Nemecká reprezentantka, niekoľkonásobná majsterka Európy Sylvia Rzepka predvádza kĺzavé zastavenie na štvorročnom žrebcovi Un Poco Pepito, ktorého majiteľkou je osemnásobná majsterka Slovenska z Bratislavy Zuzana Pačesová. FOTO – ARCHÍV
Jazdectvo má na Slovensku hlboké korene. Od roku 1993 si začala budovať pozíciu aj novozaložená Slovenská asociácia western ridingu a rodea, ktorá sa neskôr stala jednou zo sekcií Slovenskej jazdeckej federácie. Hneď v prvom roku jej existencie bolo na Slovensku usporiadaných šesť pretekov. Jazdci nemali skúsenosti, neexistovali tréneri ani rozhodcovia.
V roku 1996 sa od asociácie oddelila skupina jazdcov a priaznivcov westernu, ktorí uprednostňovali voľnejšie pravidlá pre preteky a kovbojské hry, pri ktorých nesmeli chýbať pištole a streľba. Tí, čo v nej zostali, pokračovali podľa medzinárodných pravidiel. Organizácia dnes združuje približne 50 aktívnych jazdcov a má vyše dvesto členov. Každoročne sa uskutoční jedenásť pretekov vrátane majstrovstiev Slovenska. Tento rok sa uskutočnia jubilejný desiaty raz.
Začali to americkí kovboji
Do roku 1989 bolo westernové jazdenie u nás zakázané. Bolo chápané ako neprípustná propagácia Ameriky. „Americkí kovboji si na vyplnenie voľného času vymysleli niekoľko disciplín, ktoré vychádzali z ich práce pri dobytku. Postupne sa zo zábavy vyvinul šport, ktorý prenikol aj k nám. Hneď v roku 1990 bol založený Československý western-riding klub, kam patrili aj naši jazdci. Po rozdelení na dve republiky a vzniku slovenskej asociácie sa tento šport začal rozvíjať samostatne aj u nás,“ povedala bývalá viceprezidentka SAWRR a dnes prezidentka Slovenskej reiningovej asociácie Eva Pačesová.
Westernové jazdenie sa dá rozdeliť na tri základné oblasti. Drezúrne jazdenie, rýchlostné disciplíny a práca s dobytkom. „Je zaujímavé, že tento šport sa začal u nás rozvíjať plošne. Práca s dobytkom je doteraz najrozšírenejšia na strednom a východnom Slovensku, drezúra v okolí Bratislavy a rýchlostné disciplíny, najatraktívnejšie pre divákov, sa trénujú po celom Slovensku rovnomerne.“
Na westernové jazdenie sa využíva špeciálne plemeno koňa – American Quarter horse. Jeho história siaha až do 17. storočia. Pôvodne slúžil na prácu na rančoch, pri pastve dobytka či sťahovaní dreva. Je cenený najmä pre obratnosť a rýchlosť na krátke vzdialenosti. Je menší, svalnatejší a má nižšie položené ťažisko tela ako iné plemená.
V drezúre sú najlepší bratislavskí jazdci
Bratislavská história westernového jazdenia sa začala vo Vajnoroch, v areáli Čierna voda. Veľký nadšenec tohto športu Dušan Deák tam začal pracovať s deťmi, ktoré medzitým vyrástli na výborných jazdcov. Postupne vznikali ďalšie centrá. V Podunajských Biskupiciach je to Ranč 4C a v Ivanke pri Dunaji má sídlo Western Centrum Slovakia.
Väčšina najlepších jazdcov už pôsobí a trénuje v zahraničí, slovenská špička, ktorá sa pravidelne predstavuje na našich súťažiach, pochádza práve z týchto dvoch centier. Navyše na Ranči 4C veľmi dobre pracujú s deťmi, ktoré majú o tento šport veľký záujem.
„Westernové súťaže sa pravidelne organizujú v trinástich mestách. Na západnom Slovensku sa súťaží v Miloslavove, Nitre či Štúrove, ale najlepšia aréna na západnom Slovensku je momentálne v Pezinku. Nezriedka sa stane, že na našu akciu príde aj 5000 divákov. Naša sezóna sa začína v apríli a končí majstrovstvami Slovenska v septembri. Problém vzniká v zimnom období. Slovenská reiningová asociácia spolu so Slovenskou asociáciou quarter horse má v pláne postaviť špecializovanú westernovú halu. Chceme, aby to bolo v okolí Bratislavy, lebo iba tak sem na súťaže pritiahneme aj špičkových európskych pretekárov,“ dodala Eva Pačesová.
