SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Hodiny z veží nestíhajú

Ručičky na Michalskej veži zhrdzaveli, na Dóme meškajú. Staré hodinové stroje menia za moderné ovládané rádiovo.

Viaceré hodiny v uliciach Bratislavy meškajú alebo úplne stoja.Viaceré hodiny v uliciach Bratislavy meškajú alebo úplne stoja. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Patria medzi najstaršie na Slovensku, no nedá sa už na ne veľmi spoľahnúť. Hodiny na najvyšších vežiach v Bratislave stoja alebo meškajú.

Zastali hodiny na Michalskej veži, či Starej tržnici. Presný čas ukazujú vežové hodiny na Starej radnici či Kostole svätej Alžbety na Špitálskej ulici. Spoľahnúť sa úplne nedá ani na digitálne hodiny na bilbordoch.

Niekoľko minút pozadu idú napríklad jedny zo štyroch hodín na Dóme svätého Martina. Bratislavská arcidiecéza na opravu nemá peniaze. Chybný je hodinový stroj. „Synchronizácia hodín tak, aby všetky strany ukazovali rovnako, je komplexnejšia a vyžadovala by si investíciu, s ktorou, žiaľ, musíme počkať vzhľadom na iné nevyhnutne potrebné opravy a rozpočet,“ povedal Tibor Hajdu, riaditeľ arcibiskupského úradu.

Odborník na vežové hodiny Ján Pavella, ktorý opravuje aj viaceré bratislavské hodiny, však tvrdí, že zladenie všetkých číselníkov by malo byť rutinou a nemôže ísť o veľký problém.

Hrdza proti času

Úplne zastali ručičky na Michalskej veži, jednej z najviac navštevovaných vyhliadok v meste. Vedenie mestského múzea, ktoré Michalskú vežu spravuje, hovorí, že by na ich rozbehnutie muselo rekonštruovať celú vežu.

Hodinár Pavella hodiny na Michalskej veži opravoval v roku 2005. Už vtedy mali zhrdzavené ručičky, a tak nepomohla ani výmena mechanického vežového hodinového stroja vyrobeného okolo roku 1950 pražskou hodinárskou spoločnosťou.

Namontovali tam moderný elektronický vežový stroj riadený rádiovým signálom. „Upozornili sme, že plechové číselníky hodín sú skorodované a rovnako aj ručičky, ktoré sa navyše v kritických miestach zachytávali vzájomne o seba aj o číselník,“ opisuje Pavella.

Hodiny potom opäť chvíľu šli. Hodinár navrhoval vyrobiť nové číselníky aj ručičky s pôvodným dizajnom. To sa však už nestalo.

Michalskú vežu nateraz rekonštruovať neplánujú. „Múzeum mesta Bratislavy je momentálne vo finančnej kríze, takisto ako všetky kultúrne inštitúcie. Nevidím vôbec reálne, že by sa v najbližšom čase mohla Michalská veža rekonštruovať, aj napriek tomu, že by to potrebovala,“ hovorí Beáta Husová z múzea.

Michalská veža je po Devíne a Starej radnici najnavštevovanejším mestským múzeom. „Možno aj preto, že je to jediná zachovaná brána s vežou z mestského opevnenia a má vyhliadkovú vežu,“ myslí si Husová.

rucicky_res.jpg

Hodiny na Michalskej veži zastavila hrdza.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Presný čas z Nemecka

Stroj do Michalskej veže, a podobne napríklad aj do Blumentálu či do Starej radnice montoval hodinár Ján Pavella. Hovorí, že pôvodné strojčeky už vo vežiach nefungujú. „Pokiaľ sú vo veži staré stroje, tak ich tam nechávame, lebo staré veci si treba ctiť a vážiť. Len ich umŕtvime a citlivým spôsobom so súhlasom pamiatkarov napojíme ručičky na nový systém,“ hovorí Pavella.

Pavella do viacerých bratislavských veží namontoval elektronický hodinový stroj riadený rádiovým signálom DCF77. Rádiový signál vysielajú z miesta pri nemeckom Frankfurte už od roku 1973 a na frekvencii 77,5 kHz sa dá chytiť približne do vzdialenosti dvetisíc kilometrov. Presný čas vysielaču určujú atómové hodiny. V Európe je podobných vysielačov len niekoľko.

Ani digitálne

Chybný čas neukazujú iba staré hodiny, ale aj niektoré načerveno svietiace digitálne hodiny nad citylightovými reklamami. Meškajú aj dve minúty.

„Tento údaj má informatívny charakter, nemá presnosť údaja zo zariadenia typu chronometra,“ povedal Milan Kuzma, technický riaditeľ firmy JCDecaux, ktorá hodiny spravuje. Ich presnosť kontrolujú podľa Kuzmu niekoľkokrát do týždňa.

ico

Hodiny mali len bohatí

Ručičky na vežiach boli demokratické. Priniesli čas všetkým.

BRATISLAVA. Prvé vežové hodiny zrejme na celom Slovensku boli v Bratislave na vežiach mestskej radnice, Michalskej veže a Dómu svätého Martina. Čas dovtedy ľudia často poznali iba vďaka trubačom a kostolným zvonom.

„Prvé písomné zmienky o vežových hodinách v Bratislave sú z prvej polovice 15. storočia,“ hovorí historička umenia Zuzana Francová z Múzea mesta Bratislavy. Doma mali spočiatku hodiny len najbohatšie rodiny.

Malí a veľkí hodinári

O najstaršie hodiny sa starali zámočníci, hodinárska profesia sa od nich odčlenila až za Márie Terézie, opisuje Francová. Hodinári podľa historičky pôsobili vo veľkých mestách.

V Bratislave sídlili najmä v historickom centre, malí hodinári zhotovovali malé, prenosné hodiny, veľkí tie na vežiach.

Bratislavské múzeum hodín dnes sídli v jednom z posledných zachovaných domov starého podhradia, v rokokovom dome U dobrého pastiera na Židovskej ulici.

Rande pri Carltone

Niektoré z hodín v uliciach mesta sa stali legendárnymi.

Pod zelenými kovovými hodinami pred hotelom Carlton si Bratislavčania dohadovali schôdzky. Dodnes ich ako orientačný bod poznajú taxikári.

(khu)

zmuzea_res.jpg

Hodiny spočiatku mali nielen praktickú, ale aj estetickú funkciu.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 473
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 206
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 297
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 10 022
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 277
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 947
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 583
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 362
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 199
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 068
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu