Ochutnali sme jedlo, ktoré varia dôchodcom v mestskom domove. Obed je drahý a nelákavý. Vedenie sľubuje zmenu.
Ceny
Starostlivosť a ceny
raňajkyv Domove jesene života – 0,92 eura racionálna, 0,99 šetriaca a 1,10 diétna;
obed v Domove jesene života – 3,43 eura racionálna, 3,71 šetriaca, 4,14 diétna;
odkázanosť šesť: za starostlivosť v zariadení – 83 eur;
za odkázanosť 2 a 3: za starostlivosť v zariadení – od 3 do 9 eur.
BRATISLAVA. Namiesto mien sa predstavujú číslami. Sú pre nich dôležitejšie. Podľa čísiel totiž seniori v domovoch platia a dostávajú či podľa viacerých aj nedostávajú starostlivosť. Keď musia platiť viac za služby, mnohým potom neostávajú peniaze na jedlo.
„Mala som najvyššiu odkázanosť číslo šesť, lebo som psychicky chorá. Podľa nej by som mala dostávať aj opateru, mali by mi dávať všetko – misu, prebaľovanie, kúpanie. Nič som nedostávala, iba som platila navyše,“ hovorí Mária z bratislavského zriadenia pre seniorov. „Chybu urobil posudkový lekár a sociálna pracovníčka, lebo nás pri posudzovaní ani nevideli.“
Šestka platí najviac
Mária ako šestka platila domovu za starostlivosť asi o 70 eur mesačne viac než človek „dvojka“, pritom opateru vraj mala rovnakú.
Ladislav žije tak ako Mária v Domove jesene života v Dúbravke. Tiež je šestka. „Služby nedostávame. Odkázanosť som dostal, keď mi amputovali nohy, vtedy to bolo v poriadku, lebo som bol vozíčkar, no časom sa môj zdravotný stav zmenil. Mám protézy a chodím s barlou.“
Mariana Gaálová, predsedníčka Asociácie prijímateľov sociálnych služieb, vraví, že posudok na stupeň odkázanosti robili klientom od stola. „Sociálna sestra ich ani nevidela. Dali ich do čo najvyššieho stupňa, aby zariadenie dostalo najviac peňazí od mesta a aj od klienta,“ tvrdí Gaálová.
Odkázaní so stupňom šesť platia za starostlivosť v zariadení 82 eur mesačne, za najnižšie stupne 2 a 3 platia od troch do deviatich eur.
Ladislav vraví, že problém s odkázanosťou riešili s riaditeľkou zariadenia, ktorá však hovorila, že nemá kompetenciu to zmeniť.“
Posudzovanie nerobí zariadenie, klient oň žiada obec ešte pred tým, než nastúpi do domova.
Riaditeľka Domova jesene života Branislava Belanová však hovorí, že klient v rámci posudzovania svojim podpisom súhlasí s posudkom. „Zariadenie nemôže vstupovať do posudkovej činnosti. Stupeň určuje posudkový lekár.“
Seniori, ktorí už sú v zariadení, zmenia svoje číslo len ťažko. So žiadosťami o preposúdenie im pomáha práve Asociácia prijímateľov sociálnych služieb.
Stupeň odkázanosti chcú klienti upraviť najmä preto, aby im ostávalo viac peňazí na stravu. Viacerí vynechávajú obed, ktorý stojí najviac.
Obed drahší ako v centre
Domov jesene života varí najdrahšie zo zariadení v Bratislave. Za obed s polievkou platia klienti od 3,43 až po 4,14. Nevaria tam pritom súkromníci, ale zamestnanci domova.
Na raňajky dva suché krajce a vytlačená paštéta, jeden trojuholník syra – cena jedno euro. Desiata rožok s minimargarínom a čaj za 70 až 83 centov.
Jedlo sme boli ochutnať priamo v domove. Obed, nevábne vyzerajúcu ryžu zmiešanú s kockami mäsa, za približne štyri eurá, sme zjedli len so sebazaprením. Jedlo bolo takmer bez chuti.
Jedno teplé jedlo pritom musia dôchodcovia zo zariadenia odoberať povinne, aj keď nechcú.
„Beriem si len jedno povinné jedlo, zvyšok si dokupujeme,“ vraví pán Karol. Za štyri eurá si pritom môže kúpiť menu v reštaurácii v centre .
Ceny za jedlo v zariadeniach sa menili minulý rok. „Vlani bratislavskí poslanci odhlasovali, aby si klienti v zariadeniach platili stopercentnú cenu stravy,“ vysvetľuje Gaálová.
Riaditeľka domova vraví, že klienti sa sťažujú skôr na cenu stravy a nie na jej kvalitu. „Aj my zamestnanci na ňu chodíme. Chceli by sme zmeniť cenu stravy a vyhlásiť elektronickú aukciu na dodávateľa stravy.“
Seniori doniesli obedy ukázať aj mestským poslancom na zasadnutie. Boli pohoršení. Hovorca primátora Ľubomír Andrassy vraví, že oddelenie sociálnych vecí magistrátu preverí kvalitu jedla a náklady.
Celú noc búchal palicou
Dôchodcom chýbajú zvončeky na privolanie pomoci. Riaditeľka tvrdí, že chodiaci ich nepotrebujú.
BRATISLAVA. „Mala som zlomenú nohu, v noci som potrebovala ísť na toaletu, no nevedela som sa dostať naspäť na posteľ. Musela som preto od jedenástej v noci do šiestej rána ostať na zemi. Vykrikovala som na sestričku, no nevládala som päť hodín kričať,“ rozpráva dôchodkyňa Mária z bratislavského mestského Domova jesene života v Dúbravke. Keby človeka našli skôr, možno by mu aj pomohli, hovorí.
Podobné skúsenosti potvrdzuje aj pani Tilda, suseda v zariadení. „Jeden pán spadol na zem, dlho búchal na dvere palicou, no nikto nechodil, tak som tam šla a zavolala službu.“
Riaditeľka domova Branislava Belanová vraví, že nevidí dôvod na to, aby v pavilóne pre chodiacich boli zvončeky. „Nie je možné, aby niekto ležal na zemi celú noc. Do izieb chodia sestričky. Ak by sa také niečo stalo, majú to klienti hlásiť, aby sa to vyšetrilo.“
Lekár do domova chodí podľa Belanovej dvakrát do týždňa po klientoch a raz do týždňa chodia k nemu, keď má konzultačné hodiny.
V zariadení nechýbajú len zvončeky, ale napríklad aj oddelené kúpeľne. Toalety majú ženy a muži zvlášť, kúpeľne nie. Na prípadnú prestavbu zariadenie nemá peniaze.
Lucia Tkáčiková
Na obrázku, raňajky, desiata, obed v Domove jesene života.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Raňajky v domove.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Desiata seniorov.
FOTO SME- LUCIA TKÁČIKOVÁ
Obed z domova na váhe.
Domov jesene života je na kopci, cesta k nemu dá seniorom zabrať. MHD stojí dole.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Skleník v domove.
Spoločenská miestnosť v pavilóne pre chodiacich.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
