Meditačné kamene suiseki. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Mnoho sochárov začínalo maľbou. Hugo Demartini (1931 v Prahe) najprv vytvoril množstvo portrétov, vzápätí sa venoval kolážovým zostavám farebných plôch a potom informelnému spracovaniu nízkych reliéfov. Začiatkom 60-tych rokov nasmeroval svoj prejav ku geometrickej abstrakcii. Stal sa zároveň obhajcom neokonštruktivistického prejavu skupiny Križovatka, ku ktorej patril.
Do roku 1974 vytvoril z chrómovanej ocele „štruktúry“, variácie najrôznejších zostáv geometrických telies, väčšinou gulí a ich segmentov.
Ďalšia tvorba bola ovplyvnená akciami uskutočňovanými v prírode v rokoch 1968 – 69, na ktorých išlo o náhodné konfrontácie abstrakcií, geometrických tvarov a voľnej prírody. Tieto prežitky reality viedli Demartiniho k preverovaniu účinku náhody v umeleckej tvorbe. Vznikali reliéfy Projektu, Modely vymedzeného miesta s Modelmi miest.
Od polovice 80-tych rokov zaujal českého umelca poriadok, ktorý v náhodilosti objavil, tiež nesúlad racionálnej tvorivosti a nezadržateľnosti procesu rozpadu. V tom čase monumentalizoval svoje prežitky prázdna v stopách ľudskej existencie aj prostredníctvom diel.
Hugo Demartini samostatne vystavoval od roku 1963 a jeho diela sa nachádzajú vo verejných i súkromných zbierkach v Čechách, na Slovensku i v zahraničí. V roku 1989 nastúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe ako odborný asistent a od roku 1990 sa stal prorektorom školy, 17. júla 1990 bol menovaný profesorom. Do roku 1996 pôsobil na škole, v súčasnosti žije a pracuje v Sumrakově – Studená na Českomoravskej vysočine.
Výber z Demartiniho diel nájdete do 29. septembra v galérii Komart na Zámočníckej 8.
Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk
