Slovenské reprezentantky pred priateľským zápasom s Francúzskom v roku 1996. Zľava Milica Mislovičová, Ľubomíra Kožanová, Jana Valentíková a Ivana Pjataková. FOTO - ARCHÍV
K bratislavskému hokejovému dianiu v posledných desiatich rokoch neodmysliteľne patril aj ženský hokej. Vznikol po revolúcii v roku 1989 a založil ho Alexander Molnár. V tom čase niesol klub v názve Slovan. V roku 1994 sa oddiel premenoval na Danube Bratislava.
Ženský hokej postupom času upadával, až dospel do štádia zániku. „Hlavným dôvodom bola a je vysoká cena ľadových plôch, nezáujem sponzorov, či partnerov angažovať sa v tomto športovom odvetví. Veľa športov v našom hlavnom meste zhltne nemalé financie, napríklad hokejový a futbalový Slovan, Inter. Na ženský hokej v tom prípade už nezostávajú zvyšné financie,“ povedala Ľubomíra Kožanová – manažérka reprezentačných podujatí na Slovensku.
V Bratislave je ženský hokej menej populárny než v menších mestách. „To je pravda, no aj prístup kompetentných ľudí je o inom, než v Bratislave. V Topoľčanoch, či v Leviciach sú zapálení pre ženský hokej a ľudia im fandia a podporujú najmä s ľadovou plochou. Dostávajú ju totiž zadarmo. Mne nechceli zástupcovia z iných miest veriť, keď som povedala, že si za ľad platíme,“ povedala Kožanová, ktorá patrila v bratislavskom družstve k vedúcim osobnostiam. Bola kapitánkou družstva a reprezentantkou Slovenska.
„K hokeju som sa dostala čírou náhodou. Keď som mala 14 rokov, v televízii ma naštartovala jedna relácia, kde bol zakladateľ ženského hokeja Alexander Molnár so svojou dcérou a rozprával o ženskom hokeji. Zaujalo ma to a prihlásila som sa. Od toho času sa mu venujem.“
Ľubu časom postihli zdravotné problémy, ktoré jej velili predčasne ukončiť kariéru. „V roku 1998 som prestala s aktívnou činnosťou. Venovala som sa trénovaniu. Moja osemročná kariéra však bola dosť krátka. Dievča sa naučí hrať perfektne hokej až v staršom veku, ktorý pre mužov znamená skôr činnosť za zenitom výkonnosti. Najviac ma mrzí, že sme pred tromi rokmi museli odhlásiť naše družstvo z ligovej súťaže kvôli finančným problémom. Prenajímateľ ľadovej plochy nebol ochotný poskytovať ľadovú plochu za iných podmienok, ako súkromným firmám,“ povedala Kožanová.
Pred zánikom oddielu vyšla pri všetkej skromnosti dievčatá jedna sezóna približne na 300 000 korún. Dnes by to podľa Kožanovej bol takmer dvojnásobok. Aká je nádej, že hokej v podaní nežného pokolenia ožije? „Myšlienky pre znovuzrodenie sú stále aktuálne. S bývalými hráčkami, z ktorých niektoré pôsobia v Topoľčanoch sme o tom uvažovali. Narážame však skôr na reakcie, že máme ísť skôr variť a nie hrať hokej. Myslím si, že keby sa prišli pozrieť na ligový zápas, či reprezentáciu, určite by zmenili názor na ženský hokej. Aj z neho môže mať divák pekný zážitok.“
Slovensko si pred dvomi rokmi vybojovalo postup do prvej divízie majstrovstiev sveta, no po administratívnom zásahu Medzinárodnej hokejovej federácie si vraj zopakuje boj o postup medzi svetovú elitu. „Slovenský olympijský výbor má záujem propagovať ženský hokej s výhľadom na olympijské hry v Turíne, čo je pre nás veľkou motiváciou.“
MIROSLAV HÝLEK
