BRATISLAVA. Propeler je späť. Na petržalskej strane Dunaja opäť kotví parník, ktorý desaťročia prevážal Bratislavčanov na kolotoče.
„Loď postavili už v roku 1911 a odrobila si 57 rokov,“ hovorí riečny kapitán Ladislav Cigánek. Ako malý chlapec sa propelerom vozil na výlety.
Naposledy loď slúžila v roku 1968, nahradili ju novším typom. Bratislavská lodná spoločnosť sa storočný parník rozhodla opraviť pod menom slovakeana.sk.
Už bez motora sa má zmeniť na plávajúcu galériu zvláštneho umelca údajne svetového mena Adolfa Bencu.
Tento rodák zo Stupavy počas socializmu emigroval na Západ, po revolúcii sa vrátil. Dnes vraj žije v New Yorku a u nás mu pripravujú akadémiu.
Parník pristavili na jeho pôvodné miesto na brehu Dunaja v Petržalke.
V jeho dome našli kostru
Po predaji jeho domu sa v Stupave v studni našla kostra jeho partnerky. Polícia dôvody na stíhanie kohokoľvek nenašla.
V parníku má byť teraz nielen Bencova výstava, sám ho aj na žltočerveno pomaľoval.
Z Ameriky sa vrátil ako úspešný akademický maliar o ktorom u nás málokto z odborníkov počul. Jeho obdivovateľov a donorov to však neznepokojuje.
„Na Slovensku nepôsobil. Je svetoznámy cez Spojené štáty americké, Metropolitan, Vatikán a inde. V Prahe dostal Masarykovu cenu,“ hovorí Karol Géci, predseda predstavenstva BLS.
Benca podľa neho vyštudoval v USA Columbijskú univerzitu a v Taliansku Bolonskú univerzitu.
Nič z množstva ocenení pre maliara sa bežným surfovaním na internete overiť nedá. Vážni záujemcovia o všetky informácie majú u Géciho vraj dvere otvorené.
„V zbierkach Slovenskej národnej galérie neevidujeme nijaké dielo od Adolfa Bencu. Keďže mi to meno nič nehovorilo, použila som internet. Môžem vás ubezpečiť, že to nie je výtvarný umelec svetového mena a ani sa ním nestane,“ hovorí riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.
Kapitán Ladislav Cigánek sa na propeleri vozil ako malý.
Obrazy sa nepredávajú
Päť obrazov mala v ponuke u nás len aukčná spoločnosť Soga. Nepredal sa ani jeden.
„Jeho obchodné renomé nie je z nášho pohľadu vysoké a neviem, že by sa ním zaoberala skutočná odborná kritika,“ hovorí Ján Abelovský z aukčnej spoločnosti. Ide podľa neho skôr o muža zo zvláštnym osudom.
„Neviem celkom posúdiť kvalitu tvorby tohto záhadného autora, keďže zverejnené obrázky na internete sú na hranici viditeľnosti a jeho web stránka je nefunkčná,“ hovorí Diana Majdáková, výtvarná teoretička a kultúrna manažérka. Aj z toho podľa nej môžeme usudzovať mieru relevancie autora.
Géci za názormi odborníkov vidí len konkurenčný boj. Pre neho je Benca jednoznačne dobrá investícia. Prvý kontrakt s ním vraj podpísal už pred desiatimi rokmi.
Spolu s ním patrí medzi zberateľov jeho diel vraj aj dvanásť veľkých svetových bankárov či podnikateľov.
Umenie. Vnútri parníka bude galéria.
Názor
Diana Majdáková, výtvarná teoretička a kultúrna manažérka
Priznám sa, že keď som bola oslovená otázkou, či poznám maliara Adolfa Bencu, bola som zaskočená.
Ako výtvarná teoretička aktívna na slovenskej scéne som totiž toto meno doteraz nikde nezachytila. Oveľa viac ma prekvapili výsledky rýchleho hľadania na internete, z ktorých som sa dočítala, že jeho tvorba je “svetoznáma” a zastupuje ho dokonca Metropolitan museum v New Yorku alebo slovenská SNG.
Po zhliadnutí niektorých jeho diel uverejnených online a najmä prečudesnej sebaprezentácie mi však bolo jasné, že ide o predstaviteľa fenoménu slovenských “svetoznámych” umelcov, o ktorých doma nikto nepočul.
Neviem celkom posúdiť kvalitu tvorby tohoto záhadného autora, keďže zverejnené obrázky sú na hranici viditeľnosti a jeho web stránka je nefunkčná. Aj z toho však môžeme usudzovať mieru relevancie autora.
Zvlášť popri nabubrelých vyjadreniach o jeho osobe a tvorbe, v ktorých je prirovnávaný k Rembrandtovi či Goyovi. Pokiaľ ide o recesiu alebo nezvládnuté nadmerné ego jednotlivca, je všetko v poriadku.
Smutné však je, keď túto rétoriku nekriticky preberajú médiá a tým využívajú slabé miesto vo všeobecnom umeleckom rozhľade slovenskej širokej verejnosti, ktorej sú takto pravidelne podsúvané podobné bludy.
