Prvým moderným športovým klubom na území Slovenska sa stal Bratislavský veslársky spolok (Pozsonyi Hajos Egylet – PHE), založený 5.2.1862. Bol zároveň prvým veslárskym klubom v Uhorsku vôbec, a jeho členovia boli výhradne z majetných kruhov. Už v roku 1863 usporiadal spolok prvé veslárske preteky v Uhorsku so štartom na Devíne.
Veslovanie patrí medzi najstaršie športy na Slovensku. Veľkým nadšencom veslovania v Bratislave bol ešte v prvej polovici 19. storočia gróf Š.Szechényi, ktorý sa pokúšal na železnej veslici absolvovať dunajskú trasu z Viedne do Budapešti a vtedy dal postaviť na petržalskej strane veľrieky prvú veslársku lodenicu v Bratislave.
PHE však zorganizoval aj prvé atletické preteky v meste na Dunaji. Konali sa na dostihovej dráhe v Petržalke a išlo o zvláštnu atletickú disciplínu – beh na 354 krokov. Preteky boli vlastne prekážkovým behom s piatimi umelými prekážkami a jarkami. Jeho účastníkmi boli dvaja mladí šľachtici, poslucháči Kráľovskej právnickej akadémie. Prvým bol pokladník PHE Aurel Desselfy, jeho súperom Ján Clauer. Prvý beh nemal víťaza, preto sa štart opakoval. Dôvod i motiváciu umocňovalo aj finančné ohodnotenie pre víťaza stávky. Tým sa stal Aurel Desselfy s dosiahnutým časom 54 sekúnd.
Športuchtiví Bratislavčania nezaháľali ani v zime. V roku 1871 si založili Bratislavský korčuliarsky spolok (Pozsonyi Korcsolya Egylet). Ten organizoval rôzne zábavné formy pohybu na ľade, napríklad karnevaly, a stretnutia na korčuliach pre Bratislavčanov všetkých vekových kategórií. V tomto čase však ešte nemožno hovoriť o krasokorčuľovaní.
30. septembra 1880 bol založený najväčší bratislavský telovýchovný a športový klub uhorskej éry Bratislavský telocvičný spolok (Pozsonyi Torna Egylet – PTE). V jeho základnom programe dominovala zo začiatku gymnastika a šerm, postupne sa pozornosť stále viac upriamovala na atletiku a futbal.
V 80. rokoch 19. storočia mali svoj spolok už aj bratislavskí cyklisti, ktorí si v roku 1891 postavili vlastnú cyklistickú dráhu. V tom istom období udierali raketou do loptičky na kurtoch v Grassalkovičovom paláci v bielom odetí tenisti. Plavci mali okrem Dunaja a rybníkov k dispozícii od roku 1895 krytú plaváreň Grössling. Obľúbeným miestom návštev bývali krčmy. Nielen pre svoj pôvodný účel, ale aj preto, že pri nich vyrastali kolkárne. Rýchlo sa udomácňovali ďalšie športové odvetvia, aktivizovali sa turisti…
Na prelome 19. a 20. storočia nadobúdal športový život v Bratislave a v celom Uhorsku (najmä v mestách, na vidieku bol vývoj pomalší) vplyvom medzinárodného prepojenia vyššie obrátky. Prispelo k tomu aj obnovenie olympijských hier a usporiadanie Hier 1. olympiády novoveku v roku 1896 v Aténach.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry)
