Brankárska dvojka belasých Stanislav Petrík čaká už druhý rok na príležitosť v bráne Slovana. Dúfa, že v novom ligovom ročníku sa jej dočká.
ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Po dlhom čase sa počas prípravného zápasu s Trenčínom v bráne hokejistov Slovana opäť objavil STANISLAV PETRÍK. V Slovane pôsobí už tretiu sezónu a vôbec ho neteší, že musí vysedávať na striedačke. Rodák z Nitry robí brankársku dvojku Pavlovi Rybárovi a vo svojich 25 rokoch by sa radšej potil v bráne počas ligových zápasov.
Aký je to pocit, opäť po dlhom čase vhupnúť do klasického zápasu?
„Chytalo sa mi dobre. O tom svedčí len jediný gól v mojej bráne. V prípravných zápasoch prakticky o nič nejde, a tak sa človek cíti uvoľnene. Aj v minulom roku sa mi počas prípravy dobre chytalo.“
Po psychickej stránke je dvojročné čakanie na príležitosť zrejme veľmi náročné. Ste s tým vnútorne vyrovnaný?
„Svojím spôsobom. Keby som sa uspokojil s vysedávaním na striedačke, nemám čo v hokeji robiť. Už dva roky som si poriadne nezachytal, čo mi nepridáva na sebadôvere. Bol by som rád, keby som sa dočkal.“
Na aké obdobie máte v Slovane zmluvu?
„Podpísal som ju na tri roky, takže po tohtoročnej sezóne sa mi končí jej platnosť.“
Nemali ste počas tohto obdobia chuť odísť do iného tímu, kde dostanete príležitosť?
„Samozrejme, že vám niekedy napadnú rôzne myšlienky, no v Slovane som celkovo spokojný. Jediné, čo ma hnevá, je spomínaná skutočnosť.“
Ste známa osobnosť aj z hokejbalových ihrísk. Ako spomínate na obdobie v hokejbalovej bráne?
„Mám rád hokejbal, no už sa mu nevenujem. Zostali mi prekrásne spomienky, veď som majstrom Slovenska či majstrom sveta, čo sa nestáva každému. Z hľadiska mojej hokejovej kariéry a určitej straty motivácie sa nemám dôvod hokejbalu ďalej venovať.“
Väčšina športovcov, ktorí si aspoň rekreačne zahrajú iný šport v rámci prípravy, túži zmeniť post. Brankár chce strieľať góly, útočník chytať v bráne. Nelákalo vás niečo podobné?
„Niekedy mi zimomriavky bežia po chrbte, keď vidím spoluhráča tešiť sa z dosiahnutého gólu, no aj keď hráme futbal, vždy som zastrčený v bráne. Nakoniec teda vždy zvíťazí brána.“
Odlišujú sa tréningy a vôbec celý systém fungovania klubu, keď sa zmení tréner?
„Každý tréner má svoje metódy, ktoré od svojich hráčov vyžaduje. Hráči sa im musia prispôsobiť. Za trénera Pokoviča sme trávili množstvo času v kabíne a na štadióne. Tak isto pán Šupler je náročný, no iným spôsobom. Počas pôsobenia trénera Říhu to bolo voľnejšie.“
Keby ste nehrali hokej ani hokejbal, aký šport by ste si vybrali?
„Keď som bol mladší, hrával som futbal, teraz si občas zahrám tenis, no zo všetkého najviac ma baví rýchla jazda. Mojím snom je sadnúť do formuly 1.“
Podľa predchádzajúcej odpovede máte auto. Stáva sa vám často, že vás láka rýchla jazda?
„Vlastním Opel. Netajím, že obľubujem rýchlu jazdu. Občas, najmä však mimo mesta na diaľnici, sa zveziem aj rýchlejšie. Vždy však dodržiavam predpisy a jazdím bezpečne.“
Autor: Miroslav Hýlek
