Vedenie Bratislavy tvrdí, že pristávanie lodí pred Euroveou by ľuďom vzalo kontakt s vodou.
BRATISLAVA. Mamičky s deťmi, skupinky mladých i ľudia v oblekoch, ktorí si priniesli obed v miske, sedávajú na schodoch na nábreží Dunaja v Bratislave.
Ľavý breh rieky ožil v roku 2010 spolu s otvorením novej nábrežnej štvrte Eurovea s dnes obľúbenou promenádou.
Zmeniť by to mohla výstavba pontónov, kde by pristávali aj turistické lode, tvrdia aktivisti. Obávajú sa znehodnotenia lokality.
Pristávanie veľkých kabínkových lodí by podľa nich neznamenalo len vystupovanie turistov ponad hrajúce sa deti a ľudí, ale aj zásobovanie lodí a zničenie jedinečného prístupu verejnosti k Dunaju.
Ochranárka Katarína Šimončičová vraví, že lode môžu zabrať ľuďom, ktorí necestujú loďou, aj výhľad na Dunaj.
Pontóny na brehu pri obchodnom centre Eurovea plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, o kotvení turistických lodí nehovorí. Lode by tam radi videli zástupcovia nákupného centra.
Bratislava: neprijateľné
Eurovea
- 2006 – začiatok výstavby – developer Ballymore Properties;
- 2010 – otvorenie novej zóny s hotelom, kanceláriami, obchodným centrom, parkom, námestím a promenádou;
- 2010 – vyhlásená za stavbu roka;
- 2016 – plánované otvorenie - Eurovea II.
Pontóny nie, také je zatiaľ stanovisko vedenia Bratislavy. O vyjadrenie ich požiadal krajský úrad životného prostredia.
Hovorca primátora Ľubomír Andrassy povedal, že kotvenie lodí považujú za neprijateľné.
„Územie je jedným z mála, kde sa môžu Bratislavčania dostať do kontaktu s Dunajom, ide o cenné územie na trávenie voľného času.“
Krajský úrad požiadal o stanovisko aj mestskú časť Ružinov, ktorá vydáva pre oblasť Eurovey stavebné povolenie.
Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová vraví, že zatiaľ sa k zámeru nevyjadrovali.
Pontóny vraj len vrátia
Slovenský vodohospodársky podnik mestu oponuje. Hovorca podniku Pavel Machava vraví, že pontóny na nábreží boli a len ich sem vrátia. Majú už dokonca aj povolenie.
„Pontón bude kotviť na tom istom mieste, kde bol ešte pred výstavbou obchodného centra,“ hovorí Machava.
Žiadosť o povolenie státia plávajúceho zariadenia zaslali na Štátnu plavebnú správu, ktorá im ho ešte vlani vydala.
Pontóny majú podľa Machavu slúžiť na prevádzkové potreby podniku, napríklad pri čistení Dunaja, žiadne turistické lode nespomína.
Priznáva však, že na nábreží budú musieť dobudovať niektoré zariadenia, ktoré budú slúžiť na ukotvenie samotného pontónu. Čas výstavby je zatiaľ neznámy.
Aj pre turistov
Iný zámer pontónov však propagovala Eurovea už pri svojom otváraní.
„Nezabudnuteľnou súčasťou novej štvrte budú aj rýchlolode, ktoré úplne zmenia zaužívané spôsoby prepravy,“ písali o lodnej doprave.
„Na nábreží vyrastú pontóny, ktoré budú slúžiť ako nástupisko pre lode smerujúce napríklad z Viedne do Bratislavy.“
Aj dnes Oľga Ďuráková, marketingová manažérka obchodného centra, hovorí, že niektoré pontóny na nábreží by radi využívali aj ako prístavisko pre malé člny.
„Boli by umiestnené vo vzdialenejších častiach nábrežia,“ hovorí Ďuráková. „Mohli by slúžiť napríklad pre typy lodí ako má Twin City Liner alebo menšie súkromné lode a motorové člny, aj keď silný prúd Dunaja môže takúto situáciu skomplikovať.“
Eurovea odmieta, že by pontóny či lode ubrali z verejného priestoru, promenády alebo by zasiahli do dnešnej podoby nábrežia.
„Je v našom záujme, aby bol nábrežný park pre návštevníkov stále zaujímavý.“ Vystavanie pontónov by tento zámer podľa Ďurákovej len podporilo.
Vedenie mesta sa obáva, že ľudia stratia kontakt s vodou.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pohľad na nábrežie, Eurovea sa potiahne až k mostu Apollo. Pohľad z vrtuľníka City Helicopters.
Foto SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Eurovea chce, aby na pontónoch pristávali lode ako Twin City liner.
FOTO - ARCHÍV SME