BRATISLAVA. Problematikou možného stavebného zahusťovania, pravidlami tvorby územných plánov (ÚP) a investičného rozvoja hlavného mesta SR sa zaoberala dnešná odborná konferencia Kam porastie Bratislava?
V Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca sa jej okrem domácich odborníkov zúčastnili urbanisti a krajinní architekti z Rakúska, Francúzska i Veľkej Británie.
Podujatie s hlavným mestom pripravilo občianske združenie Inštitút urbánneho rozvoja. Záštitu nad jeho konaním prevzala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrádová.
Nový územný plán
Dôvodom konferencie je aj príprava nového ÚP Bratislavy. Magistrát v uplynulých mesiacoch prijal k nemu vyše 350 podnetov. Vypracovanie ÚP je v úvodnej etape a samospráva chce zohľadniť podnety pri spracovávaní podkladov.
Veľkou problematickou témou medzi podnetmi je neželané zahusťovanie zástavby. To odráža aj dlhodobo všeobecne negatívny postoj Bratislavčanov najmä pri výstavbe sídelných celkov i rôznych objektov na zelenej ploche. Pritom zahusťovanie vplýva na dopravu, spotrebu energie, zelené plochy, verejné priestory, bývanie i celkovú kvalitu života.
"Máme tu významných hostí zo zahraničia a môžeme sa poučiť, pretože každé mesto má problémy podobné ako my, aj keď prístup Bratislavy je špecifický a individuálny. Musíme sa zamyslieť nad tým, kde mesto zahustiť alebo kde nemôžeme nič dostavať," povedala pre TASR Konrádová.
Zahusťovanie nemusí zvýšiť počet obyvateľov
Krajinný architekt Erik Meinharter z Viedne hovoril o rôznych typoch zástavby v holandskom Amsterdame, švajčiarskom Zürichu a v iných mestách v priebehu niekoľkých desaťročí. Porovnával zástavbu rodinnými a výškovými domami.
"Zahusťovanie nemusí viesť k zvýšeniu počtu obyvateľov," konštatoval Rakúšan.
Skúsenosti z Londýna od prvého výškového paneláka v roku 1945 priblížil novinár David Birkbeck, ktorý sa venuje kvalite bývania. Podľa neho v 60. rokoch anglická vláda zakázala výškové budovy, lebo časť jedného paneláka sa zrútila. V období rokov 19791999 sa obyvatelia z centra sťahovali na vidiek do rodinných domov. Od roku 1993 všetky domy musia platiť vysokú mestskú daň. "Londýn má 37 obvodov a developéri majú záujem stavať. Je potrebné mať pravidlá pre zahusťovanie. Biznis sa hýbe rýchlejšie ako legislatíva," povedal Birkbeck.
Riaditeľ odboru urbanizmu a architektúry francúzskeho ministerstva kultúry Panos Mantziaras hovoril o aktuálnych zámeroch zahusťovania Paríža. Predstavil štyri projekty, ktoré sa týkajú výstavby v niektorých priestoroch mesta i jeho okolí. Pripomenul veľký záujem verejnosti o ne i dôležitosť prepojenia záujmu štátu, samosprávy, občanov a súkromných firiem. "Hustota zástavby je dôležitá aj z dôvodu trvalo udržateľného rozvoja. Víťazný projekt je 30-miliardový a majú ho začať stavať v roku 2013," prezradil Mantziaras.
Súčasťou konferencie bola aj diskusia. Záujem o túto problematiku potvrdila aj plná sála občanov.
