Ingrid Konrad: Bratislava nevie, aké má pozemky

Bratislava nehodnotí architektúru. Hovorí po roku vo funkcii hlavná architektka INGRID KONRAD. Tvrdí, že mesto nemôže povoliť všetky stavby, ktoré sú v súlade s územným plánom.

Ingrid Konrad, hlavná architektka mesta, študovala architektúru v Bratislave a vo Viedni. Od roku 1991 má vlastnú projekčnú kanceláriu. Popri ateliéri prednášala aj na univerzite vo Viedni na tému Architektúra a voľné priestranstvo. Projektovala aj(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Ste vo funkcií rok, čo sa vám podarilo?

„Pripravujem obnovu priestoru v bývalej reštaurácii Archa vedľa Primaciálneho paláca, kde vznikne pri mojom úrade centrum architektúry a urbanizmu Bratislavy. Organizujem odborné diskusie Impulzy pre rozvoj mesta a v rámci Európskej únie sa mi tiež podarilo spomedzi veľkej konkurencie získať pre mesto dotačný projekt na zatepľovanie budov Smart City. Vyberieme domy v Bratislave z rôznych období, na nich ukážeme, ako sa majú budovy správne zatepľovať. V rámci projektu dostaneme tiež peniaze na osvetu ohľadom životného prostredia.“

Centrum, diskusie a Smart City, čo ďalej.

„Zabehla sa a už dobre funguje Odborná komisia pre tvorbu mesta, zasadáme raz za mesiac. Je to môj poradný orgán a chcem mu dať štatút. Okrem toho úspešne pracuje Rada hlavnej architektky.“

Aký je rozdiel medzi radou a komisiou?

„Rada je vnútorná záležitosť magistrátu, v komisii sú rôzni externí odborníci. Do rady hlavnej architektky prichádzajú investori, predstavujú investičné zámery. Na stretnutie prizývam mestskú časť a zástupcov jednotlivých oddelení – dopravy, životného prostredia, pamiatkarov, podľa toho, čoho sa ten projekt týka.“

Na diskusii o tom, či Bratislava potrebuje architektov, ste však povedali, že v meste sa neposudzuje architektúra.

„Na meste nemáme doriešené posudzovanie veľkých projektov, ako napríklad projekt Zahy Hadid na Čulenovej. Stále nemáme zažité, že by investori prišli predstaviť veľké investičné zámery ešte predtým, než ho predložia na záväzné stanovisko. Potom nám totiž ostáva len mesiac na vydanie záväzného stanoviska a to je pri veľkých projektoch smiešny a v podstate dehonestujúci termín.“

Vášmu predchodcovi profesorovi Štefanovi Šlachtovi chýbali kompetencie. Nemohol sa napríklad vyjadrovať k všetkým záväzným stanoviskám mesta? Obchádzajú aj vás?

„Neviem, ako to bolo, ja záväzné stanoviská zo zákona v kompetenciách mám, no zdá sa mi, že zvyk, ako sa to tu netransparentne riešilo v minulosti, niekomu vyhovuje.“

Všetky stanoviská musí ale podpísať primátor.

„Ak mám splniť literu Zákona o Bratislave, mali by ísť všetky stanoviská nielen po odborných oddeleniach magistrátu, ale aj cezo mňa.“

Sú teda také, ktoré vás obišli?

„Sú také. Mne vadí, že v tomto meste sa neposudzuje kvalita architektúry, vplyv na životné prostredie v ponímaní udržateľnosti nášho mesta. Každá budova totiž vplýva na mestský priestor. Nie je možné, aby sme tu dovolili postaviť všetko, čo je len v súlade s územným plánom.“

Ako je možné, že tu nikto neposudzuje architektúru? Ste hlavná architektka.

„Svoj názor som síce vpisovala do stanovísk mesta, no jednak nešli všetky cezo mňa a okrem toho sú to zatiaľ len moje odporúčania, nie je to záväzné.“

Podarilo sa vám niečo týmito odporúčaniami zmeniť?

„Napríklad pri Zuckermandli (projekt J&T Real Estate vedľa Vydrice pozn. red.) investori zásadne zmenili projekt. Nemalo by to vyzerať ako nákupné stredisko, dole garáže a hore akože mesto. Územný plán zóny umožňuje v tomto území veľmi veľké objemy. Chcela som všetky územné plány zón otvárať, no dali mi po prstoch, že je to zákon.“

Vizualizácie Zuckermandlu, ktoré developer prezentoval, prešli vašimi zásahmi?

„Áno, ale aj tu musím rešpektovať platný územný plán zóny.“

Spomínali ste, že novú výstavbu nemožno posudzovať len podľa toho, či je alebo nie je v súlade s územným plánom.

„Nestačí to. Keby sme vydávali len takéto stanoviská, kto by zastával komplexný pohľad na mesto a jeho kvalitu. Mojou predstavou je, a v tom ma pán primátor podporuje, aby sme mesto dostali na nejakú úroveň a aby sme pri nových projektoch spolupracovali s mestskými časťami. Kedysi mesto vydávalo stanoviská úplne odtrhnuté od mestských častí, tie pritom to územie aj obyvateľov najlepšie poznajú. No, bohužiaľ, sú aj také zámery, ktoré sú naštartované akosi protekčne, ako to tu bývalo, a tieto zámery sa dostali do územných plánov zón. “

Napríklad?

„Napríklad je v nich je zakreslená funkcia hotel, čo je absurdný detail. Dnes príde investor s tým, že hotely nejdú. Ani spoločne nemôžeme ísť proti platnému územnému plánu zóny, takže sa to tým, čo si to kedysi vynútili a žiaľ aj nám, takto vracia.“

architektka_res.jpg

Akoby sa teda mala posudzovať nová výstavba?

„Tam, kde nemáme spracované územné plány zón a povoľujeme novú zástavbu, sme, dá sa povedať, vo vzduchoprázdne. Povoľujeme napríklad jeden objekt, o týždeň príde druhý v susedstve a potom ďalší. Mali by sme ich povoľovať v kontexte susednej zástavby, aj keď nám chýba zonálka. Aj pri vydávaní záväzných stanovísk podľa Územného plánu mesta musíme vedieť, čo sa deje v okolí. Teraz si to musíme prácne vyhľadávať. Uvažujem nad tým, že investori by mali by mali odovzdávať zámery v digitálnej podobe, aby sme to mohli dať do jednej mapy. Čo sa týka tvorby a kvality mesta, pripravujem manifest o urbanizme a architektúre. Už pri zrode som ho predstavila primátorovi, ktorý mi sľúbil podporu. To je pre mňa dôležité. V lete materiál s odborníkmi dopracujem a na jeseň predstavím poslancom.“

O čom je tento manifest?

„O kvalite architektúry a urbanizmu v Bratislave. Mesto si musí povedať, ako sa bude v budúcnosti dotvárať, ako sa budeme správať k historickému dedičstvu. Má to byť dokument, ktorý mesto zaviaže skvalitňovať verejné priestory a zároveň aj povie, kto to bude mať na starosti, kto bude zodpovedný. Budú tam definované zásady rozvoja k jeho novej kvalite. Manifest bude teda súvisieť so štruktúrou celého magistrátu.“

Znamenalo by to aj legislatívne zmeny?

„Áno, som presvedčená, že zákony majú byť pre nás a nie proti nám.“

Kedy chcete manifest vydať?

„Chcela by som to urobiť do decembra, ešte neviem, či to bude formou všeobecno-zaväzného nariadenie, no bude to základný dokument o prístupe k architektúre a urbanizmu. Bude tam zakotvené aj životné prostredie.“

Áno, predtým než ste nastúpili do úradu, ste sa chceli tiež pozrieť na výstavbu z hľadiska ekológie.

„Vzťah k životnému prostrediu sa tu vôbec neriešil, nastavali sme si tu rôznych žrútov energie. V manifeste by bola aj kvalita verejných stavieb. Práve verejné stavby by mali byť tou top architektúrou mesta. Mali by byť kvalitným výsledkom verejných súťaží, čo by malo byť príkladom pre investorov. Výraz mesta a výber architektov za posledné roky ovplyvnili súkromní investori, ktorí si súťažné podmienky našili na svoje potreby.“

Spomínate, že sa kompetencie hlavného architekta zmenili, no nechýbali vám napríklad, keď sa na zastupiteľstve schvaľovala podoba Starého mosta? Na diskusii o tom, či Bratislava potrebuje architektov, ste povedali: „Cítila som sa vydieraná na mojej pozícií, lebo čokoľvek sme navrhli, tak sa povedalo, že to nejde.“

„Áno, a to som povedala aj primátorovi. Celé to žiaľ stroskotalo, neboli tam dotiahnuté zmluvné veci, niekto sa zaťal.“

Prečo ste projekt architektov na zastupiteľstve ani neprezentovali?

„Chcela som to prezentovať spoločný projekt, architektov a projektantov firmy Alfa 04 (projektant Starého mosta, pozn. red.), no ten v tom momente neexistoval. Dnes chápem, že som to mala aj tak odprezentovať, učím sa vnímať politické rozhodnutia. To, čo sa udialo, že projektant mal opäť možnosť odprezentovať len svoj návrh a poslal list poslancom, ktorý mne neposlal, nebolo podľa mňa nekorektné. Kedysi bol zadávateľom projektu rekonštrukcie mosta firma Metro a teraz je to mesto ako prijímateľ fondov, situácia sa zmenila.“

Teraz architektov pod vaším vedením pustia na most len k lavičkám. Ako to vnímate, sú architekti len na lavičky?

„Nemám rada, keď sa to takto hovorí. Mám zodpovednosť, hoci momentálne mám na verejné priestory najmenší dosah. Riešia to mestské časti a naše oddelenie dopravy. Budeme však spoločne riešiť verejný priestor pred aj za mostom, potrebujeme to previazať s mostom, aby to bolo jednotné. Riešime zábradlie, na rad príde aj mobiliár, aj osvetlenie.“

Spomínali ste, že pán projektant prišiel s katalógom svetiel.

„Áno, už sme si to vysvetlili. Svetlá na mestskom moste musia byť jedinečné.“

Starý most nie je len most, je to aj Šafárikovo námestie. Kto na ňom pracuje, ako bude vyzerať?

„Pán architekt Igor Marko navrhol ako pokračovanie pri moste park. Musíme si však uvedomiť, čo nám únia v rámci nosného systému zainvestuje. Čo sa nám podarilo s hlavným dopravným inžinierom pánom Schlosserom je, že v pokračovaní električky v Petržalke v úseku Bosáková po Janíkov dvor, bude verejná architektonická súťaž návrhov.“

Ale to je už ďalšia etapa.

„Áno, na nej sa dnes pracuje. Prvú etapu a Starý most vedie Alfa 04 a druhú, čiže úsek Janíkov dvor až po Bosákovu firma Reming. Ide o os okolo Jantárovej ulice pozdĺž Chorvátskeho ramena.“

Má na to mesto peniaze?

„Na vypracovanie štúdie dostaneme európske peniaze. V rámci nej by bol vyriešený aj dizajn zastávok, informačných tabúľ, obrubníkov, zelene a mestského mobiliáru.“

Kedy chcete súťaž vyhlásiť?

„Na jeseň by sme mali byť tak ďaleko.“

baarchitektka_res.jpg

Keď sme pri tých súťažiach, môže mesto ovplyvniť architektúru nového futbalového štadióna, ktorý sa má stavať? Hovorilo sa, že vzniká bez súťaže.

„Je to veľký investičný zámer a ako taký ho treba posudzovať.“

No mesto už vydalo kladné záväzné stanovisko.

„Keď to bude platiť súkromný investor, ja mu nemôžem prikázať, aby robil súťaž, ale o kvalite architektúry a urbanizmu musíme rozprávať.

Zámer počíta aj s 314 služobnými bytmi, je to v poriadku?

„Nie je to úplne v poriadku, ale tento problém majú aj iní investori na územiach športu, ak chcú vyfinancovať športové stavby.“

Poznáte architektúru, ako má štadión vyzerať?

„Predstavili nám to, no podľa mňa sa to vyvíja. Navrhovala som, aby si architekt vzal konzultanta zo zahraničia. Architektúra štadióna by mala byť mimoriadna, otázkou je, že či taká bude, keď sa to nevysúťažilo. Investor za mnou nebol.

Na diskusii o význame architektov sa vás Matúš Vallo pýtal, či existuje na magistráte akýsi zoznam architektov, ktorých odporúčate developerom.

„Šokovalo ma to. Nie som naivná, viem, že isté veci tu prežívajú, no takýto zoznam by bol nielen protizákonný, ale pre všetkých len kontraproduktívny. Môj pocit z magistrátu je, že sa tu tak zužovala tá verejná správa, až sme sa dostali do bodu, že nie sme schopní pokryť všetky problémy spojené s riadením mesta.“

Veľa ľudí sa postupne prepustilo?

„Myslelo sa to možno v dobrom, že verejným obstarávaním sa podarí veľa vecí lepšie obstarať. No dnes nevieme sami ani nasadiť kvety či pokosiť trávnik a už vôbec veci dobre odkontrolovať. Dnes 600-tisícové Helsinky zamestnávajú vo verejnej správe 40-tisíc zamestnancov, Viedeň s mestskými nemocnicami až 65-tisíc.“

hlavna_res.jpg

Počas roka, čo ste vo funkcii stojí stále zatvorené PKO na nábreží. Je to v poriadku, budova chátra?

„Nie, nie je a príde ďalšia zima. Pán primátor naznačil riešenie, že by sa laboratória z ústavu vodného hospodárstva zakomponovali do novej zástavby River Parku 2. Okolo PKO prebieha aj súdny spor.“

Ste ešte stále za, aby budova PKO ostala?

„Som stále za a čím ďalej, tým viac, keď sledujem konanie iných miest.“

Má ale mesto na to peniaze, aby budovu sprevádzkovalo?

„Nie, nemáme. Sme odkázaní na dohodu s investorom, no čo bolo v mojej kompetencii a silách som v tejto situácii spravila. Detailne som sa zoznámila s projektom River Park 1, bola som aj v PKO, rokovali sme s investorom. Problém PKO teda len tak nestojí. Investor napríklad v rokovaniach priznal, že sa River Park nemal navyšovať, čo považujem za pozitívne.“

Kritizujete, že Bratislava zle hospodári s majetkami, prečo?

„Najskôr som to hovorila interne, teraz to hovorím aj verejne. Skúmam každý predaj, som členka mestskej rady a tam tieto veci otváram. Takisto sa k tomu vyjadrujem aj na zastupiteľstve.“

Aké riešenie navrhujete?

„Uprednostňujem prenájom. Mesto by si po roku a pol malo urobiť prehľad, ktorý predaj bol úspešný, ktorý nie a vyhodnotiť to.“

Spomínali ste, že pripravujete akúsi mapu pozemkov.

„Niečo už máme, no aj na to potrebujeme kapacity. Mali by sme z pohľadu verejného záujmu vedieť, aké pozemky a akej kvality vlastníme.“

Kto mapu spracúva?

„Oddelenie, ktoré robí mapové podklady. Takú mapu by sme mali mať. Teraz sa napríklad hasia rôzne kauzy zámenami a prichádzame o vzácne pozemky. Možno aj posledné naše pozemky, na ktorých by sa dala postaviť verejná inštitúcia. Toto mesto môže dopadnúť tak, že ho nakoniec budeme reprezentovať a verejné budovy stavať len na súkromných pozemkoch. Musíme preto hľadať nové možnosti hospodárenia.“

Ako vnímate búranie Cvernovky?

„Som úprimne šokovaná. S investorom som začala podľa mňa konštruktívne komunikovať, priniesol mi štúdiu, ktorá v tej podobe bola pre mňa neprijateľná a dohodli sme sa, že ju prepracuje. Minulý rok sme u príslušných orgánov spolu s pánom primátorom a starostom Pekárom iniciovali preverenie pamiatkovej ochrany objektov Cvernovky. Chcela som dosiahnuť, nech sa k tomu ešte raz vyjadria odborníci, aby sme definitívne ukončili diskusiu o ochrane jednotlivých objektov.“

Chceli ste, aby boli ďalšie budovy vyhlásené za pamiatku?

„Áno, je tu veľký problém ochrany industriálneho dedičstva, ktorý sa chápe ako ochrana objektov s technickým vybavením a nie ako ochrana areálu. Nestačí, keď je chránená len jedna budova. Chrániť musíme aj pôdorysnú stopu areálu a výškové členenie. Investor Cvernovky tomu rozumel, začali sme rozprávať o projekte aj z tohto pohľadu.

Zachovať sa mala napríklad farbiareň, no už ju zdemolovali.

„Farbiareň mala ostať na tom mieste, ako je, v tom štýle, ako je, respektíve zachovať aspoň jej fasádu. Investor nám sľúbil, že zatiaľ búrať nič nebude. To búranie je len ako čerešnička na torte, je to dôsledok toho, že v roku 2008 bol udaný ako dôvod na odstránenie stavieb nový investičný zámer, ktorý nám nebol známy. Píše sa rok 2012 a my dostávame prvú štúdiu. Kritizujem, že je zo zákona vôbec možné povoliť búranie, keď nie je prerokovaný a schválený investičný zámer, kvôli ktorému sa búra. Toto z Viedne nepoznám. Keď som sa ich teraz pýtala, čo zachováme z pôvodnej fasády, odpovedali mi, že čo sa dalo, to odmontovali, na mieste som videla, že zbierali pôvodné pečiatkované tehly.“

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  6. Cíťte sa v priestore príjemne
  7. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  10. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 237
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 586
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 528
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 163
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 768
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 506
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 936
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 910
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 976
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 770