Na Národnej púti na Devíne, ktorú v nedeľu 29. apríla vystúpia s príhovorom predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), premiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda BSK Pavol Frešo (SDKÚ-DS).
BRATISLAVA. Na Národnej púti na Devíne, ktorú v nedeľu 29. apríla organizuje Matica slovenská (MS) v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK), vystúpia popoludní s príhovorom traja predsedovia - predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), premiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda BSK Pavol Frešo (SDKÚ-DS).
Pôvodne zvažovaný prejav literáta Drahoslava Machalu do programu púte napokon zaradený nebol. Na dnešnej spoločnej tlačovej konferencii predsedu Matice slovenskej a BSK to potvrdil predseda MS Marián Tkáč.
"V súlade s rozhodnutím aj samotného Machalu, aj našimi závermi a v súlade s tým, že vystúpia vedúci predstavitelia štátu, nie je priestor pre iné vystúpenia," povedal Tkáč s tým, že on ako predseda Matice vystúpi v programe pred obedom.
"V doobedňajšom programe po skončení bohoslužieb v Kostole sv. Kríža v Devíne budem ja mať tú česť povedať niekoľko slov o súvislostiach medzi Devínom, Slovenskom, Maticou, Cyrilom a Metodom," dodal Tkáč. Frešo neúčasť spisovateľa Machalu nekomentoval.
Matica slovenská chce založiť tradíciu národných pútí, ktoré by sa na Devíne konali vždy poslednú aprílovú nedeľu. "Púť by sa skladala z dvoch častí. Duchovnej, náboženskej časti, ktorá priamo súvisí s misiou solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Som presvedčený, že sa ich nohy dotkli aj devínskeho brala.
O niekoľko storočí neskôr, v apríli 1836 na devínske bralo vyšli mladí muži, štúrovci, a na počesť eposu Svätopluk, ktorý napísal Ján Hollý v roku 1833, si dali mená ako Miloslav - Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, alebo Velislav, Ľudovít Velislav Štúr," pripomenul Tkáč. Na fare v Devíne v roku 1785 strávil dva mesiace počas letných prázdnin aj Anton Bernolák. "Dva roky predtým, ako kodifikoval slovenský jazyk," podčiarkol Tkáč, podľa ktorého sa táto národná púť dá považovať aj za sviatok slovenčiny.
Na tohoročnej púti bude spolupracovať gréckokatolícka cirkev, ako priama pokračovateľka dedičstva Konštantína a Metoda. "Budúce roky to bude aj na báze iných cirkví," dodal Tkáč. Ľudí, aj politikov bude na púti vítať kráľ Rastislav a mladí matičiari si nacvičili scénky zo života štúrovcov.
"Hlásenie sa k tradíciám a hodnotám našich predkov považujeme na župe za súčasť našej práce," doplnil Tkáča predseda BSK Frešo. "My si opakovane uctievame aj Karola Štúra, aj Ľudovíta Štúra v Modre. Či je to kňaz Juraj Holček, alebo Juraj Fándly v Doľanoch, na všetkých týchto púťach sa župa zúčastňovala. Nerobíme v tom žiadne rozdiely, pozývame župných poslancov. Možno to bude niekomu pripadať zaujímavé, ale najvyššiu účasť z našej župy má klub SMK," povedal Frešo, podľa ktorého je to dôkaz vzájomného rešpektu medzi Slovákmi a reprezentantmi maďarskej menšiny.
Aktuálna púť má byť súčasťou osláv už 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie.
"Po ceste na hrad chceme položiť veniec aj k Pamätníku železnej opony. Chceme si uctiť ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu," doplnil Tkáč. "Pri Pamätníku železnej opony prisľúbili účasť aj veľvyslanci. Som rád, že si aj zahraničie pripomína našu históriu, či už tú smutnú z čias železnej opony, alebo radostnú, týkajúcu sa Cyrila a Metoda a štúrovcov," dodal aj Frešo.
"Príde bulharský veľvyslanec, veľvyslanec Ruskej federácie, Srbskej, Chorvátskej, Bieloruskej republiky, Ukrajiny a Macedónska," povedal Tkáč. "Naozaj sme pozvali veľvyslancov slovanských štátov. Súvisí to aj s tým, že v Bratislave odhalíme na budúci rok súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda a chceli by sme, aby toto súsošie bolo obklopené tumbami z 12 významných miest slovanského sveta. Predsa len Cyril a Metod sú apoštoli Slovanov, takže by sme chceli hrsť zeme z každého štátu. Prvá zemina príde už teraz, bude z Macedónska, z miesta, kde je pravdepodobne pochovaný Gorazd," uzavrel Tkáč.
Tohoročnú Národnú púť na Devín bude financovať Matica slovenská z grantu Ministerstva kultúry SR v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a sponzormi.
Autor: vju
