Magistra Mária Križanová obklopená hubármi včera v mykologickej poradni Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží pomáhala, aby sa náhodou niekto z úspešných zberačov nepriotrávil. Poplatok za radu je 20 korún. FOTO SME - PAVOL MAJER
Hoci hubárska sezóna trvá približne od mája do polovice novembra, posledné dva týždne nastala v lesoch expanzia húb. Dažde a vlhkosť sú základom sezóny a na nedostatok zrážok sa v poslednom období nemôžeme sťažovať. Ľudia sú stále opatrní a zvedaví. Dávajú si pozor, či sú huby, ktoré nazbierali, jedlé alebo nie. Majú prirodzený strach z otravy. Dokazuje to aj zvýšený počet návštev v mykologickej poradni. Keď je sucho a huby nerastú, poradňa býva často prázdna. Teraz príde denne okolo dvadsať ľudí. Niekedy sa stáva, že ľudia nájdu huby, ktoré ich zaujmú vzhľadom alebo spôsobom rastu. Sú zvedaví, čo vlastne našli.
„Momentálne v lesoch rastú najmä dubáky, suchohríby a pečiarky. V poradni sme sa stretli s niektorými vzácnymi druhmi. Jedna pani nám doniesla škárku kožovitú, ktorá sa podobá na vatovec obrovský. Je to guľatá biela huba. Niekto priniesol aj vzácnu peniazovku bezprstencovú. Minulý týždeň jeden pán doniesol zo Senca pre mňa najvzácnejší hríb voňavý. Je to žltá huba so zvláštnou atramentovou vôňou,“ vysvetlil nám poradca mykologickej poradne Ľudovít Varijú.
Najčastejšie otravy sú z muchotrávky zelenej, ktorú si ľudia mýlia najmä s pečiarkou. Zvrchu sa síce podobá na pečiarku, ale treba si všímať typické znaky muchotrávky – svetlozelený až olivovozelený klobúk, biele lupene, ovisnutý prsteň na hlúbiku a na báze hlúbika je voľná pošva. Pečiarka, keď je staršia, má lupene ružové až hnedé, nemá pošvu ani prsteň. Hubári si často pomýlia jedovaté muchotrávky so šampiňónom alebo bedľou, najmä biele formy muchotrávky.
V súčasnosti najviac húb rastie na Záhorí okolo Studienky, Lakšárskej Novej Vsi a mnohí hubári chodia potajomky aj na strelnicu. Spravidla sú tu ihličnaté lesy. (vz)
