Projektant Starého mosta: Návrh architekta znehodnocuje dizajn mosta

Návrh architektka Marka by znehodnotil dizajn mosta, tvrdí projektant Starého mosta inžinier MIROSLAV MAŤAŠČÍK. Tvrdí, že jeho projekt dá mostu aj ducha. Priznáva však, že náklady na doterajšie projekčné práce, sú nejasné.

Miroslav Maťaščík je aj projektantom Mosta Apollo.(Zdroj: Martina Strmeňová)

Ako bude vyzerať nový Starý most – aké široké budú promenády, vaše návrhy ukazujú most v rôznej farebnosti, je jasné, ktorá farba bude reálna?

„Žiaľ, v tejto chvíli neviem odpovedať na túto otázku. Alfa 04, ako vedúci člen združenia, ktoré zvíťazilo v medzinárodnej verejnej súťaži na projekt Nosného systému MHD v Bratislave, vypracovalo od roku 2007 deväť variantov rekonštrukcie Starého mosta. Boli medzi nimi futuristické riešenia (takzvané. „perforované rebro“ ocenili aj španielski architekti), boli medzi nimi moderné lanové varianty (variant „extradosed“ s pylónmi v tvare „V“ bude prezentovaný v moskovskom časopise „World bridge construction). Vo všetkých týchto variantoch sa v rôznych obmenách uvažovalo so širokými promenádnymi chodníkmi, s oddychovými priestormi s lavičkami a s trasami pre cyklistov. Následný „osud“ týchto riešení je už známy. Projektové práce boli na nátlak Spolku architektov zastavené, požadovaná architektonická súťaž nebola dodnes vyhlásená a financie rezervované na stavbu „sa“ pomíňali.“

Medzitým však prešlo veľa času. Čo sa dialo ďalej?

„Na žiadosť mesta sme preto vypracovali úsporný variant mosta, ktorý by využíval priehradové nosníky železničnej časti pôvodnej konštrukcie. Na toto riešenie je dnes už právoplatné stavebné povolenie, avšak má niektoré nedostatky, ktoré vyplývajú z technických a materiálnych obmedzení pôvodnej časti konštrukcie.“

Ktoré?

„Je to obmedzená životnosť, nevyhovujúci plavebný gabarit, užšie chodníky a podobne.“

Poslanci ale pre Starý most schválili novú konštrukciu.

„V roku 2011 „sa stal zázrak“ a mesto získalo prísľub na financovanie stavby z fondov EÚ. Vtedy sme navrhli, aby sa Starý most obnovil tak, aby boli odstránené všetky nedostatky pôvodného riešenia. Proces získavania financií „z Bruselu“ je však administratívne veľmi komplikovaný, časovo napätý a celková výška príspevku na celú stavbu je limitovaná, takže investor stavby Metro a.s. pristupovalo k našej iniciatíve „opatrne“. Keďže však dnešné rozhodnutia ovplyvnia fungovanie tohto pre Bratislavu tak citlivého premostenia a dôležitého dopravného koridoru na dlhé desaťročia, naša firma vypracovala na vlastné náklady, čo je z „obchodného hľadiska“ absurdný krok, spomínaný variant Starého mosta s nosnou konštrukciou z kompletne novou oceľou.“

Stíha sa tento variant vzhľadom na termíny z Bruselu?

„Dokumentácia na stupni DSP je dnes vypracovaná na cca 80%, čo nám umožnilo garantovať, že po úprave niektorých iných objektov stavby a po racionalizácii montáže mosta by sa tento variant dal realizovať bez potreby zvyšovania nákladov stavby avizovaných do Bruselu. Tento variant mosta odstraňuje všetky nedostatky predchádzajúceho riešenia, zohľadňuje nostalgický vzťah Bratislavčanov k pôvodnému Starému mostu a navyše ponúka veľkorysé promenádne chodníky pre chodcov, trasy pre cyklistov šírky 2 x 5 metrov a 4 vyhliadkové terasy s celkovou plochou takmer 100 metrov štvorcových s lavičkami a so zeleňou. Tak veľkorysý verejný priestor na moste nemá žiaden iný most v Európe a pokiaľ poznám Američanov, tam o návrhu mostov „vždy rozhoduje dolár“. Len pre porovnanie. Slávny „Millenium bridge“ v strede Londýna má lávka so šírkou 4 metre je bez lavičiek, bez zelene. V bohatom Londýne je to považované za úžasný „verejný priestor“. V Bratislave most s takmer 4-násobnými pešími, cyklistickými a oddychovými plochami je hlavnou architektkou mesta prezentovaný iba ako strohý dopravný most. A médiá sa k tejto interpretácii snaživo pridávajú.“

No a stíha sa tento variant. Bude most zelený, ako je na vizualizáciách?

„Vypracovali sme toto riešenie vo vlastnej réžii, aby „most mal šancu“ napriek napätému časovému harmonogramu na realizáciu zo spomínaných „európskych“ peňazí. Avšak absurdný kolotoč nekompetentnosti a zlomyseľnosti, ktorý bol rozpútaný okolo tohto návrhu, spôsobil, že sme stratili tri mesiace z času rezervovaného na prípravu projektov a každý ďalší stratený týždeň posúva realizáciu tohto mosta do nereálnej polohy. A ak rozum predsa len zvíťazí a most sa podarí vybudovať, jeho farba ma teraz netrápi. Navrhnem, aby sa základný náter urobil na každom poli v inej farbe a o výslednej farbe nech rozhodne verejnosť.

Je súčasťou zákazky alebo riešite v súvislosti so Starým mostom aj Šafárikovo námestie a dopravné riešenie? Kto to má na starosti?

„Predmetom našich projektových prác je stavba „Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo námestie, 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie“. Súčasťou tejto stavby je aj rekonštrukcia Starého mosta a tiež rekonštrukcia Šafárikovho námestia. Tak ako Starý most aj koncepcia Šafárikovho námestia je dnes „atakovaná“ novými návrhmi na zásadné zmeny – občianska iniciatíva „Lepšia doprava“. Nič proti tomu, územie ako je Šafárikovo námestie sa určite dá riešiť viacerými spôsobmi v závislosti na tom, ktorú funkciu tohto priestoru uprednostníme a ktorú potlačíme. Na stavbu je však v súčasnej dobe vydané územné rozhodnutie aj stavebné povolenie. V rámci územného aj stavebného konania môže každý občan aj občianska iniciatíva vysloviť k predloženému projektu svoje výhrady prípadne iné návrhy. Pokiaľ občania či občianske iniciatívy nebudú používať na presadzovanie svojich návrhov štandardné administratívne a právne postupy, ale formy škandalizácie cez médiá v štádiu vysokého stupňa pripravenosti stavby, bude Magistrát hlavného mesta zaplavovaný ďalšími a ďalšími „geniálnymi“ nápadmi ale reálna obnova problémových častí mesta veľmi nepokročí.“

Podľa uznesenia zastupiteľstva ste mali spolupracovať na dotvorení mosta s architektmi. Prečo sa nedali využiť návrhy architektka Marka, ktoré upravovali verejný priestor Starého mosta? V čom bol problém?

„Ako člen víťazného združenia firiem vo verejnej súťaži som legitímnym projektantom Starého mosta. Svoju kompetentnosť na projekt takejto stavby som dokladoval projektami mostov ako napríklad Most Apollo v Bratislave, Most Márie-Valérie v Štúrove – Ostrihome, Mestská estakáda v Považskej Bystrici, estakáda v bratislavskom Prievoze, estakáda vo Sverepci a ďalšie, ktoré získali ocenenia v Spojených štátoch amerických, vo Francúzsku, v Čechách a viacero cien na Slovensku, napríklad Stavby roka a ďalšie. Neuvádzam tieto skutočnosti ako prejav samoľúbosti, ale ako doklad toho, že dlhú cestu od projektového nápadu až po realizáciu som absolvoval na veľkých mostoch viackrát. A bez absolvovania takejto „tŕnistej“ cesty človek „nevie, čo nevie“.

No a vráťme sa k otázke.

„Most cez Dunaj v strede Bratislavy je pre projektanta veľká výzva, ale aj „nočná mora“. Nahradiť totiž most, ktorý je tak dlho osadený v panoráme mesta a Bratislavčania k nemu majú nostalgický vzťah, nie je jednoduché. Napriek tomu, že je to už piaty most cez Dunaj na projekte ktorého som sa podieľal, vždy pristupujem k tejto úlohe s pokorou. Aj preto sme vypracovali spomínaných deväť variantom a aj preto sme hľadali ďalšie riešenia blízke „vkusu“ Bratislavčanov.“

A čo teda tá spolupráca s architektmi?

„Zmluva o dielo, ktorá bola súčasťou súťažných podmienok, ma nenúti do spolupráce so žiadnymi architektmi, dokonca ani s „hlavnou“ architektkou. Stavba v tak exponovanom priestore Bratislavy si však zaslúži oponentúru. Oponentúru tvrdú, ale vecnú a korektnú. Preto som sa zúčastnil na mnohohodinových stretnutiach s architektami u hlavnej architektky alebo v Spolku architektov. A preto som dobrovoľne prizval k spolupráci niektorých architektov, medzi nimi aj architekta Igora Marka. Všetci vyzvaní sa zhodli na tom, že posledný variant mosta je v danej situácii najvhodnejšie riešenie a že sa v obmedzenom čase, ktorý je k dispozícii, sústredíme na architektonické dotvorenie priestorov okolo mýtnych domčekov. A taktiež každý dobrý nápad na vyhliadkových terasách na moste bude vítaný s tým, že pôdorys mosta vzhľadom na statické, konštrukčné, cenové a časové obmedzenia už nie je možné meniť. Tohto zadania sa architekti aj držali a prišli so zaujímavými nápadmi na doriešenie tohto územia. Architekt Igor Marko sa vydal inou cestou.“

Akou?

„Ako som vyrozumel zo skíc a vizualizácie, ktorú som mal k nahliadnutiu, k „nášmu“ mostu by sa „prilepili“ veľkoplošné konzoly kubistického pôdorysu a enormným množstvom vegetácie. Toto riešenie však nie je reálne vzhľadom k tomu, že by si vyžiadalo nárast ceny objektu vysoko nad plánované náklady a nutnosť prepracovania statiky a konštrukčného riešenia mosta, čo už v daných časových reláciách tiež nie je možné.

Napriek tomu som na základe spomínaných strohých podkladov riešenie analyzoval a dospel som k nasledovným záverom:

• Navrhovaná koncepcia by znehodnotila „dizajn“ mosta pri pohľade z nábreží Dunaja.

• Aby sme zaplatili megalomanské plochy zelene na moste, ktorého meter štvorcový stojí vyše 3000 eur a náklady na následnú údržbu ani neviem odhadnúť, museli by sme mať finančnú podporu od investorov z Dubaja a nie od úradníkov z Bruselu (tí uhradia iba takzvané. oprávnené náklady na železničnú dopravnú stavbu).

• Po konzultácii s odborníkmi na flóru klimatické podmienky nad Dunajom sú tak nepriaznivé, že po 2 – 3 rokoch by sa zelené plochy na moste zmenili na smetiská.

• Veľkorysé zelené plochy je možné za zlomok ceny realizovať na nábreží pri Mýtnych domčekoch, čo bol pôvodný zámer pre spoluprácu s architektmi.

• „Verejný priestor“ na moste bude na 70 – 80 percent využívaný iba na rýchly prechod cez most (zimné mesiace, nepriaznivé počasie, pracovné dni...),čomu musí byť prispôsobený aj pomer priechodzích a oddychových plôch.

Napriek uvedeným faktom som bol ochotný rokovať o modifikovanom variante, ktorý by uvedené problémy riešil. Architekt Marko však na dohodnuté stretnutie, na ktorom mal prezentovať svoj návrh, bez ospravedlnenia neprišiel. Namiesto toho so mnou komunikuje „cez SME“ bulvárnym spôsobom v štýle „osvetlí San Diego“ (mimochodom, ja som už osvetlil dva mosty, ktorých iluminácia získala medzinárodné ocenenie) a svoje riešenie prezentoval na stretnutí architektov u hlavnej architektky, čo je príznačné, ja som pozvaný nebol). Čiže suma sumárum, mne žiaden návrh architektov ani pána Marka nebol zaslaný a prečo taký návrh nepredložila mestskému zastupiteľstvu hlavná architektka mi nie je známe (pokiaľ viem, ani u ostatných architektov nevzbudil návrh architekta Marka všeobecné nadšenie).“

Čiže k spolupráci, ktorú odobrili mestskí poslanci neprišlo.

„Celá „kauza“ je však príznačná. Už som to raz vo vašom denníku konštatoval a zopakujem to znova: „Architekti mostom nerozumejú!“ Nemyslím to ako provokáciu alebo urážku. Dospel som k tomu záveru na základe viacerých mnohohodinových stretnutí, či už počas projektovania mosta Apollo, Mestskej estakády v Považskej Bystrici alebo počas vyše 4-ročného projektovania Starého mosta. A nie je to žiadna hanba nerozumieť mostom. Mnohí im nerozumejú aj keď sa nimi celý život zaoberajú. Pre rozumných architektov by to mala byť výzva. „Mostarina“ je totiž už vyše tritisíc rokov starý a po celú jej históriu spoločensky veľmi vážený „kumšt“. V súčasnej dobe je to veda, ktorá sa dynamicky vyvíja a v mnohom sa odlišuje od ostatných oblastí stavebníctva. „Mostarina“ má svoju estetiku, svoju architektúru. Mosty väčších rozpätí majú totiž problém „uniesť samých seba“ a tak neznášajú balastové prvky a bombastickú architektúru. Harmónia mostov je v ich logickom konštrukčnom usporiadaní, v tvarovom poriadku. Preto krásny môže byť konzervatívny most s priehradovými nosníkmi, moderný trámový most, ale aj lanový visutý či zavesený most. Ale rovnako bez ohľadu na konštrukčný systém môže byť most nevydarený, ak nie je použité správne riešenie na správnom mieste.“

„Ako v každej profesii, aj medzi architektmi sú rozumní ľudia, ale aj tí „iní“. Architektúra je vznešené poslanie a očakával by som od jej zástupcov aj vznešené správanie. Žiaľ, na základe mojich skúseností musím konštatovať, že najviac je počuť tých „iných“. Tí, aj keď o probléme majú minimum informácií, hneď majú na vec „pevný“ názor. Myslím si, že laik môže posudzovať most pocitovo, spôsobom „páči sa, nepáči sa“. Architekt ako profesionál by si skôr, ako vysloví názor, mal získať o veci , ku ktorej sa vyjadruje, maximum informácií. To je však, ako zisťujem, pre niektorých architektov veľmi namáhavé. Jednoduchšie je zlomyseľne znevážiť, ako korektne oponovať. Avšak dopredu veci posúva iba korektná oponentúra.“

Znevažovanie?

„V každom článku v SME, v ktorom sa píše o Starom moste, sa vytrvalo opakuje, že „architekti tvrdia, že to bude bezduchý most“. Chcel by som to uviesť na pravú mieru. Netvrdia to architekti, ale vyslovil to jeden architekt na stretnutí v Spolku architektov. Tento výrok je však názorná ukážka „hlbokého nevedomia“ autora o mostárskej profesii. Samotná „rombická“ sústava je dômyselný konštrukčný systém, ktorý sme my prispôsobili neštandardným potrebám Starého mosta, takže vznikol unikátny systém, ktorý na inom moste na svete nenájdete. Tento konštrukčný systém zohľadňuje 9 vstupov do riešenia, z ktorých sa niektoré vylučovali. Akoby ste mali 5 rovníc o 9 neznámych, kto si ešte trochu pamätá matematiku vie, že takáto úloha nemusí mať riešenie.. Keďže sme túto úlohu vyriešili, viem že most „má ducha“.

Nebude teda „bezduchý“?

„Mostarina má veľa spoločného so šachom. Aj mosty, aj šach sú úžasným vynálezom ľudstva. Pre niekoho je však šach bezduchou hrou na drevenej doske so smiešnymi figúrkami. To však nie je problém šachu. Ešte jeden výrok, ktorý radi opakujete v SME zaznel v Spolku architektov. Vraj tento most bude „mačkopes“. Tento výraz sa používa pre niečo, čo je nesúrodé, čo nejde dokopy. Všetky nami predložené koncepcie Starého mosta sú práve naopak dôsledne súrodé. Držia štýl, formu a tvarovú logiku všetkých prvkov. Aj posledný návrh je v tomto smere dôsledný. V tvare hlavných nosníkov, mostovky, zavetrovania, chodníkov, zábradlí aj v tvare prierezov jednotlivých prvkov opakuje iba 3 tvarové motívy. A práve opakovanie motívov vytvára harmóniu. Nielen v hudbe ale aj v mostoch. Paradoxné je, že práve naivné pokusy hlavnej architektky o „zmäkčovanie“ mosta, ale hlavne ten posledný návrh architekta Marka, kde by sme na strohú a geometricky čistú konštrukciu zboku „prilepili“ prvok z inej tvarovej kultúry, by vytvoril tvarový chaos a konštrukčnú disharmóniu, proste „mačkopsa“. Autorom „eiffelovky“ je inžinier. Táto veža je krásna svojou štýlovou čistotou, jednotnosťou všetkých prvkov. Vtedajší hlavný architekt Paríža , aj keď sa mu veža nepáčila, nenútil Eiffela, aby ju trochu „zmäkčil“ nejakými barokovými zábradliami. Myslím si, že „dnešní hlavní architekti“ by mali mať aspoň toľko vkusu a etiky, ako ten spred vyše 100 rokov.“

V materiáli zastupiteľstva sa uvádza, že doterajšie projekčné práce ste hradili z vlastných nákladov. Aké náklady to boli? Kto vám ich uhradí? Po schválení materiálu je jasné, že projekčné práce majú stáť 700-tisíc eur. Je to tak? Má vám peniaze vyplácať firma Metro?

„Odpoveď na túto otázku je práve predmetom rokovania so spoločnosťou Metro. Nie je totiž zatiaľ zrejmý rozsah zmien projektu, takže cena bude spresnená na základe spresnenia rozsahu prác.“

Vizualizácie návrhov projektanta a firmy Alfa04:

most_res.jpg

nocnyvizual_res.jpg

starymost_res.jpg

starymostnovyvizual_res.jpg

Nové vizualizácie s verejným priestorom.

vnoci_res.jpg

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  2. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  5. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  6. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  7. Modern luxury next to the Blue Church
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  9. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  10. Moskva alebo Petrohrad?
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 001
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 170
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 704
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 118
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 415
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 410
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 317
  8. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 158
  9. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 158
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 122