SME
Pondelok, 29. november, 2021 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Bratislava je laboratóriom panelákov

Panelák je ako škatuľa, v ktorej sú byty, hovorí autorka Atlasu sídlisk Henrieta Moravčíková.

V Bratislave otestovali najviac typov panelákovej prefabrikácie.V Bratislave otestovali najviac typov panelákovej prefabrikácie. (Zdroj: ARCHÍV SME)

V prílohe SME Bratislava spúšťame seriál o bratislavských sídliskách.

BRATISLAVA. Niektorí ich nazývajú králikárne či nocľahárne. Pri stavbe prefabrikovaných bytov a sídlisk však mysleli aj na človeka. Aspoň na začiatku. Potom to však zmenil komunizmus, ktorý priniesol masovosť.

Bratislavu tak navždy poznačila hromadná bytová výstavba, vyrástli tu sídliská a v 80. rokoch v nich už bývalo asi 80 percent všetkých obyvateľov mesta.

To že panelové sídliská majú aj svoje kvality, ukazuje teraz Atlas bratislavských sídlisk. Autori sa pokúšajú vyrovnať s panelákovým dedičstvom bez romantizovania masovej zástavby.

„Knihou sme nechceli povedať, že sídliská sú najlepším riešením toho, čo sa tu stalo,“ hovorí Peter Szalay, jeden z autorov.

Jednotlivé sídliská Bratislavy a ich vývoj budeme predstavovať aj v novom seriáli prílohy Bratislava.

Sen architektov

Prefabrikácia bola snom architektov už v 19. storočí, hovorí Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. „Robí totiž výstavbu lacnou a rýchlou. Po druhej svetovej vojne boli na to prostriedky a materiál, celý dom sa dal vyrobiť

v továrni. Nebolo to teda o komunizme, prvé prefabrikované domy na Slovensku staval Baťa.“

Európa bola po druhej svetovej vojne zničená, ľudia potrebovali bývať a architekti chceli vytvoriť utópiu moderného mesta.

Aj naši architekti vychádzali z predvojnovej Aténskej charty, čiže manifestu modernej architektúry, ktorý vytvorili umelci ako Le Corbusier.

Z charty sa dá poučiť aj dnes. „Vysoké bytové domy majú byť ďaleko od seba, aby uvoľnili pôdu pre veľké verejné priestory,“ píšu v nej autori . „Pešie a automobilové trasy majú byť oddelené.“

sav_res.jpg

Autori knihy Bratislava Atlas sídlisk – zľava Peter Szalay, Maria Topolčanská, Henrieta Moravčíková.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Možno ako v Dánsku

Prefabrikácia sa rýchlo šírila, stavalo sa tak aj v Spojených štátoch, vo Francúzsku či v Británii.

Hoci domy vznikali v továrni, rovnaký panelák ako v Bratislave nájdete podľa Moravčíkovej vo svete len ťažko.

„U nás sa používala napríklad aj dánska technológia. Možno teda nájdete podobný typ paneláka ako v Bratislave aj v Dánsku, môže mať inú dispozíciu bytov,“ vraví Moravčíková. „Panelák je ako veľká škatuľa, ktorá umožňuje na spoločnom základe do určitej miery variovať dispozície bytov.“

Nútený rast Bratislavy

To, že sa na Slovensku prefabrikácia prehnala, je už podľa Moravčíkovej výsledkom komunizmu a do dôsledku plánovanej výstavby. „Na fyzickú podstatu mesta je tu priveľa panelákov. V 60. a 70. rokoch zažila Bratislava taký obrovský nárast počtu obyvateľov, že mesto rástlo neprirodzene.“

S obyvateľmi pribúdali nielen byty, ale aj rekordne počty prefabrikátov. „Na Slovensku bola Bratislava takým laboratóriom, kde sa otestovalo najviac typov panelových sústav a najviac urbanistických koncepcií,“ dodáva Moravčíková.

Na sídlisku Februárka pri Račianskom mýte sa dokonca prvýkrát v socialistickej krajine lial betón. „Darilo sa tam udržať mierku domov aj verejných priestorov uchopiteľnú človekom. Neskôr sa totiž čoraz menej hovorilo o jednotlivcovi a viac o mase. Veľkoryso plánované sídliská často vyzerali skvelo na výkrese, no horšie v reálnom živote.“

Staré sídliská mali na rozdiel od nových obytných štvrtí úplnú infraštruktúru, autori mysleli aj na školy, lekárov, parky i obchody. Pri nových developmentoch stojí podľa Moravčíkovej len rad domov alebo bytoviek popri cestách, bez škôl, škôlok či obchodov.

Dlhé diely: kolaps

Bratislava to však podľa autorov Atlasu sídlisk s prefabrikovanou výstavbou prehnala. Kým Dáni či Fíni končili koncom 70. a začiatkom 80. rokov, u nás vtedy pracovali na nových typoch.

Posledné sídlisko Dlhé diely stavali po revolúcii. Autori atlasu vravia, že masová výstavba typových panelákov sa skončila v roku 1995.

„Dlhé diely mali byť ukážkou, že aj pomocou prefabrikácie sa dá urobiť atraktívne bývanie. Z experimentu sa však neurobilo nič,“ vraví Moravčíková. „Naprojektovali aj občiansku vybavenosť, no revolúcia prišla skôr, ako napríklad postavili obchodný dom. Dlhé diely sú obrazom kolapsu socialistickej hromadnej bytovej výstavby.“

dlhediely_res.jpg

Dlhé diely - posledné sídlisko.

FOTO SME -LUCIA TKÁČIKOVÁ

ico

Tvorcov sídlisk očistili

Architektov sídlisk po revolúcii zatracovali. Atlas sídlisk ich omilosťuje.

BRATISLAVA. Po roku 1989 ich odmietali, mnohí boli v depresii, robili z nich zločincov. Mená architektov bratislavských sídlisk teraz očisťuje Atlas sídlisk.

medzijarkami_res.jpg„Prvá diskusia v spolku architektov po revolúcii bola o tom, že nie je nič horšie ako architekti králikární, ktorí môžu za zničené životné prostredie v Bratislave. Moderní architekti snívali o sídliskách ako o modernej utópii, ktorá nakoniec pohltila svojich tvorcov,“ hovorí Henrieta Moravčíková, spoluautorka atlasu.

Knihou chceli povedať, že za sídliskami sú aj „vynikajúci ľudia, zaujímavé koncepty a úžasné myšlienky“.

Napríklad sídlisko v Podunajských Biskupiciach Medzi jarkami (na snímke SME) navrhol Štefan Svetko, jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia na Slovensku, autor budovy Slovenského rozhlasu, sídliska Februárka, označeného v atlase za najlepšie. Sídlisko Hostinského zas navrhol architekt Ivan Matušík, autor hotela Kyjev.

„Bol za tým kus ohromného poznania, no v realizácii sa to, žiaľ, často rozdrobilo katastrofálnym spôsobom. Na vine bol nedostatok financií, neustále škrty a skostnatená stavebná výroba,“ vysvetľuje Moravčíková.

Výhodou sídlisk oproti dnešným novým obytným štvrtiam bolo podľa nej aj to, že ich navrhli so službami, mysleli aj na školy či lekárov.

To, že architekti už nie sú nenávidení, ukázala aj cyklistická expedícia Panelstory po sídliskách. Členovia výprav nadšene prijali napríklad Štefániu Krumlovú, ktorá projektovala školy a škôlky, či Iľju Skočeka, architekta nepostaveného Podhradia a ružinovského sídliska Štrkovec.

Lucia Tkáčiková

ico

Vybrať sa dala sivá či sivá

Nebavili ju paneláky, utiekla k škôlkam. Farby však mala Štefánia Krumlová obmedzené.

krumlova_res.JPGBRATISLAVA. Keďže nechcela navrhovať len typizované byty v panelákoch, začala sa za socializmu venovať školám a škôlkam na bratislavských sídliskách.

„Tak som sa ulievala,“ hovorí s úsmevom Štefánia Krumlová (na snímke Rasťa Flesha Procházku), architektka najmä dúbravských a karlovoveských škôlok. Dnes už je v dôchodku.

Sídliská chcela zlepšovať aj farbami, dbala na ich výber. „Keď som však prišla do Chemolaku, ukázali mi len sivé, čudovala som sa, no povedali mi, že takto budú potom vyzerať všetky, lebo zoxidujú,“ dodáva Krumlová.

Nepáčia sa jej ani farby na nových domoch. Pri zatepľovaní a obnove panelákov neexistuje žiadna farebná koncepcia, farby si volia po dohode obyvatelia domov. „Žlté, červené do toho pridajú kus oranžovej, vyzerá to ako v kocúrkove, úradníci by mali udržať stavby, ktoré majú istú kvalitu.“

Krumlová chváli napríklad sídlisko Februárka. Domy boli jednotné, architekt Štefan Svetko podľa nej starostlivo kombinoval bielu a červenú.

„Z úcty k Štefanovi Svetkovi som presadil, že farba musí ostať pôvodná,“ vraví František Šmidovič, niekdajší stavebný inžinier sídliska.

Lucia Tkáčiková

ico

Panelákové NAJ

1. Najväčšie

Petržalka je najväčšie sídlisko v strednej Európe. Mohla vyzerať úplne inak, výsledky medzinárodnej urbanistickej súťaže z roku 1967 však skončili

len na papieri. Súťažil napríklad aj Roland Reiner, významný architekt 20. storočia v Rakúsku, skončil medzi päticou najlepších.

2.Najlepšie je najhustejšie

Za najlepšie sídlisko svojich čias vyhlásili Februárku pri Račianskom mýte. Podarilo sa udržať mierku tradičného mesta. Tvorcovia atlasu sídlisk zistili, že je najhustejšie obývaná – je uzavretá.

3. Najodvážnejšie

ufo_res.jpgPre Ufo (na snímke) aj pre futuristický park, kolobežkovú dráhu v tvare ulity či olympijský pretekársky okruh je sídlisko Medzi jarkami v Podunajských Biskupiciach podľa autorov sídlisk najodvážnejšie. „Kolobežkovú dráhu treba vyskúšať, nechce sa vám ani veriť, že v 70. rokoch v čase normalizácie vytvoril niekto také radostné dielo,“ hovorí Henrieta Moravčíková, autorka atlasu.

4. Najviac typov

Je možné, že Bratislava má na sídliskách najviac prefabrikovaných typov v celej Európe. Takýto spôsob výstavby u nás vydržal dosť dlho.

lut

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  2. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  3. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom
  4. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  5. Získaj náskok pred štartom
  6. Chcete vedieť, kto fotí influencerky, celebrity a hviezdy?
  7. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  8. Proxenta oficiálne potvrdila záujem o ďalšie investície na Kube
  9. Dávajú osemročnú záruku. Batérie vyvíjajú už desať rokov
  10. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  1. Magnetickej rezonancie sa nemusia obávať ani klaustrofobici
  2. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  5. Compliance – who should be responsible?
  6. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 428
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 708
  3. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 9 352
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 736
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 122
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 174
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 687
  8. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 2 410
  9. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 216
  10. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 106
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  2. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  3. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  4. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  5. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  6. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  7. Anton Sládek: Príjemné detaily na Radlinského ulici
  8. Anton Sládek: Spomienka na továreň Gumon
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 042
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 382
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 627
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 361
  5. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 218
  6. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 902
  7. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 575
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 093
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Zatvoriť reklamu