BRATISLAVA. Industriálne budovy z areálu Cvernovka pri autobusovej stanici nebudú pamätihodnosťami. Rozhodli o tom poslanci bratislavského Ružinova.
To, že objekty nerozšíria zoznam miestnych pamätihodností kritizujú aktivisti a aj Klub ochrany technických pamiatok. Chceli presadiť, aby sa pamätihodnosti Cvernovky zakreslili aj do plánovaného územného plánu zóny lokality.
„Poslanci Ružinova neschválili zapísanie Cvernovky medzi pamätihodnosti, to je smutné a nepochopiteľné. Týmto nesú svoj diel zodpovednosti na možnej likvidácií jednej z najhodnotnejších a bohužiaľ už posledných technických pamiatok Bratislavy,“ komentuje hlasovanie poslancov Jakub Ďurinda z Klubu ochrany technických pamiatok. „Navyše sa dobrovoľne obrali o efektívny nástroj a dosah na to, čo na území vznikne, keďže neschválili ani obstaranie územného plánu zóny.“
Dôvod? Rokovanie
Poslanci Ružinova, kde je väčšina zastupiteľstva z pravice (SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd), tvrdia, že ich hlasovanie nemá nič spoločné s tým, že by schvaľovali búranie Cvernovky. Chcú vraj s vlastníkom areálu predtým ešte diskutovať.
„Máme veľmi pozitívne informácie z rokovaní, nový vlastník seriózne komunikuje so starostom, uvedomuje si potrebu zachovania unikátneho areálu,“ hovorí Martin Pener (KDH).
Poslanci odmietajú vyjadrenia Ďurindu a vravia, že vytvorenie územného plánu zóny podporujú. „Mestská časť Bratislava má záujem, aby pre lokalitu Cvernovky bol vypracovaný územný plán zóny, ktorý by presne odpovedal na otázku, čo a na aký účel je tu možné postaviť,“ dodáva Pener.
Spor aj o plán zóny
Vlani kúpila areál niekdajšej továrne na nite francúzska firma Hamilton Group. Jej výkonný riaditeľ Jeremy Cristau hovorí, že plány na prestavbu areálu sa len rodia. Snahy o vytvorenie územného plánu zóny či zámer aktivistov vyhlásiť ďalšie objekty z Cvernovky za pamiatky však kritizuje.
Starosta Ružinova Dušan Pekár (KDH) vraví, že pred pár dňami predostreli majiteľovi Cvernovky záujem Ružinova pripraviť územný plán zóny, no o termínoch obstarávania či podrobnostiach hovoriť nechcel. „ Nie je to proces, ktorý sa dá vyriešiť zo dňa na deň,“ dodal.
Ochrana morálkou
Aj keby ružinovskí poslanci zaradili Cvernovku do zoznamu pamätihodností, pred búraním by ju to nechránilo. Pamätihodnosti nemajú totiž špeciálny štatút ako pamiatky, ktoré chráni zákon. Pri pamätihodnostiach ide vraj len o morálku. V Bratislave preto už roky trvá spor, či má ich vyhlasovanie vôbec zmysel.
Zoznam svojich pamätihodností Bratislava pripravovala a schvaľovala roky, nakoniec je v ňom 224 položiek v štyroch kategóriách – nehnuteľne hmotné, hnuteľné hmotné, nehmotné a zaniknuté. Nejde len o diela človeka, ale aj prírody, historické udalosti či názvy ulíc. Je v ňom napríklad PKO či bratislavská hlavná stanica.
Zoznam sa dá dopĺňať a nerobí ho len mesto, ale aj mestské časti.
Na Cvernovku vydal ružinovský stavebný úrad ešte v roku 2008 búracie povolenie, v roku 2010 ho vtedajší starosta Slavomír Drozd (Smer) predĺžil listom. Či tak mohol urobiť posudzuje prokurátor.
Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová povedala, že na odpoveď prokurátora stále čakajú, no podľa ministerstva výstavby je predĺženie búracieho povolenia v poriadku.
Prečítaj si rozhovor s Jeremym Cristau.
Pozri si fotogalériu z Cvernovky
Pozrite si fotogalériu >>
Prečítaj si viac o pamätihodnostiach.
Budovy z areálu nie sú pamätihodnosťami mestskej časti. Ochranári navrhovali, aby ďalších sedem budov bolo pamiatkami.
FOTO - ARCHÍV SME
