledný júnový deň skolabovalo z tepla v Bratislave sedem ľudí, v prvej tropickej vlne zasahovali záchranári priemerne 20krát denne. Tento týždeň teplomery v Bratislave ukazovali 38 ° Celzia. Ľudia kolabovali z tepla. Meteorológovia túto vlnu horúčav považujú len za prvý vrchol leta. Nedostatočná ochrana
Ako zvládnuť horúčavy
zvýšiť príjem tekutín vopred, už 24 hodín pred ohlásenými horúčavami
piť veľa tekutín hneď od rána, po nočnom potení. Častejšie močenie je dôkaz správneho pitného režimu
piť vlažné nápoje. Pri studených nápojoch telo najprv musí zvýšiť ich teplotu a až potom sa odparujú)
pri potení alebo navhlčení pokožky sa ovievať (zvyšuje to účinnosť potenia) alebo použiť ventilátor
nezdržiavať sa na priamom slnku
vetrať len skoro ráno, alebo neskôr večer, okná otvárať pred východom a po západe slnka. Cez deň v byte mať zatvorené okná, zatiahnuté žalúzie aj záclony.
využiť klimatizované nákupné centrá na posedenie cez deň a ochladenie
skrátiť varenie a pobyt v kuchyni, obmedziť alkohol a veľmi sýte jedlá
obliekať si ľahký vzdušný odev svetlých farieb, nahota nechráni pred teplom, naopak vrstva vzduchu medzi odevom a telom je tepelný izolant
krátke sprchovanie vo vlažnej vode, aj 2-3 krát denne pomôže udržiavať tepelnú rovnováhu
aklimatizácia na horúce prostredie vyžaduje 90 minút intenzívneho cvičenia denne po dobu najmenej 1 týždňa.
Pri telesnej námahe a cvičení dbať na prívod tekutín, napr. hypotonické minerálne vody: pritom si treba sledovať straty váhy a v pauzách medzi cvičením dopĺňať straty.
pred teplom a nevhodný pitný režim sa podieľajú aj na tragédiách .
Horúčavy bez ujmy
Na teploty nad 30 stupňov treba telo pripraviť a potom dodržiavať opatrenia, ktoré mu zabránia, aby sa prehrialo, dehydrovalo a skolabovalo. Ideálna dlhodobá príprava je sauna alebo cvičenie.
Najohrozenejše sú v horúčavách starí ľudia, deti a chorí, ale riskuje každý, kto potreby organizmu vystavenému záťaži v podobe tepla nerešpektuje, nedodržiava pitný režím a nechráni sa pred prehriatím.
Nepustiť si teplo k telu
Bratislavčania sa pred páliacim slnkom chránia najmä slnečnými okuliarmi. Lúčom vystavujú čo najväčší kus tela. Najlepšie pritom pred teplom ochránia voľné šaty.
„Najlepšie izoluje pred teplom vzduch, ktorý prúdi medzi naším telom a odevom,“ hovorí lekár záchrannej služby Viliam Dobiáš. „Tá vrstva vzduchu má aj vtedy, keď je v tieni 35 a na slnku 50 stupňov Celzia, teplotu do 30 stupňov,“ vysvetľuje.
Vnútri
Udržať horúčavu mimo bytu možno aj bez klimatizácie. Treba však zatvoriť okná, stiahnuť rolety a ak sú závesy, aj tie. A nechať ich tak po celý deň. Inak cez otvorené okno vchádza teplo. „Vetrať treba skoro ráno a neskoro večer,“ radí záchranár. Napriek tomu môže byť v byte stále veľmi teplo. Pomôže vlažná sprcha niekoľkokrát za deň.
Klimatizácia robí dobrú službu vtedy, keď je rozdiel medzi teplotami vonku a vnútri päť až sedem stupňov. Takto je nastavená aj klimatizácia v MHD, ktorú má však len približne každý desiaty autobus. Električky a trolejbusy sú bez klimatizácie.
Kto má klimatizáciu v aute, mal by desaťpätnásť minút pred koncom jazdy a vystúpením z vozidla pomaly znižovať jej výkon .
Voda má prúdiť dnu aj von
Teplo, ktoré organizmus vytvára, musí zo seba dostať von, inak by sa prehrial. V teplom prostredí sa dostáva prebytočné teplo z tela vyžarovaním a vyparovaním. Keď však stúpne vonkajšia teplota na 35 stupňov, vyžarovanie sa zastavuje a ostáva vyparovanie. Telo sa potí. Pri 100percentnej relatívnej vlhkosti ovzdušia sa však zastavuje aj vyparovanie a organizmus sa začína prehrievať: „Spomaľuje sa prietok krvi, nastupujú únava, nesústredenosť, zhoršuje sa pamäť, objavia sa bolesti hlavy, kŕče v lýtkach,“ vysvetľuje príznaky prehriatia lekár. „Vtedy treba vyhľadať chladnejšie prostredie, viac piť, natrieť sa vlažnou vodou a ovievať sa. Odparovanie vody z povrchu tela ochladzuje,“ radí.
Na to, aby sa malo čo odpariť, telo potrebuje mať dosť tekutín. Piť treba už od rána, pretože počas noci sa niekoľko hodín do organizmu voda nedostáva a keď sa navyše človek aj potí, má deficit.
Na udržanie dostatku vody v tele je najlepšie piť vlažnú vodu, nesladený ovocný čaj, riedenú ovocnú šťavu – zhodujú sa lekári. A počas dňa v pití pokračovať.
Bilancia: vydal – dodal
„Smerom von idú tekutiny močením, dýchaním a potením - to je spolu 2,5 - 3 litre, pri výraznom potení aj viac ako päť litrov za 24 hodín. Smerom dnu – ráno obyčajne čaj, na obed polievka, nejaké kávy, potraviny - to je tak 1,5 litra,“ vysvetľuje Viliam Dobiáš a dodáva, že minimálny príjem by mali byť dva litre tekutín denne. Do pitného režimu sa neráta alkohol, a to ani slabé pivo, víno, čaj či káva. „Alkohol, kofeín a teín pôsobia močopudne, a tak výdaj tekutín môže byť vyšší ako ich príjem,“ upozorňuje lekár. „Aj keď sa to po piatich pivách môže zdať neuveriteľné.“
Ostávajú nealkoholické, nesladené a nechladené nápoje. Studený nápoj v žalúdku musí totiž organizmus ohriať na teplotu tela, teda začne produkovať teplo. Vlažný nápoj sa dostane okamžite do krvného obehu, začneme sa potiť a tým sa ochladzujeme.
Vonku treba mať fľašu vody so sebou, niečo na ovievanie, čo najmenšiu záťaž a využiť najlákavejšiu letnú ponuku nákupných centier – chladné prostredie.
Kto sa nepotí, skôr sa prehreje
Zoznam diagnóz, ktorým nerobí prílišné teplo dobre, je široký.
BRATISLAVA. Prehriatie a dehydratácia sú nebezpečné pri každom akútnom a infekčnom ochorení. Hrozia najmä pri ochoreniach, ktoré odvodňujú, ako sú hnačka a vracanie.
„Tvorbu potu a uvoľňovanie tepla z organizmu obmedzujú napríklad obezita, kožné choroby, nízky tlak, srdcová nedostatočnosť, užívanie niektorých liekov,“ vysvetľuje Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Obzvlášť nebezpečné je prehriatie pre tehotné ženy, najmä v prvom trimestri, vtedy hrozí poškodenie plodu.
Z chronických ochorení by sa prehriatiu mali vyhnúť pacienti so srdcovo-cievnymi chorobami a s hypertenziou.
„Rýchle zvýšenie teploty vonkajšieho prostredia, napríklad pri náhlom príleve teplého vzduchu, má zvyčajne za následok vyšší výskyt úmrtí na choroby srdca a náhle mozgové príhody,“ pripomína. To sa môže stať napríklad pri prechode zo silne klimatizovaného prostredia do horúčavy.
Pozor by si mali dávať aj osoby s epilepsiou, zvýšenou činnosťou štítnej žľazy, ochorením obličiek, pľúc či zápalmi žíl.
(vju)
Pre deti sú v lete tekutiny dôležitejšie ako jedlo
Deťom tekutiny treba aktívne ponúkať. Smäd je už príznakom výraznej straty tekutín.
BRATISLAVA. Deti sú stvorené z vody, majú jej v tele viac ako dospelí. U novorodencov tvorí voda až 75 percent telesnej hmotnosti, kým u starších osôb približne 60 percent.
Dehydratácia paradoxne najviac ohrozuje práve novorodencov a dojčatá potrebujú príjmať niekoľkonásobne viac tekutín než dospelí ľudia.
„Dochádza u nich k zvýšenej strate tekutín cez pokožku a dýchaním a svoj podiel má aj nezrelosť obličiek. Svoju úlohu hrá aj intenzívnejšia látková premena dojčiat a malých detí,“ vysvetľuje odborníčka Jana Jurkovičová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
„Osobitne nebezpečná je u detí kombinácia nedostatku tekutín a prehriatia organizmu. V letnom období sú preto pre dieťa tekutiny dôležitejšie ako jedlo,“ tvrdí odborníčka na výživu Jana Jurkovičová.
Deťom treba pitie aktívne ponúkať, čím častejšie a v malých dávkach. „Deti sú smädné až vtedy, keď je strata tekutín priveľká,“ dôrazne upozorňuje lekárka.
Najvhodnejšia je pre najmenšie deti prevarená voda. Pre všetky vekové kategórie je vhodný pre pitný režim nesladený ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, pramenité vody a nízkomineralizované minerálky.
(vju)
