Developeri hrozili žalobou

Odvolaný šéf úradu opisuje ako stavebníci obchádzajú životné prostredie.

MICHAL DROTOVÁN (1981) je bývalý prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave a poslanec SDKÚ-DS za Raču. V súčasnosti pracuje ako vedúci referátu životného prostredia na miestnom úrade Staré Mesto. Študoval politológiu, geografiu a prá(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Po zmene vlády sa menia aj úradníci. Člen SDKÚ-DS MICHAL DROTOVÁN, ktorý upozornil napríklad na čierne stavby pri hausbótoch na Jarovskom ramene, musel odísť z funkcie prednostu obvodného úradu.

Je funkcia prednostu obvodného úradu životného prostredia viac odborná, či politická funkcia?

„Mala by to byť viac odborná funkcia, pretože špecializovaná štátna správa je odborná a keď tam pracuje niekto, kto nie je odborník, tak sa to veľmi rýchlo pozná. Môj nástupca Patrick Lutter bol prednosta aj predtým, takže má skúsenosti, ale čo sa týka pána Petra Hanulíka (prednosta Krajského úradu životného prostredia a poslanec Smeru, pozn. red.), neviem, že by niečo vedel odborne ohľadom tejto sféry.“

Nie je pán Hanulík v podstate Lutterov nadriadený? Nemal by tak byť ešte väčší odborník?

„No, v štátnej správe je ťažko povedať, že je niekto nadriadený. Všetko sú to zložky ministerstva. Tam v podstate funkčne nadradený nie je nikto, obidvaja páni sú na druhostupňovom odvolávacom orgáne, a na inom stupni štátnej správy.“

Vás ale z funkcie prednostu obvodného úradu odvolal práve poslanec Hanulík ako prednosta krajského úradu?

„Áno, lebo v zákone o štátnej službe v oblasti životného prostredia je, že prednostu obvodného úradu menuje aj odvoláva so súhlasom ministra prednosta Krajského úradu. V minulosti to robil priamo minister.“

Môžete povedať, že vy ste boli vo funkcii odborníkom?

„Mám vyštudované právo aj prírodné vedy. Samozrejme, bola to aj nominácia v rámci strany, ale moju odbornú prácu vo funkcii môžu posúdiť ostatní.“

Nominovalo vás SDKÚ-DS, ste aj členom strany?

„Áno.“

Aké má kompetencie Obvodný úrad životného prostredia v oblasti výstavby?

„Obvodný úrad životného prostredia sa vyjadruje úplne ku všetkým stavbám. To znamená ku všetkým projektom od bežných búračiek priečok cez rodinné domy až po veľké developerské projekty, všetko muselo mať vyjadrenie od nás. Riešime aj posudzovanie EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.), to je asi to najdôležitejšie, čo riešime. Pri veľkých projektoch musí byť posudok EIA ešte pred stavebným povolením.“

Dodržiavajú sa v Bratislave pravidlá na ochranu životného prostredia, či ste sa stretli s viacerými prípadmi, kedy ste nemohli dovoliť stavbu tak, ako ju staviteľ chcel?

„V prvom rade boli niektorí developeri, ktorí nám dávali posúdiť projekty rovno na územné konanie. Musel som ich vždy upozorňovať, že akosi zabudli na EIA a oni sa vždy vyhovárali, že zabudli. Myslím, že o tom veľmi dobre vedia, len sa to snažia obísť. EIA má totiž tú výhodu vo vzťahu k občanom, že ktokoľvek sa prihlási ako jej účastník, tak je automaticky účastníkom aj v územnom a stavebnom konaní. To znamená, že keď sa chcú developeri zbaviť účastníkov týchto konaní, tak sa snažia obísť EIA.“

Dá sa EIA nejako obísť?

„Niektorí sa o to snažili tak, že rozdelili projekt na viacero častí a dali ich pod rôzne firmy. Potom je to už ťažké, lebo právnické osoby sú právnické osoby, aj keď majú rovnakého konateľa. Z hľadiska zákona sú to dva subjekty.“

Diali sa takéto pokusy často?

„Vždy, keď boli takéto pokusy, tak sme to zistili. Napríklad v Dúbravke projekt Skleník (výstavba 18-podlažného domu v strede sídliska pozn. red), ktorý potom tesne pred rozhodnutím stiahli, dali rovno posúdiť na územné konanie. Volal som im, že tam treba ešte posudok EIA. Tvárili sa, že o tom nevedeli, ale museli o tom vedieť.“

Kedy projekt musí mať posudok EIA?

„Najčastejšie sa posudzuje, keď je parkovacích miest nad sto. Ďalej sa prihliada na podlahovú plochu a osobitné limity sú pri skládkach, betonárňach a podobne. Mimo zastavaného územia by mal ísť cez EIA každý projekt, ktorý je nad tisíc metrov štvorcových. Tam je však spor, že čo je mimo zastavaného územia. My sme sa riadili katastrom, kde 1 je intravilan, 2 je extravilan, no v územnom pláne to už môže byť stavebný pozemok. To sa tiež developeri snažili obísť tým, že tvrdili, že územie zastavané je.“

byvalyprednosta_res.jpg

Posudzovanie EIA si objednáva investor a vypracováva ho kto?

„V zákone existuje schéma, čo všetko má predkladaný zámer obsahovať, ale nie je tam dané, že by to musela písať nejaká autorizovaná osoba. Takže by ste to mohli napísať aj vy. Samozrejme, my sme skoro vždy dokumenty posielali naspať na dopracovanie. Takmer žiaden projekt nebol vypracovaný bezchybne.“

Keď posudzovanie platí investor, nehrozí ovplyvňovanie?

„To je práve problém, že keď sa v rámci EIA robí napríklad hydrogeologický posudok, tak tomu odborníkovi platí investor, takže si môže zaplatiť, čo tam chce. Ideálny by bol taký systém, že by to riešil Obvodný úrad životného prostredia a náklady by platil investor. Myslím si, že EIA by mohli viac využívať aj občania a zapájať sa do týchto konaní.“

V zahraničí je posudok EIA nestrannejší, alebo aj tam si to platia investori?

„Je to rôzne. Viem napríklad, že v Rakúsku je EIA pod stavebným úradom a teda má oveľa väčšiu silu. Na Slovensku má EIA len odporúčací charakter, to znamená, že keď projekt neprejde cez EIA, tak to stavebný úrad môže aj nemusí akceptovať.“

Ako to väčšinou dopadne, keď projekt cez EIA neprešiel? Povolí stavebný úrad stavbu?

„V minulosti to vždy skončilo v zisťovacom konaní. Keď som bol v úrade, narástol počet prípadov, kedy bolo aj posudzovanie. Niektorí investori zámer aj stiahli, lebo vedeli, že vydáme rozhodnutie, že sa bude posudzovať. Investori môžu svoj zámer kedykoľvek stiahnuť, aj deň predtým, ako sa bude posudzovať. Napríklad v prípade golfového ihriska pri Čunove stiahol investor zámer deň predtým, ako sa mal stanoviť rozsah hodnotenia. Kedykoľvek to investor stiahne, môže začať proces odznova, takže sa to akoby vynuluje.“

Keď sme pri tom golfovom ihrisku, upozorňovali ste, že by ním mohol byť ohrozený vodný zdroj v Rusovciach takzvané Ostrovné lúčky. Ako?

„Pri tomto projekte si mala Bratislavská vodárenská urobiť vodný posudok, ktorý mal vypracovať výskumný ústav vodného hospodárstva. K EIA sa nevyjadrili, že si investor musí dať vypracovať takýto posudok, aj keď to tam priamo zasahuje do ochranných pásiem. Problém tam je podložie, je štrkové. Golfový trávniček musia hnojiť, tak je tam veľké riziko kontaminácie vody. Tvrdili síce, že majú špeciálne prírodné hnojivo, ale neviem si predstaviť prírodné hnojivo, ktoré by vydržalo sekanie trávnika tak nakrátko.“

Ako dlho ste boli v úrade a čím by ste sa pochválili, čo sa vám podarilo?

„Bol som vo funkcii 17 mesiacov. Za úspech považujem, že sa podarilo odstrániť čierne stavby premostenia na Lamačskom potoku. Potom sa nám podarilo s investorom obchodných domov vedľa letiska vyrokovať, aby tam mal stabilné samohasiace zariadenie. Vedľa jeho pozemku je sklad leteckého benzínu, keby to vybuchlo, tak by to jeho stavby zrovnalo so zemou.“

Investor mohol byť rád, lebo to chráni aj jeho majetok, nie?

„Bolo to preňho dobré rozhodnutie, ale bude ho to niečo stáť. Povedal som však, že pokiaľ tam ten hasiaci systém nebude, stavať nič nemôže.“

Čierne stavby, hasiace zariadenie. To je všetko?

„Začali sa trestné stíhania voči konkrétnym páchateľom za nelegálny stavebný odpad. Podarilo sa chytiť viac ľudí aj v spolupráci s občanmi. Zatiaľ sa podarilo zastaviť aj výstavbu na Železnej studienke a stavbu bytového domu Skleník v Dúbravke. Je však aj niekoľko vecí, ktoré ma mrzí, že som nestihol dorobiť ani nejako veľmi posunúť. Napríklad hausbóty na Jarovskom ramene.“

V akom stave je vo všeobecnosti životné prostredie v Bratislave?

„Je tu vysoká hlučnosť, Bratislava patrí medzi najhlučnejšie mestá v Európe alebo aj na svete. Všetky tie nové projekty ako Tri veže sú úplne nezmyselne stavané pri hlavných ťahoch. V Bratislave je hlukom postihnutých viac ako 50 percent domácností. Developeri sa ale sťažujú, že iné pozemky už nie sú, a preto musia na takých hlučných miestach stavať. Lenže nikto ich nenúti stavať. To je ako, keď sa J&T prišlo sťažovať, že keby vedeli, aké problémy bude robiť výška River parku, tak to nepostavajú také vysoké. Povedal, som im, nech zopár poschodí zbúrajú, že im hneď dám papiere na odvoz odpadu (smiech). Developeri sa tu síce sťažujú, ale snažia sa z každého metra vytĺcť maximum a obyvateľov nejako veľmi neriešia. Teraz sa snažia robiť aj nejaké PR, ale to je to len PR.“

mdrotovan_res.jpg

Okrem hluku trápia Bratislavu ešte napríklad čierne skládky.

„Čierne skládky, to je večný problém Bratislavy. Niektorí ľudia sú tu zvyknutí za odpad neplatiť a pritom na Slovensku je za uskladnenie odpadu na skládke veľmi nízka cena. Má sa zvyšovať, a to si potom už neviem predstaviť. Problém je aj v tom, že prerábky domov robia všelijakí „šuflikanti“ a majiteľ bytu si síce zaplatí za odvoz odpadu, no oni si tie peniaze nechajú. Viem aj o prípadoch, keď majitelia našli pri dome vyhodenú svoju WC misu a mali z toho problém, no zodpovednosť mala niesť stavebná firma. Ďalším problémom je napríklad ničenie porastov, Jarovské rameno, či snaha zastavať Železnú studienku.“

Spomínate Železnú studienku, tam plánovali stavať kúpalisko, je to zastavené?

„Musia predložiť odborné posudky, bude sa tam robiť posudzovanie EIA. Je tam veľa problémov. Chceli vypúšťať vodu do Vydrice, čo je územie európskeho významu. Tvrdili, že by to nejako prečisťovali, no tam je problém napríklad s rakmi, ktoré vo Vydrici žijú a vadí im zmena teploty čo len o pol stupňa. Kúpalisko nie je ani v súlade s územným plánom a nemali zabezpečenú dopravu. Začali vymýšľať, že by tam chodil elektrický vláčik a podobné nezmysly, ale to si asi len potrebovali nakloniť starostu Nového Mesta. V oblasti bývalého sanatória chceli stavať vilové domy. Na Železnej studienke je problém s tým, že čokoľvek sa tam povolí stavať, tak tam nastane tlak z pohľadu dopravy a kanalizácie. To, že tam nie je kanalizácia, je zatiaľ jediné, čo Železnú studienku zachraňuje. Hneď, akoby sa urobila, tak by to tam zastavali a je po Železnej studienke.“

Toto ste mohli ovplyvniť?

„Oni zatiaľ na ten projekt nemajú EIA, tá pokračuje.“

Nehrozí, že keď sa zmenilo vedenie úradu životného prostredia, zámer povolia?

„Na to treba dávať pozor, že niektoré z rozhodnutí, ktoré sme my pozastavili, sa teraz opäť otvoria.“

Vo Vydrici nedávno skapali ryby.

„To bola posledná vec, ktorú som v úrade riešil. Stavebný úrad vydal veľmi zvláštne povolenie na dokončenie stavby rybárskej reštaurácie. Tá však mala stavebné povolenie z roku 1983, na ešte úplne inú spoločnosť. V roku 1983 ale boli úplne iné technické normy, nebolo žiadne posudzovanie EIA. Oni na tento projekt začali s posudzovaním EIA, dostali rozsah hodnotenia, na čo všetko mali dodať posudky, no nič nedodali. Takže EIA je tam stále otvorená. Medzitým majitelia zmenili meno svojej firmy a povolenie na dokončenie stavby dostala tá nová firma. Pýtal som sa teda stavebného úradu, ako mohli vydať stavebné povolenie, keď tam je otvorené EIA. Tvrdili mi, že to nie je to isté územie, ale je to nie je pravda. Zvláštne je aj to, že účastníkom stavebného konania bola len tá firma, no vlastník pozemkov pod stavbou, bratislavský magistrát, účastníkom nebol. Nestihol som už zistiť odpoveď, lebo som to riešil posledný deň, keď ma odvolali.“

Takže už teraz je jasné, že keby vypúšťali vodu z kúpaliska do Vydrice, tak by to spôsobilo ohrozenie prírody.

„To je jedna vec a takisto neviem, ako by to riešili s dopravou, lebo si nemyslím, že by tam deti s nafukovacími kolesami cestovali autobusom. Samotný projekt toho kúpaliska nepôsobil ako kúpalisko pre bežných ľudí. Investor mi tvrdil, že to ide dať ako dar občanom, ale keby to malo byť ziskové, tak by na osobu museli vyberať nejakých 50 eur. Sezóna na Železnej studienke môže trvať tak dva mesiace, keď že je tam zima. Na tomto kúpalisku by nezarobili, zarobili by na vilových domoch vedľa. V projekte, ktorý mi poslal jeden občan, bolo napísané, že kúpalisko malo byť 20 miliónov stratové.“

Keby tam ale postavali vily, tak by nepotrebovali kanalizáciu?

„Potrebovali. To kúpalisko je len taký balónik. Je to ako keď začnú stavať domy v záhradkárskej oblasti, najprv je jeden, o chvíľu je zastavané celé územie a potom už požadujú cesty aj kanalizáciu.“

Keďže ste mali moc zabrániť investorom, aby stavali čokoľvek kdekoľvek, nebáli ste sa?

„V minulosti som ako občiansky aktivista riešil rôzne veci. Poviem vám tak, že keď ma niekto na ulici zbije, nebudem ani vedieť, za čo to je.“

Nesnažili sa vás niekedy podplatiť?

„Skôr sa vyhrážali. Najväčšia vyhrážka bola, že nás zažalujú na sto miliónov korún. Myslím, že oni veľmi dobre vedia odhadnúť, kto sa dá podplatiť a kto nie. Ale celý čas som cítil tlak, niektorí developeri ku mne chodili ako na klavír, ale nikdy u mňa nič nevybavili.“

Máte vedomosti o tom, že v minulosti to tak fungovalo, keďže na úrad zvykli chodievať developeri?

„Viete o tom, aké projekty tu boli v minulosti a ako napríklad prešiel územný plán mesta. Takže k tomu sa nebudem vyjadrovať.“

Zrušili ste stanovisko vášho predchodcu ku Karloveskému ramenu. Myslíte si, že by sa tam stavať nemalo?

„Osobne si myslím, že nie. Developer J&T Real Estate vlastne obišiel územný plán, lebo tam má byť šport a rekreácia. Navyše chcú stavať ešte ďalšiu budovu vedľa. Bol tam aj procesný problém, že predošlý a už aj súčasný prednosta obvodného úradu zmenil stanovisko v rámci zmeny navrhovanej činnosti, na čo neexistuje žiadna právna cesta, ako to urobiť. Vďaka tomu, že sme toto rozhodnutie zmenili a kvôli procesným chybám sme zrušili výrubové povolenie im neudelili územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Tým pádom magistrát musí dať nové záväzné stanovisko, lebo sa zmenil územný plán a už to nie je v súlade.

Na začiatku tvrdíte, že to nebolo v súlade ani predtým.

„Oni obišli územný plán, teda, že našli v podstate dieru v územnom pláne a premenovali objekt na Ubytovacie zariadenie pre šport a rekreáciu. Takže formálne to v súlade s územným plánom bolo. Kebyže to my nezrušíme, tak tam už majú územné rozhodnutie. Teraz teda developer asi rieši magistrát, lebo jeho súhlas je pre nich kľúčový.“

Takže je možné, že sa tam stavať nakoniec nebude.

„Neviem, ako to budú riešiť. Vidíte, že majú aj rôzne PR akcie, že idú teraz napríklad opravovať podchod na Zochovej a snažia sa urobiť z tých, ktorí sú proti nim, tých zlých.“

Váš blog o hausbótoch a mafiánskej štvrti čítali tisíce ľudí. Prečo ste zvolili cestu blogovania? Nemali ste vo svojej funkcii dostatočné právomoci, aby ste naozaj niečo urobili?

„Riešili sme to, len sa to žiaľbohu vôbec neposúvalo. Zvolil som túto cestu, keď som vedel, že končím. Na Jarovskom ramene sú ľudia, ktorí sú slušní, ale aj takí, ktorí sú veľmi problematickí. Poviem vám úprimne, že som na to územie išiel s dekrétom, že som zamestnanec štátnej správy a keby ma tam niekto zmlátil, mal by vyššiu sadzbu. Budem sa to pokúšať riešiť aj ďalej, dohodol som sa napríklad aj so Zelenou hliadkou, že tam budeme zbierať odpad.“

Aké sú tam podľa vás hlavné problémy?

„Kompletne celé územie vlastní štát a v správe to má Vodohospodárska výstavba, takže tam nikto z hausbótistov nevlastní žiaden pozemok. Oni sa to tam snažia ohradiť a človek, keď tam ide, tak sa bojí, že naňho vybehne strážny pes, lebo je na súkromnom pozemku a pritom nie je. Veľa ľudí mi hovorilo, že tam majú hausbóty viacerí ľudia, ktorí majú páky všelikde a práve to ma ešte viac naštvalo, že zneužívajú svoje kompetencie.“

Viete konkrétne mená?

„Viem mená, ale dozvedel som sa ich v rámci svojho pôsobenia v štátnej správe, tak ich nemôžem zverejňovať.“

Písali ste aj blog o fajčení policajtov? Ako to dopadlo?

„Bol som aj na výsluchu, ale išlo to dostratena. Slovenská obchodná inšpekcia bola v tej reštaurácii potom na kontrole a dali im prerobiť značenie. V čase, keď tam fajčil policajt, tam bolo značenie, že celý objekt je nefajčiarsky. Odvtedy som tam nebol, lebo ten majiteľ sa ma ako zákazníka ani nezastal, takže nemám dôvod tam už chodiť.“

V Bratislave je niekoľko chemických prevádzok v blízkosti obydlí, najväčšie z nich sú Istrochem a Slovnaft. Nie je to nebezpečné?

„Istrochem už v podstate končí. V okolí Slovnaftu je zóna ohrozenia, v ktorej nemôže byť výstavba. Je to presne vymerané v rámci tlakových vĺn. Tam nie je problém s tým, že by to nevybuchlo. Práve, keď sa snažia, aby to nevybuchlo, tak vypúšťajú napríklad acetón von, aby vnútri nebol vysoký tlak a práve ten oblak vonku by mohol vybuchnúť.“

Keby chceli na mieste Istrochemu stavať, tak by asi museli čistiť kontaminovanú pôdu. Ako sa to robí?

„Na pozemku so znečistenou pôdou sa môže stavať len vtedy, ak sa vyčistí tá pôda. Pozemok teda už kupujú s tým, že je tam takáto ťarcha. Teraz sú dosť veľké tlaky na výstavbu na Žabom majeri. To je bývalý močiar, ktorý bol zavezený odpadom z Slovnaftu a iných prevádzok, takže tam by som mrkvu nepestoval, aj keď sú tam záhradkárske oblasti (smiech).“

Koľko je v Bratislave starých environmentálnych záťaží?

„Najväčšie tri lokality sú gudróny v Devínskej Novej Vsi, skládka vo Vrakuni, ktorá je pod zemou, a Žabí majer.“

Čo je to environmentálna záťaž? Aké ohrozenie predstavuje?

„Nesmie sa tam stavať. A čo sa týka ohrozenia, tak sú to veľké objemy. Gudrónov je odhadom 20 až 40 tisíc ton. Malo by sa s tým niečo robiť.“

Zakonzervovať alebo čistiť?

„Keď sú skládky v dobrom stave a lokalite, tak je lepšie ich zakonzervovať, ako vynášať.

Pri vynášaní vznikne problém s tým, kde to dať a nikdy sa to nedá vyčistiť úplne. Čo sa týka gudrónov v Devínskej, tak to je v bývalom lome na vápenec, ktorý ich neutralizuje.“

Gudróny ale chcú vyviesť.

„Treba si uvedomiť, že to obsahuje rôzne karcinogénne, mutagénne a iné látky. Ani sa nevie, aké všetky látky tam sú, len sa to odhaduje. Keby sa to otvorilo, tak by to mohlo spôsobiť ešte väčší problém. Do roku 2008 bola alternatíva dať na to umelú hmotu a na to zeminu. Potom to zmenili na vývoz. Myslím si, že vývoz je oveľa problematickejší ako konzervácia.“

Prečo?

„Pôvodne sa to malo vedľa na lúke solidifikovať a neutralizovať a až potom odvážať. Postupne sa to škrtlo na to, že sa to malo iba naberať a rovno odvážať. Takisto sa to malo najprv viesť v uzavretých autách s kapsulami, potom už len autami s plachtami. Rozdiel medzi autom s kapsulou a plachtou je niekoľko tisíc korún a keď tam má byť niekoľko stoviek áut, tak si vyrátajte, koľko by získali len na tomto malom rozdiele. Obyvatelia to berú tak, že vyčistiť tú skládku je pre nich najlepšie riešenie, ale neuvedomujú si, že sa to nikdy nebude dať vyčistiť úplne a pri vývoze budú tie látky unikať do vzduchu.“

Nemôže sa z tej skládky otráviť napríklad podzemná voda?

„Robilo sa tam veľa prieskumov a nehrozí to. Práve keby sa v tom začalo rýpať, tak by sa to, čo tam teraz sedí, mohlo začať posúvať a vtedy by sa mohla voda kontaminovať.“

Blíži sa plavecká sezóna. Viete aj v akom stave sú vodné plochy v Bratislave?

„Viem, že Vajnorské sú asi najčistejšie. Naopak Draždiak je vraj dlhšie nevyhovujúci, aj kvôli elektrickému napätiu.“

V Čunove zakázali kúpanie, lebo naopak ľudia škodili jazeru. Čo by malo mať prednosť ľudia a rekreácia alebo ochrana?

„Ako kde. V Čunove je prísne chránený zdroj a udupávali sa tam vzácne druhy rastlín. Samozrejme, že na kúpanie má byť priestor, ale nie za každú cenu.“

drotovan_res.jpg

Michal Drotován je bývalým prednostom obvodného úradu životného prostredia. Dnes je poslancom za SDKÚ, kedysi bol aj aktivistom.

FOTO SME – GABRIEL KUCHTA

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku
  10. Viac času pre rodinu by uvítala viac ako tretina Slovákov
  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Cambridge Business School, škola novej doby
  9. Cykloturistický trip študentov SvF STU v Bratislave – Vol. 4
  10. História sťahovania
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 171
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 071
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 960
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 848
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 780
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 018
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 251
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 654
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 761
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 414