Nehody cyklistov
Od januára do mája 2012 v Bratislave spôsobilo nehodu 8 cyklistov; Ku 17. júnu zahynulo za tento rok pod kolesami áut na celom Slovensku 12 cyklistov, Za rok 2011 zahynulo na celom Slovensku 18 cyklistov ; Rok pred tým, v roku 2010, ich bolo 21.
Najhrozivejšími miestami pre cyklistov sú veľké križovatky a viacprúdovky.
BRATISLAVA. Obrubníky sú vysoké aj pre chodcov, na bicykli ľahko zničia koleso. Na cestách sú hlboké diery aj vlny, nadjazdy a podjazdy majú iba schody. Na širokých cestách nie je bezpečne, v zápchach sa často dostanete do zovretia áut. Na chodníkoch zasa ohrozujete chodcov. Bratislava nie je pre cyklistov.
Najmä mimo cyklotrás sú miesta, kde sa cyklista môže zraniť aj bez toho, že by sa zrazil s autom. Polícia bicykle vedie v štatistikách, len ak spôsobili nehodu. Od začiatku roka sa stalo osem takýchto prípadov. Zranení však bolo výrazne viac.
Na základe odporúčaní združenia Cyklokoalícia a desiatok cyklistov sme zostavili zoznam nebezpečných miest pre bicykle v meste.
Výrazne medzi nimi trčí cesta pri autobusovej stanici. V asfalte sú zapustené staré nepoužívané koľajnice, ktoré križujú cestu. Na toto miesto sa sťažovali viacerí, mnohí si tam aj zlomili ruku.
„Aj ja som mal tú smolu a spadol som tam, môžem potvrdiť, že ide o veľmi nebezpečné miesto. Ideálne by bolo, keby mesto koľajnice odstránilo, nikdy sa už nebudú využívať,“ hovorí dopravný inžinier Radovan Červienka.
Túto cestu spravuje magistrát. Až do rekonštrukcie stanice, ktorá sa odkladá už roky, cestu opraviť neplánuje.
Nebezpečných miest je však v Bratislave viac. „Najrizikovejšími sú veľké križovatky. Vo večerných hodinách sú to neosvetlené a málo osvetlené komunikácie,“ povedala policajná hovorkyňa Petra Hrášková.
Husto na hrádzi
Hrádza je najmä cez víkendy prehustená cyklistami, no čoraz viac ľudí už jazdí na bicykli do práce. Na mestských cestách to je často súboj nervov. Viac ako s vodičmi však treba bojovať s dierami, vlnami či skokmi v asfalte.
Kilometre cyklotrás pribúdajú, mimo nich je však niekoľko miest, ktoré sú pre cyklistov nebezpečné a mnohí sa na nich aj zranili.
Bratislava roky uprednostňovala vodičov áut a to prinieslo mnoho problémov, hovorí Michal Feik, poradca primátora pre cyklistickú dopravu. Je prvým poradcom primátora pre túto oblasť, pomáha mu aj komisia pre cyklistickú dopravu.
Na rok 2012 je v mestskom rozpočte na cyklistickú dopravu určených 491-tisíc eur. Pribudnúť má päť nových cyklotrás, inde sa bude robiť nové značenie či opravovať povrch.
Nebezpečné úseky sú už v mape
Nebezpečné úseky pre cyklistov sa však nachádzajú najmä mimo cyklotrás. Mesto v spolupráci so Zelenou hliadkou tieto bariéry mapuje v projekte mapujeme.sk, kde možno konkrétny problém zaznačiť priamo do mapy.
Podľa prieskumu o mestskej cyklistike, ktorý robila iniciatíva Cykloguerilla v roku 2011, majú cyklisti v Bratislave problém najmä s vysokými obrubníkmi, dierami či vlnami na ceste, odbočovaním vľavo, nadjazdmi a podjazdmi so schodmi, kolónami vozidiel a veľkým výskytom chodcov.
Nehodu malo na bicykli len 19 percent opýtaných, pričom väčšina označila za vinníka vodiča auta.
Od prvého januára do konca mája zapríčinili cyklisti v Bratislave osem dopravných nehôd. Policajná hovorkyňa Petra Hrášková hovorí, že presne vymedziť úseky, kde sa cyklistom stávajú nehody, sa nedá.
V susednej Viedni funguje aj škola mestskej cyklistiky City Cycling School, ktorá ponúka kurzy bicyklovania na jazdu po meste, vo voľnom čase aj s deťmi. Cyklistov tam napríklad naučia ako bezpečne prechádzať cez koľajnice či sledovať premávku za bicyklom. Cena za základný kurz je 90 eur.
Cyklotrasy v Bratislave.
Legenda: modré - hotové, zelené a červené - plánované
Najhrozivejší bod cyklistov: koľajnice na Nivách
Nebezpečných miest na bratislavských cestách je priveľa. Vedú široké cesty plné áut
MLYNSKÉ NIVY. Nevyužívané vlakové koľaje vo vozovke pri autobusovej stanici v smere do Ružinova medzi cyklistami vyhrávajú ako najnebezpečnejšie miesto v Bratislave. Mnohým sa do nich zaseklo koleso a zranili sa. Ako najhoršie miesto ho vybrali mnohí čitelia SME na Facebooku, aj zástupcovia občianskeho združenia Cyklokoalícia.
„Ročne tu dochádza minimálne k ôsmym vážnym zraneniam, o ktorých vieme a k ďalším X, o ktorých sa nikto nikdy nedozvie,“ hovorí Daniel Duriš z Cyklokoalície. Niekoľkí jeho kamaráti si tam aj zlomili ruky.
Zlomeniny, aj horšie
Okrem úrazu pri páde tam však hrozí aj zrážka autom, ktoré ide na rušnej ceste za cyklistom.
Spadol tam napríklad aj dopravný inžinier Radovan Červienka, ktorý sa zameriava na cyklistickú dopravu. Mestu odporúča, aby koľajnice odstránilo.
Poradca primátora pre cyklistickú dopravu Michal Feik hovorí, že bude potrebná rekonštrukcia celej cesty. „Ak sa len zakryjú koľajnice asfaltom, za krátky čas to bude opätovne rozbité,“ povedal.
Magistrát hovorí, že cestu chcel pôvodne opraviť s rekonštrukciou križovatky Košická – Prievozská, nemá však už na to peniaze. Čaká tak na dlho odkladanú rekonštrukciu Autobusovej stanice a rozbehnutie projektu Twin City, pri ktorom majú napríklad prebudovať súčasnú štvorprúdovú cestu na šesťprúdovú.
Mesto radí opatrnosť
„Ak by sa mesto rozhodlo dovtedy vyriešiť problém koľajnice vo vlastnej réžii, bolo by to preň finančne nevýhodné, pretože zámer by si vyžiadal nemalé finančné prostriedky, ktoré by sa 'znehodnotili' projektom Twin City,“ povedala Martina Halušková z magistrátu.
Vedenie mesta preto podľa nej „žiada o trpezlivosť a cyklistov aj o väčšiu opatrnosť pri prechádzaní cez koľajnicu“.
Aj používané prekážajú
Nebezpečnými sú aj električkové koľaje inde v meste, najmä keď nimi treba prechádzať šikmo, ako napríklad na Americkom námestí.
„Cyklistov treba upozorniť na nebezpečenstvo. Stačilo by, keby mesto podfarbilo ich okolie na červeno alebo keby dalo na zem nápis, ktorý by cyklistov na koľaje upozorňoval, napríklad piktogram bicykla spomaľ – koľaje,“ myslí si Červienka.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Kristína Hudeková, md
Aké sú ďalšie kolízne miesta?
Rusovská cesta nemá priechod
Medzi dvoma úsekmi cyklocesty vedúcej popri Chorvátskom ramene v Petržalke chýba priechod cez cestu. Cyklisti aj chodci tam majú problém dostať sa na druhú stranu.
Rudo sa na facebookovej stránke Cyklokoalície napísal, že keď tadiaľ prechádza s priateľkou a kočíkom, musí „skočiť do cesty a zastaviť autá, lebo inak nie je šanca“.
Poradca primátora pre cylodopravu Michal Feik vraví, že projekt neodsúhlasil dopravný inšpektorát.
Na internetovom portáli odkazprestarostu.sk sa pracovníci dopravného oddelenia a plánovania mestského magistrátu vyjadrili, že priechod na danom mieste by bol nebezpečný, pretože cesta je tam neprehľadná.
Samospráva však plánuje rekonštrukciu celej križovatky.
Z Prístavného mosta rovno do áut
Cyklisti a chodci smerujúci z Prístavného mosta do Ružinova a opačne musia niekoľkokrát prejsť cez cestu. Najmä na prvých dvoch priechodoch priamo pod mostom jazdia autá veľmi rýchlo.
„Tieto miesta si vyžadujú 100 percentnú ostražitosť a kondíciu, aby sa cyklista či chodec presunul bezpečne na druhú stranu cesty,“ tvrdí kapitán Ján Vrbik z krajského dopravného inšpektorátu.
Na nové vedenie cestičiek pre cyklistov aj chodcov pod mostom je od roku 2010 vypracovaný projekt, ktorý už schválil dopravný inšpektorát, naráža na problémy s vlastníkmi pozemkov.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pri Dunaji potme
Cyklocesta pri Dunaji medzi mostom Apollo a Starým mostom na petržalskej strane nie je osvetlená, v noci je nebezpečná. Mesto so sponzorom plánujú opraviť povrch a značenie, na svetlo však nie sú peniaze.
Sihoť je zakázaná
Cyklotrasa do Devína z Karlovej Vsi cez ostrov Sihoť je len snom cyklistov – pre zdroj pitnej vody ostáva ostrov chránený a neprístupný. Cyklisti tak musia na pomerne rušnú cestu do Devína, kadiaľ jazdia aj nákladné autá. Mesto zatiaľ plánuje na cestu aspoň nakresliť piktogramy, ktoré budú vodičov upozorňovať na pohyb cyklistov, a znížiť aj rýchlosť, stihnúť by to mali ešte v lete.
Cez električky
Priechod cez cestu a električkovú trať pri moste Lafranconi: „Sú tu veľké diery pri koľajach a žiadny ostrovček, cyklista nemá kam uhnúť električkám,“ hovorí Daniel Duriš z Cyklokoalície. Mesto opravu tohto úseku zatiaľ nemá medzi prioritami.
Stratení
Značky pre cyklistov chýbajú aj inde. „Turisti stále nevedia, ako sa dosať k Hradu či na iné významné miesta v meste. V zahraničí nájdete na každej križovatke cyklistickú značku, v Bratislave sú ľudia odkázaní sami na seba,“ tvrdí Ďuriš.
Cyklotrasy sú nebezpečné aj pre chodcov, ich vstup na cyklotrasy je zakázaný, no bežne po nich chodia.
Kristína Hudeková
Veľké križovatky: semafory ukazujú najmä autám
Krajnice širokých ciest sú hrboľaté, na semaforoch a pri odbočovaní treba šliapnuť do pedálov.
Patrónka, Trnavské mýto a Račianske mýto sú veľkými križovatkami, ktoré nemajú žiadne riešenie pre cyklistov.
Patrónka robí problém najmä rekreačným cyklistom, ktorí sa chcú z mesta dostať na Železnú studienku. Vidno to každý víkend, keď sa potom cyklisti snažia dostať zo Železnej studienky po rušnej ceste aj späť do mesta.
Musia ísť buď popri autách okolo Vojenskej nemocnici, alebo riskovať na neprehľadnej križovatke pri Suchom mlyne.
Nad cestu hrboľato
Z centra sa na Patrónku cyklisti dostanú buď po krajnici Pražskej ulice, alebo po vyvýšenom chodníku.
„Chodník ponad cestu je rozbitý, plný bariér, ale je to najkratšia spojnica medzi Hlavnou stanicou a Patrónkou,“ napísala v našej ankete cyklistka Michaela.
Na Račianskom aj Trnavskom mýte býva najmä počas špičky veľa áut. Cyklisti tam majú problém najmä s odbočovaním vľavo, keď sa musia preradiť do iného pruhu popred autá.
Tak trochu pre chodcov
Plánovaná je prestavba Račianskeho mýta. „Mesto bude robiť úpravy na Račianskom mýte, ktoré budú zlepšovať podmienky pre chodcov. Žiaľ, vzhľadom na súčasné priestorové a finančné možnosti nie je možné realizovať ich úplne,“ povedal Michal Feik.
Rekonštrukcia Trnavského mýta závisí od možnej výstavby stanice Bratislava – Filiálka, ktorá však nie je stále istá. Meniť sa má aj tamojší podchod, to však zasa závisí od investora komplexu Centrál.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Kristína Hudeková
Na hrboľatom nábreží je tma ako v rohu
Popri Dunaji jazdia ľudia aj na Devín. Za PKO sa začína tankodrom.
„Táto cyklocestička by mala patriť medzi priority mesta. Pri okraji Dunaja je nádherný výhľad, a preto je tam veľmi veľa cyklistov a korčuliarov,“ hovorí dopravný inžinier Radovan Červienka.
Obľúbené nábrežie je však najmä v úseku medzi PKO a mostom Lafranconi v zlom stave.
Korene stromov na asfalte vytvorili hrby, inde sa povrch prepadol a sú v ňom jamy. Cesta je nepríjemná najmä v noci, pretože lampy sú tu odrezané.
„Pri sústredení sa na jamy za svetla cyklistickej lampičky som už viackrát takmer narazila do neosvetleného chodca,“ povedala cyklistka Zuzana.
Tmu na nábreží radi využívajú najmä tínedžeri počas víkendu, ráno po nich na zemi ostávajú sklenené črepiny.
„V tomto úseku odstránime zatiaľ bodové prekážky, komplexná úprava bude riešená až v rámci rekonštrukcie nábrežia, ku ktorej sa zaviazala spoločnosť Henbury,“ povedal poradca primátora Michal Feik.
Mesto odhadlo náklady na opravu tohto úseku na 53tisíc eur. „V súčasnosti by to boli neefektívne vynaložené prostriedky,“ dodal Feik.
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
Kristína Hudeková
Krajnice sú úzke
Kanále pod úrovňou vozovky či vyjazdené koľaje dávajú zabrať aj autám. Cyklistov často vytláčajú z krajnice takmer do stredu vozovky, čo sťažuje autám ich obiehanie.
Cyklista Miro v ankete uviedol ako príklad Račiansku ulicu. „Pruhy sú tam natesno s rozbitými krajnicami a chodníky úzke, každú chvíľu s obrubníkom.“
V zlom stave sú aj ulice Vajnorská, Svätoplukova, Dunajská ulica či Ulica 29. augusta.
„Ak budeme robiť cyklotrasy na týchto úsekoch, tak obnovíme aj povrchy,“ sľubuje poradca primátora Michal Feik.
Cyklocesta je naplánovaná zatiaľ len na Dunajskej ulici.
„Pre tieto nerovnosti by som po Bratislave na inom ako odpruženom horskom bicykli nejazdil,“ hovorí cyklista Matúš. Prevahu horských bicyklov v meste potvrdil aj prieskum o mestskej cyklistike iniciatívy Cykloguerilla.
Kristína Hudeková
Hrboľ - nič mimoriadne.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Cyklisti pod Prístavným mostom.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Nábrežie bez lampy.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
