O záhradu má záujem mimovládka, ktorá pracuje aj s historickými parkmi. Musí však súhlasiť štátny pozemkový fond.
STARÉ MESTO. Ani tento rok nebola Kochova záhrada súčasťou Víkendu historických parkov a záhrad. Majiteľ, Slovenský pozemkový fond, ju totiž necháva zavretú. Nemá v pláne ani jej revitalizáciu, keďže podľa neho mu to zákon nekáže.
Kochova záhrada
- založili ju v roku 1932,
je dielom záhradného
architekta Jozefa Mišáka; - od roku 1997 ju spravoval úrad životného prostredia;
- v roku 2009 ju previedli na Slovenský pozemkový fond
- je stále zelená, rastie v nej 120 cudzokrajných rastlín.
Záhradu by chcel obnoviť a otvoriť Národný trust Slovenska, ktorý víkend v záhradách organizuje. Fond ju však doteraz chcel prenajať súkromnej pôrodnici vedľa záhrady.
Zamknutú Kochovu záhradu by po dlhých rokoch mohli otvoriť pre verejnosť. Jediným riešením pre majiteľa, ktorým je Slovenský pozemkový fond, už totiž nie je len prenájom susednému sanatóriu. Najnovšie rokuje aj s mimovládnou organizáciou Národný trust Slovenska, ktorá sa stará o niekoľko pamiatok.
„Spolu s fakultou architektúry sme požiadali o dlhodobý nájom,“ hovorí Michaela Kubíková z Národného trustu. Chceli by, aby zanedbanú záhradu revitalizovali študenti záhradnej architektúry, obnovu by financovali z grantov. Treba ju vyčistiť, odrezať suché konáre, ale aj opraviť múriky.
Sanatórium Koch chcelo záhradu aj kúpiť.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Ľudia verzus firma
Do záhrady, zavretej už viac ako dve desaťročia, by sa tak mohla dostať aj verejnosť. Národný trust už zrenovoval niekoľko menších pamiatok na Slovensku. Uvažuje, že by ju v niektorý deň v týždni otvoril a organizoval tam menšie podujatia.
Národné trusty patria v zahraničí medzi najvýznamnejšie neziskové organizácie v oblasti ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva. Napríklad britský trust prevádzkuje 2550 kilometrov štvorcových parkov a záhrad.
„Fond by nemal žiadne výhrady k prípadnému sprístupneniu Kochovej záhrady verejnosti,“ povedal hovorca štátneho pozemkového fondu Ladislav Kavjak.
Pôvodne chcel fond záhradu prenajať majiteľom vedľajšej súkromnej pôrodnice – spoločnosti R2, blízkej mediálnemu magnátovi Ivanovi Kmotríkovi. Záhrada by tak slúžila jeho pacientkam. Fond tvrdí, že firme v máji poslal návrh nájomnej zmluvy, na ktorý nereagovala. R2, ktorá pôvodne chcela záhradu aj kúpiť, však tvrdí, že o záhradu má stále záujem.
Ľudia z okolia, ochranári a botanici mali obavy, aby súkromná spoločnosť záhradu nezničila. „Narušenie aj jednej dreviny, tisu alebo javora by neznamenalo stratu dreviny, ktorú nemáme inde, ale znamenalo by to zničenie mikroklímy, ktorá sa tam vytvára desiatky rokov, a viedlo by to k zániku celej záhrady,“ varoval vlani v októbri botanik Marek Slovák z SAV.
Hodnoty nenašli
Už v minulosti po úpravách záhrady vymrzli figovník, vavrínovec a kalykantus. Je tiež biokoridorom pre živočíchy v Starom Meste.
V decembri však krajský úrad životného prostredia rozhodol, že záhradu chrániť netreba. Ochranu v decembri zrušil „pre absenciu prírodných hodnôt“. Exotické dreviny , ktoré záhradu robia výnimočnou, podľa neho chrániť netreba. Jej hodnoty však vidia pamiatkári, preto ju vedú ako kultúrnu pamiatku.
Pamiatka chátra.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
