Audiokomentár
- Film či divadelnú hru upravuje do verzie vhodnej pre nevidiacich a slabozrakých.
- Ide o akési akustické titulky, ktoré popisujú hlavné prvky deja, no aj mimiku, gestá či okolie.
- Popisy sú vkladané do prestávok medzi dialógmi, do tichých pasáží filmu tak, aby nerušili originálne hlasy filmu.
- Dopĺňa to, čo nevidiaci a slabozrakí nemajú možnosť z bežných dialógov vo filme rozpoznať.
BRATISLAVA. Pohodlné kreslá sa pomaly zapĺňajú a na bielom plátne sa objavujú prvé obrazy. Pauzy medzi dialógmi a tiché miesta vo filme vypĺňa špeciálny hlasový komentár. Vďaka nemu si vieme predstaviť, že na plátne je starší muž v hromadnej doprave.
Tak sa začal film so Zdeňkom Svěrákom Vratné lahve. Vďaka komentáru si ho môžu vychutnať aj slabozrakí a nevidiaci.
„Je to, ako by niekto sedel vedľa mňa a vysvetľoval mi to, čomu nerozumiem,“ hovorí o tom, ako vníma film s komentárom pani Libuša.
Na Slovensku je asi 1,5 percenta populácie zrakovo postihnutá. „To napríklad znamená, že títo ľudia si nevedia bez korekcie prečítať noviny,“ vraví Simona Šípová, hovorkyňa Únie nevidiacich a slabozrakých. Bratislavské krajské stredisko únie eviduje okolo dvetisíc klientov.
Bratislava zaostávala
V Nitre sa začali premietania pre nevidiacich už v roku 2007, v Prešove o tri roky neskôr, Bratislava zaostávala. Výnimkou bolo len premietanie v bývalom kine Tatra v roku 2006, skončilo však pri prvom filme.
Mini kino pre zrakovo postihnutých spustilo len vlani oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých Mestskej knižnice na Klariskej. Premietajú raz za mesiac.
Cieľom je podľa iniciátorky projektu v knižnici Barbory Záhoranskej sprístupniť audiovizuálne diela zrakovo postihnutým a búrať bariéry. Inú možnosť návštevy kina slabozrakí v hlavnom meste nemajú.
„Hlasový komentár je umiestňovaný do tichých pasáží a plnohodnotne dokresľuje scény, odevy, predmety a ďalšie vizuálne prvky filmu,“ dodáva Záhoranská.
Zmluva s diablom
„Je to pre mňa program, lebo do normálneho kina nechodím, a filmy v televízii mi nerobia dobre,“ hovorí návštevníčka kina Júlia. V nových filmoch je pre ňu veľa svetelných efektov. „Radšej mám staré filmy, je to pokojnejšie.“
Doteraz knižnica organizovala dvanásť filmových projekcií, prišlo sem viac než sto návštevníkov.
Prvým filmom boli Slepé lásky Juraja Lehotského, najviac ľudí však zaujala československá komédia z roku 1967 Zmluva s diablom. Akcie často sprevádzajú besedy.
Film bez obrázkov
Premietanie a techniku zaplatila knižnica vďaka projektu Kino pre nevidiacich a slabozrakých, ktorý podporilo ministerstvo kultúry.
„Cez grant sme mohli nakúpiť komentáre k českým filmom a tešíme sa z nových komentárov,“ hovorí Záhoranská.
Hlasové komentáre na Slovensku vyrába Karol Trnka. Každodennú realitu nevidiacich a slabozrakých na Slovensku nazýva Filmy bez obrázkov. „Pritom väčšina nevidiacich používa televíziu ako svoj hlavný zdroj informácií i zábavy,“ dodáva.
Trnka vyštudoval filmovú produkciu, robí v dabingovom štúdiu, dnes nahráva aj hlasové komentáre pre nevidiacich. Hercov, ktorí komentár nahovárajú, vyberá podľa povahy filmu, nahráva s ním – Milka Vášáryová, Adela Banášová, Monika Hilmerová, Helena Geregová, Peter Kollárik, Kristína Holková, Petra Pobežalová či Judita Hansman.
Na Slovensku podľa neho vychádza len málo filmov s audio-komentárom. „Je to otázka peňazí. Slovenským audiokomentárom je ošetrených asi 21 filmov, ktoré sú na DVD edíciách Petitpresu a Slovenského filmového ústavu.“
Záhoranská dodáva, že úplne chýbajú detské filmy a rozprávky. Knižnica tak, hoci chcela, nemôže premietať rozprávky a ani filmy pre deti.
Kino je scifi
Trnka hovorí, že oficiálne kino pre nevidiacich na Slovensku neexistuje. „Je to vždy skôr klubové premietanie DVD filmov, ktoré sú ošetrené audiokomentárom pre nevidiacich a slabozrakých. Kino treba zadefinovať inak. Je to sci-fi, o ktorom sa malo začať komunikovať s kompetentnými.“
Ešte viac nereálne je na Slovensku divadlo pre nevidiacich. To nefunguje ani v klubovej podobe.
Trnka vraví, že zatiaľ bolo len jediné okomentované divadelné predstavenie pre nevidiacich. „Išlo o organizovanú akciu na pôde Slovenského národného divadla. Boli sme prví v bývalom Československu. Zatiaľ žiadna stála scéna neprejavila iniciatívu k spolupráci.“
Premietania v kine pre nevidiacich bývajú v Bratislave každú poslednú stredu v mesiaci v Mestskej knižnici na Klariskej 16.
Karol Trnka vyrába na Slovensku hlasové komentáre.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
