Poslanec bratislavskej mestskej časti Ružinov píše o tom, prečo treba zachrániť industriálny areál Cvernovka.
Spoločnosť Hamilton group kúpila od SEG Residential I., spol. s r.o. areál Cvernovky. S areálom objektov Cvernovky získala aj búracie povolenie vystavené pre predošlého vlastníka a podpísané bývalým starostom mestskej časti Bratislava – Ružinov S. Drozdom. O tom sa poslanci ako aj Klub ochrany technických pamiatok, ktorý reprezentuje Jakub Ďurinda dozvedeli v januári 2012. Preto sa začali aktivisti a na ich podnet aj ružinovskí poslanci aktivizovať tak neskoro.
Vznikli pochybnosti o platnosti búracieho povolenia. Preto som podal podnet na okresnú prokuratúru, aby zistila, či rozhodnutie o asanácii stavieb a najmä jeho predĺženie je v súlade so zákonom.
To, čo píše J. Cristau ako štatutárny predstaviteľ spoločnosti Hamilton group 18. 5. 2012 v SME, že poslanec Guldan sa pokúsi, aby predĺženie búracieho povolenia na Cvernovku bolo neplatné, nie je pravda!
E-mail, ktorý som poslal Cristauovi 21.2.2012 bol informáciou o tom, aké uznesenie k Cvernovke prijalo miestne zastupiteľstvo.
V závere e-mailu som uviedol: „Chcel by som Vás presvedčiť, že konverzia areálu Cvernovky na Páričkovej ul. v Bratislave s prisúdením premyslených funkcií, s prihliadnutím na potreby lokality a súčinnosť s mestom Bratislava a mestskou časťou Ružinov bude zaiste optimálnejším riešením ako indiferentná objemová urbanistická štúdia, ktorá môže byť postavená kdekoľvek inde. Základným nedostatkom tejto štúdie, ktorú sme mali možnosť vidieť na internetových stránkach napr. http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/pozrite-sa-ako-ma-vyzerat-nova-cvernovka.html je, že nepočíta so zachovaním kultúrneho dedičstva. Viaceré objekty, odsúdené spoločnosťou Hamilton group na zánik majú nespochybniteľné pamiatkové hodnoty. Preto som presvedčený, že tieto hodnoty by developer, vo vlastnom, dokonca aj vo finančnom záujme mal dokázať rešpektovať a využiť. Požiadal som hlavnú architektku mesta, aby komunikovala s investorom, resp. vlastníkom nehnuteľností v areáli Cvernovky.“
V rozhovore, ktorý zverejnil denník SME majiteľ Cvernovky pôsobivo uvádzal argumenty, ktoré sa dobre počúvajú. Ponúka to, čo chýba: miesta v materských školách, sociálne zariadenia pre starých ľudí, parkovacie možnosti i to ako chce pomôcť obchodným prevádzkam na Košickej a Páričkovej. To sa každému, kto nepozná súvislosti a dôsledky naozaj dobre počúva.
Uvažovaný projekt rekonštrukcie bývalej Cvernovky na Páričkovej 22 a 24 nie je verejnosti známy, ako tvrdí majiteľ.
Považujem za správne upozorniť na niektoré zmeny, ktoré projekt vyvolá a skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že objekty ÚPRAVŇA a FARBIAREŇ, ktoré sa majú podľa architektonickej štúdie zbúrať, sú pamiatkovo hodnotné.
V súčasnej dobe prebehlo konanie o vplyvoch rekonštrukcie na životné prostredie /EIA/. Konanie muselo prebehnúť preto, lebo stavebný zámer rekonštrukcie vyžaduje enormný výrub stromov.
Kníhkupectvo Alexis. FOTO - ARCHÍV PATRIKA GULDANA
Obyvatelia Košickej a priľahlých ulíc ešte nevedia, že uvažované 7 podlažné bytovky, ktoré majú byť postavené na mieste nízkej tehlovej stavby bývalej Cvernovky majú mať dve až tri podlažia parkovísk pod zemou. Podzemnému parkovisku pre uvažovanú výstavbu v areáli Cvernovky má ustúpiť, t.j. bude zbúraná tá časť, v ktorej sú dnes prevádzky obchodu a služieb, vrátane kníhkupectva, Café Cverna obchodu s detskými potrebami a s teakovým nábytkom. Ide objekt ÚPRAVNE bývalej Cvernovky na parcele č. 9747/25 v katast. území Nivy.
Podľa názoru majiteľa „na Košickej nie je absolútne žiadna historická hodnota, že je to betónová konštrukcia s tehlami na fasáde.“ S týmto názorom sa odborníci ani orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu nestotožňujú.
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave už v roku 2007 (22.11.) odporučil miestnej samospráve zaevidovať predmetný areál do evidencie /Zoznamu/ pamätihodností obce, čím sa areálu priznáva istá pamiatková hodnota. Špecifické črty získava pamiatková hodnota v nadväznosti na geograficko-kultúrny priestor, dejiny, tradíciu atď. Konštrukčný systém použitý napr. aj v objekte ÚPRAVNE na Košickej ul. je z hľadiska historického vývinu stavebných konštrukcií technologickou špičkou, aká sa používala v Európe /Veľká Británia, Francúzsko a i./ na prelome 19. a 20. storočia. Takže okrem nespochybniteľnej historickej hodnoty tu máme aj hodnotu technického diela.
Výpočet pamiatkových hodnôt, ktorý bol podkladom zdôvodnenia vyhlásenia objektu PRADIARNE v Cvernovke za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) sa vo veľkej miere týka aj objektov ÚPRAVNE a FARBIARNE aj preto, že je dielom návrhu jedného architekta. To znamená, že pamiatkové hodnoty PRADIARNE, dnes NKP, sú vo veľkej miere identické s pamiatkovými hodnotami FARBIARNE i ÚPRAVNE.
Je pravda, že v čase procesu vyhlasovania štyroch objektov za NKP neboli poznatky o industriálnom kultúrnom dedičstve na takej úrovni ako dnes. Ani dnes nemôžeme tvrdiť, že proces poznávania industriálnej kultúrneho dedičstva na Slovensku je ukončený. Ministerstvo kultúry SR až v máji 2007 žiadalo, aby sa do Plánu hlavných úloh Pamiatkového úradu SR na rok 2008 dostala úloha: „Spracovanie komplexnej analýzy a vyhodnotenia industriálnej architektúry na území Slovenska s cieľom vytipovať budovy, areály na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky.“ Úloha sa opierala o zásadu, že záujmom ochrany pamiatkového fondu je zachovanie typologickej rozmanitosti industriálnej architektúry a jej urbanistických štruktúr. Práve Cvernovka je takýmto príkladom.
A ešte jeden dosť zásadný argument hovorí proti búraniu ÚPRAVNE, FARBIARNE a STROJOVNE pôvodne navrhovaných objektov na vyhlásenie za NKP v Cvernovke.
Na územnom pláne mesta Bratislavy bol areál Cvernovky donedávna klasifikovaný ako stabilizované územie. Poslednými zmenami a doplnkami sa z neho stalo rozvojové územie. Čo by možno malo logiku, keby sa nezabudlo na dôležitý dopravný aspekt súvisiaci s dopravným vyústením mosta Apollo do Košickej, do lievika pred Miletičovou ulicou. Ak má do tohto zle vymysleného a nedoriešeného dopravného systému vstúpiť ďalšia veľká kapacita áut /niekoľko stoviek/ je namieste otázka, čo čaká obyvateľov Košickej a priľahlých ulíc?
V tejto súvislosti by sa nemalo zabudnúť ani na zámer spoločnosti HB-Reavis vybudovať v tesnej blízkosti s areálom Cvernovky areál autobusovej stanice. Mestská časť Bratislava – Ružinov v súčinnosti s mestom by mali tieto dva veľké zámery regulovať územným plánom zóny a koordinovať, keď už pre nič iné, tak pre zachovanie priaznivého životného prostredia Bratislavčanov, ktoré im zaručuje Ústava SR v Článku 44 ods. 1.
Nemalo by sa pripustiť ani tolerovať, aby podnikateľské zámery určovali kvalitu okolitého prostredia, ani to, čo a ako sa v tomto území postaví. Pravidlá pre výstavbu sú verejným záujmom. Je spoločenskou nevyhnutnosťou, aby bol vypracovaný územný plán zóny, ktorý má obstarať mestská časť Bratislava – Ružinov.
Patrik Guldan, poslanec m. č. Bratislava – Ružinov, nezávislý
*Reakcia na rozhovor Jeremy Cristau: Bratislava nie je New York, nepotrebuje veže zo SME, 18. 5. 2012, príloha Bratislava s. 6-7.
