V tomto dome na Jakubovom námestí v roku 1968 sídlilo veliteľstvo sovietskych okupačných vojsk.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
„Dôstojníci vedeli, čo ich u nás čaká. Avšak radoví vojaci nevedeli nič. V prvých dňoch boli presvedčení, že sú v Nemecku. Mali tu vraj potláčať buržoáziu. Po dvoch-troch dňoch sa stiahli do okrajových častí Bratislavy. Motorové jednotky sa usadili najmä na Železnej studničke. Vojaci prespávali v stanoch a v autách. Neskôr vytvárali samostatné kasárne,“ vysvetlil nám prof. Ivan Laluha, jeden z blízkych spolupracovníkov Alexandra Dubčeka.
Keď sa bojové jednotky stiahli z centra mesta, v Bratislave zostalo len veliteľstvo mesta. Kancelárie aj byty mali na súčasnom Jakubovom námestí. V hoteli Tvarožek na Miletičovej ulici, kde bolo druhé stanovisko veliteľstva, ešte aj v neskorších rokoch z diaľky svietil nápis Komandatura Goroda. „Stany si rozložili aj vo dvore ÚV KSS na Hlbokej ulici, kde je dnes Ministerstvo zahraničných vecí. Odtiaľ zo stanu nás odpočúvali,“ povedal I. Laluha. Medzi sovietskymi vojakmi sa vraj vyskytli aj samovraždy. Mladí vojaci nezniesli, že ich obyvatelia mesta nechcú, hádžu do nich kamene a posielajú domov. Oficiálne sa konštatovalo, že ich zastrelila kontrarevolúcia. 18. októbra bol prijatý zákon o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na našom území. Podľa neho sa vojaci presunuli z centrálnych mestských zón do okrajových. V Bratislave nevzniklo žiadne podobné miesto. Vojakov sústredili s najmä v Štúrove, Nových Zámkoch, Komárne a vo Zvolene. (vz)
