Po stopách viedenskej električky

V zanedbaných kríkoch pri štátnej hranici sú zvyšky nemeckých ríšskych dráh.

Z Petržalky k hraniciam možno sledovať stopy viedenskej električky. Dojazdila v roku 1945.

História

Viedenská električka

1914: začiatok pravidelnej prepravy Viedeň – Bratislava;
1919: pozastavenie ;
1920: električka opäť jazdí;
1938: prevádzka zastavená, Petržalka sa mení na Engerau, električka prestáva jazdiť do centra Bratislavy;
1945: definitívny koniec prepravy.

BRATISLAVA. Reflexné vesty s nápisom usporiadateľ na chrbte a sprievodcovská tabuľka na palici nad hlavou, okolo skupinka ľudí. Na prvý pohľad vychádzka turistov so sprievodcom.

Už úvodné slová jedného z organizátorov Ivora Švihrana z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy však predznamenávajú, že všetko bude inak.

„Neschádzajte z chodníka, môžete do niečoho či na niekoho stúpiť,“ upozorňuje.

Vyrážame z nehostinného priestoru depa v petržalských Kopčanoch. Netradičné nie je len miesto stretnutia, ale aj trasa vychádzky a jej cieľ – po stopách viedenskej električky.

Vlastivednú vychádzku zorganizovala grafická dizajnérka Pavlína Morháčová, ktorá stojí za projektom mapy kultových miest, spolu s Klubom priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.

Zo stanice je vila

Stopy viedenskej električky, ktorá spojila Bratislavu a Viedeň v roku 1914, začíname sledovať v Kopčanoch. Prekračujeme zarastené podvaly koľajníc, vedľa niekdajšej slávnej trate sú odpadky aj odstavený príves.

Kopčany s depom boli kedysi významným miestom, dnes patrí územie k zanedbaným perifériám Petržalky.

„Z modrej budovy stanice je súkromná vila,“ ukazuje dom za plotom Peter Martinko z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.

Potkan z Kopčian

„My sme chlapci z Kopčian a nefetujeme ako dáky potkan,“ píše sa na bielej tabuľke neďaleko niekdajšej bývalej stanice. „Ide o umeleckú akciu z roku 2007 s názvom Keine Verbindung, bez spojenia,“ vysvetľuje Ivor Švihran.

Tabuľky Verbindung sprevádzajú naše sledovanie trasy električky smerom k štátnej hranici. Umelci tak poukazovali na chýbajúce spojenie, v takejto podobe sa ani po rokoch už nikdy neobnovilo. Električka definitívne prestala jazdiť po druhej svetovej vojne v roku 1945.

Napriek vytrhaniu koľajníc stopy ostali.

Sklíčka nahradili fóliami

Naše putovanie a tým aj zvyšky trate prerušila stavba diaľnice, na druhú stranu cesty musíme prejsť mostom. Švihran upozorňuje na bunker pod cestou z roku 1934 nazývaný Vŕba. So silným vetrom vo vlasoch kráčame ďalej, poľom sa brodíme k Bergu.

Martinko sa zrazu vnára do kríkov. Objavujeme návestidlo nemeckých ríšskych dráh. „Od roku 1945 je v polohe stop,“ vraví Martinko. Sklíčka z neho už rozkradli, no zlodej ich starostlivo nahradil farebnými fóliami.

Neďaleko stojí aj stožiar historického trakčného vedenie obrastený zeleňou, ďalej je opäť i značka Verbindung. Spojenie zmizlo, ostali len torzá.

Viezla princa aj pašovaný mak

Viedenská električka odviezla milióny ľudí. Pašovali v nej aj potraviny.

BRATISLAVA. Na kávičku do Viedne električkou, aj také sú spomienky starých rodičov na takzvanú viedenskú električku, ktorá spájala v prvej polovici 20. storočia Bratislavu a Viedeň. Nebola to síce klasická električka a približne 70-kilometrová cesta ňou trvala asi dve hodiny desať minút, no mala veľký úspech.

Peter Martinko z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy hovorí, že počas prvého roku svojej prevádzky previezla tri milióny cestujúcich.

„Železnicou cestovali aj významní hostia,“ hovorí Martinko. Vo vozni 2. triedy sa viezol napríklad korunný princ Karol s manželkou Zitou. „Pár, ktorý cestoval inkognito, vítali v Prešporku nadšeným volaním,“ dodáva Martinko.

Vo vojnovom čase zasa v električke prevážali cestujúci aj potraviny, keďže v tom čase bolo zásobovanie v Rakúsku horšie než v Uhorsku. Martinko vraví, že Štefánia Belgická, prvá manželka korunného princa Rudolfa, takto do Rakúska pašovala mak.

Električku prvý raz stopli po prvej svetovej vojne, obnovili v máji 1920 a neskôr prebudovávali. Po prestavbe v roku 1936 premávala električka E z Medenej cez most po hranicu Berg. Tam museli ľudia po colnej kontrole prestúpiť na vlak.

Zmenu priniesla aj druhá svetová vojna. Po Mníchovskej dohode sa z Petržalky stala nemecká obec Engerau. Spojenie s centrom Bratislavy zaniklo. Neskôr padol aj Starý most a koľajnice vytrhali. Zvyšky vidno dodnes, pozostatky kedysi využíval závod Matador.

Lucia Tkáčiková

Lokomotívu objavili náhodou, smeruje do múzea

Špeciálnu lokomotívu opravujú. Vystavia ju v Múzeu dopravy.

BRATISLAVA. Objavili ju náhodou a zachránili pred zošrotovaním. Teraz plánujú vystavenie lokomotívy viedenskej električky v Múzeu dopravy v Bratislave.

Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy sa o existencii druhej špeciálne vyrobenej lokomotívy pre električku dozvedel, keď jeho členovia spracovávali dejiny dopravy v Bratislave. Po ďalšom pátraní zistili, že jej vlastník ju chce poslať do šrotu.

Viedenskú električku oficiálne zrušili v roku 1945, jej lokomotívy odkúpila prepravná spoločnosť Stern und Hafferl, ktorá jednu chcela zošrotovať. Klub preto vyhlásil verejnú zbierku, ktorá stále pokračuje, pri záchrane sa tiež spojil so samosprávnym krajom a Bratislavským okrášľovacím spolkom. Peter Martinko z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy vraví, že lokomotíva bude pripravená na vystavovanie už tento rok.

Aby však fungovala a mohla opäť jazdiť, potrebuje ďalšiu rekonštrukciu.

„Malo by to byť hotové do konca roku 2014,“ hovorí Martinko. „Záleží na dostupných peniazoch.“

Zachraňovaná električka doslúžila v Rakúsku len vlani, ťahala tam nákladné vozne rakúskej prepravnej spoločnosti. Druhá zo špeciálne upravených lokomotív je v múzeu v Mariazelli.

Lucia Tkáčiková

Prečítaj si viac o kultových miestach Bratislavy a rozhovor s Pavlínou Morháčovou.