BRATISLAVA. Hlavné mesto zle hospodári so svojimi pozemkami, nesprávne posudzuje nové stavby a nehodnotí architektúru. Aj také skúsenosti má hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad za necelý rok vo svojej funkcii.
Zhodnotila ich na diskusii Bratislová, kde Matúš Vallo architekt a spoluautor projektu pre verejné priestory Mestské zásahy kládol otázku: „Potrebuje Bratislava architektov?“
Debatný večer bol súčasťou prebiehajúcej akcie Dni architektúry a dizajnu 2012.
Posudzovanie architektúry chýba
Vallo pozval na debatu nielen hlavnú architektku, ale aj Juraja Šujana, predsedu Slovenskej komory architektov a Igora Marka, slovenského architekta, ktorý pôsobí v Londýne.
Bavili sa aj o kompetenciách hlavného architekta. „Kedysi mal hlavný architekt celý svoj útvar,“ pripomenul Šujan. „Funkcia sa zrušila, potom obnovila, no nedopriali im kompetencie.“
Nemal ich ani bývalý hlavný architekt Štefan Šlachta.
Ingrid Konrad vraví, že Bratislave chýba posudzovanie architektúry. Nové domy by sa podľa nej nemali povoľovať len podľa toho, či sú, alebo ne sú súlade s územným plánom.
„Nemáme všade územné plány zóny,“ hovorí Konrad. Mesto by vraj pri povoleniach malo pozerať aj na to, ako dom komunikuje s okolím, na územie, kde bude stáť, na charakter architektúry a podobne.
Konrad, ktorá ako architektka pracovala vo Viedni, vraví, že rakúska metropola rieši napríklad aj to, aká je fasáda domu. „Aj to je totiž verejný priestor.“
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Nepredávajme!
Architektke sa tiež nepáči narábanie s pozemkami mesta. „Bratislava je zdĺžená, no peniaze z predaja majetku to nevyriešia. Konrad vraví, že napríklad Amsterdam nepredal po 2. svetovej vojne žiaden mestský pozemok. „Moskva zas dáva pozemky do nájmu na 99 rokov.“
Architektka už apelovala na mestských poslancov, „Ako budeme rozpočtovať ďalšie roky, keď si predáme majetky,“ pýtala sa. Z prenájmov by malo mesto podľa nej peniaze dlhodobo a o pozemky by neprišlo.
Bratislava teraz podľa architektky spracúva mapu a klasifikáciu mestských pozemkov.
Igor Marko, ktorý má v Londýne vlastný architektonický ateliér Form associates, zas vraví, že obyvatelia tam vstupujú do posudzovania stavieb. „Stavbu nie je možné regulovať len zhora.“
Plán má byť podľa neho živý dokument, ktorý obyvatelia dopĺňajú o lokálne požiadavky.
Konrad: Cítila som sa vydieraná
Marka pozval Matúš Vallo do debaty zámerne. Igor Marko bol totiž poslancami aj odbornou verejnosťou poverený, aby spolu s projektantom Starého mosta s firmou Alfa 04 vylepšil verejný priestor na moste.
Bratislava ide totiž prestavať Starý most, má dostať úplne novú konštrukciu.
Návrh architekta Marka však mesto nakoniec ani neprezentovalo. Na zasadnutí poslancov vystúpil len projektant Miroslav Maťaščík.
„Ako je možné, že poslanci viac uverili súkromnej firme a ako nimi platenému odborníkovi?“ pýtal sa Vallo.
Konrad neskrývala sklamanie. „Považovala som to za porušenie zasadacieho poriadku, vypočula som si urážky.“
Hlavná architektka chcela, aby projektant spísal fakty, prečo sa nedajú použiť návrhy architekta Marka. „Cítila som sa vydieraná na mojej pozícií, lebo čokoľvek sme navrhli, tak sa povedalo, že to nejde.“
S argumentmi chcela ísť architektka za statikom a získať nezávislý posudok.
„Do tohto dňa nemám napísané, prečo to nešlo,“ dodala Konrad.
Architekti môžu nakoniec na moste robiť len lavičky a zábradlia. „Trvala som aj na podlahe, čo sa nám opäť nedarí,“ dodala architektka.
Prečítaj si rozhovor s Igorom Markom a pozri, ako mohol vyzerať Starý most
Aký je názor projektanta Miroslava Maťaščíka - čítaj tu.
Súťaž nevyhlásili
Bratislavský Starý most vzniká bez architektonickej súťaže.
Robí na ňom projektant Miroslav Maťaščík z firmy Alfa 04, ktorá ešte v roku 2007 vyhrala súťaž na nosný systém MHD v úseku zo Šafárikovho námestia do Petržalky. Na tejto trase je však aj Starý most, ktorý tak firma bude prerábať.
Architektonickú súťaž napriek kritike architektov bývalý primátor Andrej Ďurkovský (vtedy KDH) nevypísal.
Dnešný primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) hovorí, že na súťaž už je neskoro. Mesto by tak vraj nestihlo termín z Bruselu, keďže most majú platiť európske peniaze a Bratislava ich musí vyčerpať do roku 2015.
Debata bola súčasťou akcie - Dni architektúry a dizajnu 2012 - pozri, čo ešte stihneš!.
Proti mostu bez súťaže protestovali aj NESPOKOJNÍ - čítaj viac.
Súčasťou akcie Dni architektúry a dizajnu je aj expedícia Panelstory - čítaj viac
