Kulisa synagógy, električka, kde premietajú Stratené mesto či kóšer fastfood. Bratislava oživuje židovské zbúrané mesto, v pamäti ľudí.
BRATISLAVA. Starší na ňu spomínajú, mladí ju poznajú len zo starých fotografií, no mnohí netušia, čo sa stalo. Vedia, že ustúpila výstavbe Nového mosta.
Neologická židovská synagóga z Rybného námestia od Katedrály svätého Martina zmizla v roku 1969. Odstrelili ju zámerne a bez náhrady.
O pár týždňov sa do Bratislavy vráti. Ako 15-metrová kulisa. Na jej pôvodnom mieste ju odhalia 21. júna.
V roku 1969 padla synagóga ako jedna z posledných budov miesta dnes už nazývaného stratené mesto. Jej zmenšená kulisa symbolicky otvorí rovnomenný projekt Stratené mesto Bratislava - Pozsony - Pressburg.
Jeho súčasťou bude aj nová turistická trasa v hlavnom meste.
Zážitok z toho, čo nie je
Z histórie
Neologická synagóga
1893 – 1894: postavili neologickú synagógu pri Rybnom námestí, vedľa Katedrály sv. Martina;
1945: synagóga prestala slúžiť, kúpil ju štát, boli tam sklady televízie;
1969:synagógu zbúrali pri stavbe Mosta SNP.
(Zdroj: Zbúraná židovská Bratislava)
Trasou sprevádza nový turistický sprievodca Zbúraná židovská Bratislava, ktorý v šiestich jazykoch vydalo vydavateľstvo Marenčin PT.
„Projekt je o rozpamätávaní, nemali by sme zabúdať, že židovské mesto nezbúrali nacisti, ale komunisti,“ hovorí Miloš Žiak z Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, ktorá je hlavným iniciátorom projektu obnovy historického židovského geta.
„Turista na prehliadke uvidí to, čo tam nie je. Chceme, aby mal z toho zážitok.“
Pôjde o virtuálnu prechádzku zbúranou židovskou Bratislavou. „Budeme predávať vzduch,“ dodáva žartom Žiak.
S knižným sprievodcom však človek môže vyraziť aj do reálnych ulíc, prechádzať terajším podhradím, porovnávať.
Kniha opisuje, ako pred zbúraním vyzeralo Rybné námestie, židovské geto a Zámocká ulica.
Na budúci rok by mal podobný sprievodca pribudnúť pre Vydricu a Zuckermandel.
Námestie v pohybe
Stratené mesto neožíva len v knihe, ale aj vo filme. Dokument o Stratenom meste od Zuzany Piussi budú premietať vnútri nového priestoru, v kulise.
Asi 60-percentná zmenšenina objemu pôvodnej stavby z roku 1893 má mať kovovú konštrukciu. Žiak vraví, že potrebovali posudky statikov, aby ju pripevnili k zemi. Základy totiž kopať nebudú.
Rybné námestie je okrem toho podľa Zuzany Ševčíkovej, spoluautorky nového knižného sprievodcu, stále
v pohybe. Kedysi tam boli obranné priekopy, dnes sú zasypané. Celá kniha podľa nej nie je o búraní podhradia. „Cieľom je podať vecné svedectvo.“
Kulisa má stáť na námestí od júna štyri mesiace. Na zimu ju zasa zložia a budúce leto postavia opäť. To by sa malo podľa Žiaka opakovať päť rokov.
Vytvorenie kulisy stálo štvrť milióna eur. Projekt platí Izrealská obchodná komora, Bratislavský kraj ho podporí sumou 12-tisíc eur, mestskí poslanci odhlasovali na Stratené mesto 7500 eur.
Električka pamäti
Film v kulise budú ľudia sledovať z električkových sedadiel. Tie majú podľa Žiaka predznamenávať pokračovanie projektu.
Budúci rok má totiž začať premávať električka pamäti. Cestujúci sa v nej nebudú pozerať z okna, výhľad im nahradí virtuálna prehliadka strateného mesta.
Príbeh bude zložený z montáže autentických dokumentárnych záberov a fotografií. Nepôjde len o obdobie búrania podhradia, ale napríklad aj o oslobodenie mesta, fotky ľudí, ktorí nesú nad hlavami portréty Lenina, Stalina, či o november 1989.
Električka pôjde cez nábrežie, Nový most, Šafárikovo, Kamenné námestie, po Námestí SNP na Župné, kde priamo pred očami ľudí v električke vyletí do povetria podmínovaná ortodoxná synagóga na Zámockej ulici, cez tunel príde späť ku Chatamovi Sóferovi.
Kóšer fastfood
Izrealská komora chce spolu s turistickou trasou otvoriť aj informačné miesto. Fungovať má na Kúpeľnej ulici, neďaleko prístavu, kam prichádzajú viacerí turisti.
Centrum má núkať pohľadnice s umeleckým portrétom rabína Chatama Sófera od výtvarníka Ondreja Rudavského či desať plagátov s portrétmi židovských osobností od Andyho Warhola.
Časť informačného centra premenia na kóšer fastfood. Jedinú židovskú reštauráciu v hlavnom meste museli zavrieť, v priestoroch na Zámockej je piváreň.
V Bratislave dnes žije šesťsto židov.
Neologickú synagógu zbúrali v roku 1969.
FOTO - ARCHÍV JOZEFA HANÁKA
Búranie židovského mesta.
FOTO - ARCHÍV vydavateľstvo Marenčin PT.
Synagóga aj Katedrálou sv. Martina.
FOTO - vydavateľstvo Marenčin PT
Dobová fotografia.
FOTO - archív vydavateľstvo Marenčin PT.
Židovská ulica kedysi.
FOTO - ARCHÍV vydavateľstvo Marenčin PT
FOTO - archív vydavateľstvo Marenčin PT.
Synagóga ako kulisa.
VIZUALIZÁCIA
S prípravou kulisy pri Bibiane už začali.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
