BRATISLAVA. Po developerovi komplexu 3nity, kde sa v nedeľu zrútila päťpodlažná budova, prelomil mlčanie aj statik projektu. Prehovoril po tom, ako developer naznačil, že mohli byť zle urobené statické výpočty.
„Postup bol v poriadku, pri výpočtoch nastala chyba v statike,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Vara Group Beni Zaboloni pre televíziu Markíza.
„Ja si myslím, že v statike chyba nenastala. Moja robota bola odvedená dobre,“ reagoval statik komplexu Ján Tomčáni
Scenárov, prečo sa zrútila päťpodlažná budova komplexu 3nity, je veľa. Tri sú najpravdepodobnejšie.
Developer pripustil, že nezohľadnili tlak hrubej vrstvy zeminy na streche. Geotechnik pracujúci na veľkých stavbách v Bratislave pod zárukou anonymity zasa hovorí, že možno podcenili charakter podložia z naplavenín – štrkov a pieskov.
Vysoké veže
Statik komplexu 3nity Ján Tomčáni pripúšťa tretiu z teórií – že pri výpočtoch nezohľadnili tlak okolitých budov,
Čo robí statik
dostáva ako vstup celkové zaťaženie a podľa neho urobí statický výpočet celej konštrukcie ; na základe výpočt u určí stropy a stĺpy.
Zdroj: Spolok statikov Slovenska
vysokých veží.
„Je dosť možné, že áno, že vedľajšia budova niečo spravila, s čím sme nepočítali. Na to však odpovie renomovaný človek, ktorý je tým poverený,“ vraví Tomčáni.
Statik nevedel povedať, kto to mal na starosti. Ani developer neodpovedá, kto robil výpočty, ktoré mohli byť chybné.
Developer pritom už od pádu budovy opakuje, že statika okolitých budov nie je ohrozená a že sú od zrútenej budovy nezávislé.
Tri podlažia z päťpodlažnej budovy tvorili garáže, druhé dve mali slúžiť ako wellness.
Developerská firma Vara Group trvá na tom, že je predčasné určiť vinníka. A to aj po vyjadreniach jej šéfa Beni Zaboloniho, že mohlo ísť o chybu v statických výpočtoch.
Policajné vyšetrovanie pokračuje.
Prečítaj si komentár Juraja Javorského
Bez statika
„V praxi sa, žiaľ, často stáva, že pred výpočtom dostanú statici informáciu, že na streche bude pol metra alebo tridsať centimetrov zeminy, koľko sa bežne dáva, a potom v priebehu stavby niekto rozhodne, že tam dá tej zeminy viac,“ vysvetľuje šéf Spolku statikov Ján Kyseľ.
Zmena sa už podľa Kyseľa nemusela dostať ku statikovi, ktorý už pravdepodobne do celej veci vôbec nebol zainteresovaný.
„Takéto prípady sú známe už z minulosti, ale nie s takýmito havarijnými dôsledkami,“ vraví Kyseľ. Väčšinou nastanú len malé deformácie, predpísaný priehyb je približne jeden centimeter na tri metre stropu. Teoreticky mohla byť zanedbaná aj priebežná kontrola strechy.
„Železobetónové konštrukcie nepadajú len tak, z čista jasna. Najprv sa deformujú, vznikajú trhliny, ktoré sa prejavujú aj hlukom, a až potom dochádza k deštrukcii,“ vraví Kyseľ. Veľmi ho preto prekvapuje, že garáž padla nečakane a nikto si nič nevšimol.
