Jozef Zrak, v auguste 1968 vedúci tajomník Mestského výboru KSS v Bratislave a člen Predsedníctva Ústredného výboru KSS, nakoniec podpredseda vlády. V čase normalizácie ho vylúčili zo strany:
„Ústredný výbor komunistickej strany musel zaujať stanovisko, no ústredie bolo roztrieštené. Niektorí členovia so vstupom súhlasili, ja s niekoľkými ďalšími nie. Nakoniec sme zvíťazili. Bratislava bola výkvetom v odpore proti obsadeniu. No Sovieti boli presvedčení, že prišli oslobobodiť náš národ. Ako centrá kontrarevolúcie obsadili rozhlas, televíziu, vysoké školy, akadémiu vied aj divadlá. Ich vojenskí predstavitelia zúrili, keď aj napriek obsadeniu rozhlasu, televízie a redakcií novín, tieto pokračovali vo svojej činnosti. Rozhlas vysielal z inej budovy, televízia z prenosového voza, o ktorom ani domáci nevedeli kde vlastne je.“
Milan Hladký, primátor mesta, potom minister, kým ho v 1970 nevylúčili zo strany:
„Okupáciu sme odsúdili. Na úrad prichádzalo veľa ľudí, hovorili, že sú radi, že sme proti okupácii, vyslovovali nám podporu. Ľudia menili smerovníky a strhávali názvy ulíc, aby miatli sovietske vojská. V Bratislave sa proti okupantom veľmi revoltovalo, nemohlo sa chodiť ani von, na ľudí strieľali. Pracovníci Komunálnych služieb večer vyšli upratať mesto a vojaci po nich strieľali. Našli sa aj takí, ktorí so vstupom vojsk súhlasili, ale bola ich menšina.“ (haj)
