Pri petržalskom bunkri sa po 67 rokoch opäť strieľalo

BRATISLAVA. Pri bunkri BS-8 Hřbitov, ktorý od roku 1938 tvoril súčasť opevnenej obrannej línie bratislavskej Petržalky, sa v sobotu 7. apríla opäť strieľalo. Prepadový oddiel Červenej armády nečakane zaútočil na obranné stanoviská Wehrmachtu a po krátkom boji ich dobyl.

Simulácia útoku, ktorý sa uskutočnil pred 67 rokmi, bola súčasťou spomienkovej akcie pri príležitosti výročia oslobodenia Petržalky 5. apríla 1945 a organizovalo ju občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre.

Hoci Bratislava bola oslobodená už 4. apríla, ústupové boje na petržalskej strane Dunaja sa pre mohutné opevnenia vybudované ešte za prvej Československej republiky predĺžili o ďalší deň.

Petržalka - samostatný bojový celok

"Keďže Rusi vedeli, že sú tu tieto nedobytné bunkre, ktorých sa tu vtedy nachádzalo 15 plus pechotné a protitankové priekopy, tak to takticky obišli a ťahali na Viedeň. Až ďalšia skupina mala za úlohu zlikvidovať obranu v Petržalke," hovorí šéf združenia Miroslav Košírer.

"Petržalka bola samostatný bojový celok, lebo 2. apríla 1945 Nemci vyhodili Starý most do vzduchu," upozorňuje.

Do vytláčania nemeckých síl z Petržalky sa vtedy zapojila aj dunajská riečna flotila.

"Niekoľko desiatok bojových člnov a veľké lode. Kde sa títo námorníci objavili, čistili brehy a nezostal tam kameň na kameni. Boli to ústupové boje, lebo Nemci zistili, že Rusi ich obkľučujú," povedal.

V petržalskom bunkri bol aj Adolf Hitler

Bunker, ktorý počas druhej svetovej vojny osobne navštívil Adolf Hitler, je dnes kompletne rekonštruovaný a zmenený na múzeum, ktoré mapuje históriu dvoch svetových konfliktov a následnej studenej vojny. Počas prvej svetovej vojny tu bol totiž lazaret a vojaci, ktorí neprežili, sú pochovaní na priľahlom vojenskom cintoríne.

V roku 1938 tu Československá republika v reakcii na rast moci nacistického Nemecka dokončila výstavbu mohutnej obrannej línie, o ktorú však v dôsledku mníchovského diktátu vzápätí prišla. Napokon týmito miestami viedla hranica medzi demokratickým Rakúskom a totalitným Československom, na ktorej nechali svoje životy mnohí naši občania pri snahe utiecť spoza železnej opony.

"Sú to krvavé polia Petržalky, ktoré chceme premeniť na miesto spomienok, ale aj miesto pre život," povedal Košírer. V dvojposchodovom podzemnom bunkri s dvoma delami a dvoma guľometnými vežičkami sa nachádzajú rekonštruované priestory, v ktorých žili československí vojaci počas prvej republiky, ale aj artefakty z druhej svetovej vojny a obdobia po nej.

"Dnes sme v priľahlom priestore otvorili malú strelnicu zo vzduchových zbraní, ale chceme tu vytvoriť celý areál, v ktorom budú školy môcť robiť športové hry," dodal Košírer.

Škola do bunkra!

"Už dnes sem chodia školy. Ale keď sem príde trieda s 30 deťmi, nemôžu ísť všetci naraz do bunkra," vysvetľuje tréner streľby zo vzduchoviek Ján Forgács.

V bunkri môžu žiaci chytiť do ruky znefunkčnené dobové zbrane a vyskúšať si uniformy, prehliadka jednej skupiny trvá minimálne 20 minút. "Aby sme ten čas využili, pripravili sme pre nich strelnicu a pripravujeme ďalšie branné aktivity, ako je hádzanie granátom, šplh po lane, prekážková dráha a podobne. Aby deti zážitkovým spôsobom užitočne strávili čas čakania," dodal bývalý učiteľ. Cieľom združenia Zachráňme petržalské bunkre je spolu s ďalšími organizáciami postupne rekonštruovať a sprístupniť turistom celú petržalskú obrannú líniu.

Malé múzeum v domčeku

Na sobotňajšej akcii sa zúčastnili zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ale aj predseda Spolku histórie colníctva a finančnej správy Ján Ščerbík, ktorý spolu s kolegami pripravuje v Bratislave otvorenie ďalšieho pozoruhodného malého múzea.

"Otvárame ho 5. mája o 14.00 h v mýtnom domčeku na staromestskej strane Starého mosta," povedal. V roku 1918 bola v tomto domčeku colnica, až kým Československu o rok neskôr definitívne nepripadla aj petržalská strana Dunaja.

"V roku 1938 pripadla Petržalka Nemecku. Vtedy tam bola slovensko-nemecká hranica. Ten domček je malý, ale budeme sa snažiť na tom malom priestore ukázať históriu colníctva a finančnej stráže na historických územiach Rakúsko-Uhorska, Československa a Slovenska," podčiarkol. "Zároveň tam pripravujeme pietne miesto padlým príslušníkom finančnej stráže, ktorí so zbraňou v ruke bránili hranice najmä v rokoch 1938 a 1939," dodal Ščerbík.