
Pes musí byť na výstavu náležite pripravený, okúpaný a učesaný. Srsť sa musí zastrihnúť tak, aby budila dojem súmernej postavy. Takto môžeme zakryť jeho prípadné nedostatky. FOTO SME – PAVOL MAJER
Agility sa na Slovensku začalo rozvíjať už v roku 1992 a v súčasnosti sa mu venujú už na celom Slovensku. V Bratislave fungujú dva kluby. Ak chce majiteľ začať súťažiť, jeho pes musí už mať základy poslušnosti. Samotná príprava trvá asi rok.
Pri súťaži nemá pes ani obojok ani vôdzku. Cíti sa voľný. Agility pomôže psovi dobre vychádzať s okolím a takmer bez slov komunikovať so svojim pánom. V uliciach mesta potom majiteľ psa ľahšie predchádza kritickým situáciám. Ak sa aj do nich dostane, dokáže ich vyriešiť rýchlo a pokojne.
Mimoriadne temperamentné psy, ktoré sú na agility najvhodnejšie, potvrdzovali, že tento šport nevnímajú ako drezúru, ale je pre nich veľkou zábavou. Aj počas preskakovania prekážok, či prebiehaní tunela vo veľkej rýchlosti stihli radostne štekať a po dobrom výkone si od svojich pánov vynucovali pochvalu.
Súťažilo sa v troch kategóriách, podľa veľkosti psa a v dvoch disciplínach. Jumping a open. Oba dosiahnuté výsledky sa zrátavali. „V disciplíne jumping musí pes prekonať prekážky na trati čo najčistejšie a najrýchlejšie. Disciplína open je náročnejšia. Pes zdoláva prekážku určeným spôsobom. Musí sa napríklad jej kontaktnej zóny dotknúť aspoň jednou labkou. Máme podobné pravidlá ako v jazdeckom športe. Rátajú sa chyby psa a za trojité odmietnutie poslušnosti je diskvalifikácia,“ povedala nám hlavná organizátorka súťaže Iveta Lukáčová.
Veľkú kvalitu ukázali najmä českí reprezentanti, ktorí už majú mnoho skúseností zo svetových šampionátov. Ďalšími účastníkmi boli Rakúšania a jedna Slovinka.
Slovenskú reprezentáciu čakajú v septembri majstrovstvá Českej republiky a potom sa po druhý raz zúčastní na svetovom šampionáte krížencov a čistokrvných psov.
PROKOP SLOVÁČEK