„Ľudia sa môžu zastaviť, ale aj odísť. Nikto pri predstavení netrpí, lebo každý, kto chce, sa môže pozerať, a ak nie, môže pokračovať v chôdzi. A táto možnosť výberu je podľa mňa najdôležitejšia. Ide tu jednoducho o slobodnú voľbu,“ hovorí o pouličných predstaveniach Jakub Nvota.
FOTO – ZUZANA ZEMANOVÁ
JAKUB NVOTA je mladým režisérom, ktorý so svojimi kolegami z Túlavého divadla spríjemňuje Bratislavčanom a návštevníkom nášho hlavného mesta letné večery. Stane sa tak i dnes o 20.30., kedy na Hlavnom námestí a v priľahlých uliciach predstaví Shakespearovho Hamleta.
Shakespearova tragédia je inscenovaná vo forme pouličného divadla alebo, ako sami hovoria, „chudobného tyátru“. Skupina umelcov v rámci Kultúrneho leta v Bratislave okrem Hamleta uviedla aj tragédiu Macbeth.
Naštudovali ste túto hru špeciálne pre ulicu?
„Obe predstavenia hráme aj v uzavretých priestoroch a v divadelných sálach, pričom vždy si prostredie prispôsobujeme podľa vlastných potrieb. Hrávame ich teda rovnako v Trnave, kde máme svoju stálu scénu, ako aj na hosťovaní po celom Slovensku.“
Ako vznikol váš „chudobný tyáter“?
„Základ tvorí ročník, ktorý končil spolu na VŠMU: poslucháči herectva, ja ako režisér a kolegovia dramaturgovia. K tomu niekoľko ľudí, s ktorými som spolupracoval ešte v Trnave, keď bolo divadlo na amatérskej báze.“
Je to určitý zárodok možného generačného divadla?
,,O tom je priskoro hovoriť. Zatiaľ ho všetci vnímame ako radosť. Ako stretnutie ľudí, ktorí si spolu rozumejú, spolu robia. Či to celé dá i širšiu výpoveď, o tom sa presvedčíme až časom.“
Neobávate sa nepochopenia napríklad zo strany vekovo starších divákov?
,,Neviem, či sa obávam, ale môj pohľad zďaleka nie je nový. Je to taká voľná hra na klasiku, ktorú reprezentuje práve Shakespeare. A že ich obe navyše hrávame v letnom období na ulici, považujem za veľmi slobodné. „
Pre vás osobne to znamená?
,,Zostať vo svojom vnútri sám sebou, aby som dokázal so sebou vychádzať.“
Aký je rozdiel medzi tvorbou profesionálneho komerčného divadla v porovnaní s prácou s priateľmi, rovesníkmi ?
,,Keď ľudia prídu večer do divadla oddychovať, tak sa chcú baviť. Je to ako výber reštaurácie alebo hudobného titulu. Neznamená to však, že je to jednoduchšie či náročnejšie. Človek má pri práci úplne iné pocity. Snaží sa ale vždy tvoriť čo najlepšie. Je ale samozrejmé, že ak niekto príde hľaadať klasiku do štúdia LaS na „moje“ Barmanky, bude sklamaný. Preňho toto predstavenie nie je. Ak tam však ide ten, kto si chce pohladkať dušu, zasmiať sa, alebo stráviť príjemný večer, zvolí si správne. Urobiť dobré predstavenie v akomkoľvek žánri môže byť totiž rovnako ťažké ako aj veľmi príjemné.“
JANA JURKOVIČOVÁ
