Tvrdíte, že most v hlavnom meste si zaslúži, aby vzišiel zo súťaže. Čo by priniesla?
„Pod pojmom súťaž rozumiem súťaž návrhov, ktorá je najlepším spôsobom získavania informácií o tom, aké architektonické riešenie stavby by na danom mieste mohlo vzniknúť. Je to príležitosť, ako získať názory odbornej verejnosti a takáto súťaž umožňuje aj verejnú diskusiu. Súčasne sa dajú porovnať aj ekonomické parametre jednotlivých riešení.“
Primátor však tvrdí, že súťaž už mesto nestihne pre termíny z únie.
„Súťaž sa nestihne, lebo pripraviť súťaž trvá asi tri mesiace. Keby sme chceli, aby bola medzinárodná, ako si most zaslúži, tak by to trvalo ešte dlhšie. Súťaž by však mohla priniesť publicitu a aj výsledok by sa možno mohol stať novou ikonou mesta.“
Ste teda stále za súťaž?
„Určite, vždy sme za ňu boli. O perforovanom rebre sa hovorilo v roku 2008, no dnes sa hovorí, že už nie je čas. Niekedy sa čas nevyužije na to, na čo sa mohol a potom sa riešenie dovedie tam, kam sa chce. Zákon o verejnom obstarávaní vznikol hlavne pre to, aby sa zmysluplne narábalo s verejnými prostriedkami, pričom nie vždy znamená, že najlacnejšie je aj najlepšie. Ešte minulé vedenie mesta zvolilo typ obchodnej súťaže, kde hľadali najlacnejší projekt na most.“
Bola to súťaž na most?
„Bola, ale obchodná, kde sa vtedy hľadal 'lacný' projektant, pričom sa nevedelo, akú cenu bude mať riešenie, ktoré ponúkne. To je kontraproduktívne.“
Podobu Starého mosta si za Andreja Ďurkovského vyberali ľudia hlasovaním.
„Inžinier Miroslav Maťaščík, autor toho návrhu na most, ktorý vyhral tender, pripravil tri návrhy a mesto ich predložilo verejnosti. Treba však poznať genézu. Pôvodná verzia mesta bola, že Starý most sa zachová v podobe ako dnes, vylúči sa z neho automobilová doprava a prispôsobí sa pre električky. Mesto vypísalo obchodnú súťaž na projekt riešenia električkovej trate Šafárikovo námestie – Janíkov dvor vrátane rekonštrukcie Starého mosta na tento účel. Projektanti až potom prišli s tým, že dnešný most nie je úplne vhodný na to, aby prijal električku a súčasne boli tlaky Dunajskej plavebnej komory, aby sa upravili parametre mosta. Preto navrhli alternatívy úplne nového mosta, hoci to nebolo predmetom tendra. O týchto návrhoch inžiniera Maťaščíka potom mesto zorganizovalo SMS-hlasovanie verejnosti.“
Protestovali ste.
„Komora architektov sa vtedy obrátila na mesto a aj veľká časť verejnosti protestovala, že takto by sa most nemal robiť a mala by prebehnúť súťaž. Primátor Ďurkovský potom urobil tlačovku, kde vyhlásil, že bude súťaž. Mali sme pripraviť podmienky. Komora ich na vlastné náklady aj pripravila, no súťaž mesto nevyhlásilo. Medzitým zákazka beží ďalej s víťazom na riešenie električky, teda s firmou Alfa 04, kde je inžinier Maťaščík.“
Pán Maťaščík vypracoval aj návrh, ktorý mesto teraz prezentovalo.
„Pripravili dva varianty, jeden z nich je most čiastočne poskladaný aj z častí súčasného mosta a druhý úplne nová konštrukcia. Tá nie je kópiou, je to skôr asociácia na priehradovú konštrukciu Starého mosta. Akurát sa môžeme sporiť, či to má byť pripomienka na most Franza Jozefa, alebo na ten ruský most. V oblasti statiky mosta sú však rôzne názory. Myslím si, že most by sa mal opraviť nie na 20 alebo 30 rokov, ale treba sa prikloniť k stabilnejšiemu riešeniu na sto alebo 150 rokov.“
Terajší primátor tvrdí, že dnes sú dve možnosti, buď sa skombinuje terajšia konštrukcia s novým materiálom, alebo bude úplne nová.
„Áno, to rozhodnú poslanci. Pôjde aj o peniaze. No ak sa teraz do mosta investuje suma asi tri štvrtiny toho, čo by stála nová konštrukcia, a bude to len na 20 alebo 30 rokov, tak sa len problém posunie.“
Ak sa bude robiť nová konštrukcia, chcete do toho ako architekti vstúpiť?
„Neviem, či je niekto z architektov oficiálnym partnerom firmy Alfa 04. Táto požiadavka vzišla zo strany hlavnej architektky. Videli sme niektoré vizualizácie, inžinier Maťaščík cíti, že ten problém je veľký, tak vypracoval niekoľko variantov, len sú monoautorské.“
Ako sa vám pozdávajú?
„Mali sme pripomienky, že by sa dalo rozprávať o farebnosti, detailoch, jemnosti mosta. Most Franza Jozefa aj ten ruský most mali v sebe takú industriálnu jemnosť, boli to nitované stavby podobne ako eiffelovka. Z nového návrhu však cítiť akýsi železný monoblok a prináša nad rieku inú hmotu. Posúvajú sa piliere a most sa dostáva vyššie, takže sa menia proporcie vnímania. Jedna tendencia je historizujúca, druhá možnosť je ísť na nejaký súčasný minimalistický dizajn. Nemyslím celého mostu, ale doplnkov – zelene, lavičiek, zábradlia. Ak uznáme, že mesto už nemá čas na súťaž, lebo sú tu termíny z únie, je zbytočné sa pýtať, čo sa robilo rok, dva. Možno je pragmatické riešenie, aby sa jeden z navrhnutých variantov rozpracoval, detaily sa dajú dorobiť aj neskôr. Páči sa mi, že most má ambíciu stať sa promenádnym.“
Širšie lávky by však vraj boli len v prípade, ak bude konštrukcia úplne nová.
„Áno, no aj na tej starej lávke by sa dalo niečo spraviť. V prípade existujúceho mosta, je časť cestná, železničná a potom je tam tá lávka. Ponúka to pár alternatív.“
Spomínali ste, že napríklad podlaha by mohla mať adrenalínový charakter, mohla by byť priehľadná.
„Nad piliermi má byť lávka rozšírená, mali by to byť také novotvary – vyhliadky, ktoré by podľa mňa mohli mať aj odlišný charakter. Napríklad aj adrenalínový charakter, ako je priehľadná podlaha. Vieme si predstaviť aj drevené podlahy pre peších, ktoré sú tradičné a sú tam aj dnes. Nás však zaujíma nielen otázka architektúry mosta, ale aj jeho urbanistický vplyv na mesto, najmä na Šafárikovo námestie a Štúrovu ulicu.“
Je to už doriešené?
„Dopravné návrhy sú spravené. No máme pocit, že v zahraničí sa to rieši tak, že priestor s električkami býva zhumanizovaný a popritom autá po Šafárikovom námestí môžu stále jazdiť.“
Ako by to mohlo vyzerať? Aký je trend v zahraničí?
„Stále len asfaltujeme a dávame zebrie pásy. V zahraničí vzniká priestor po dohode všetkých zúčastnených, pričom peší býva prvým hráčom v priestore. Most má byť pre peších, ale potom nemôže človek, ktorý zíde z mosta, čakať nekonečne dlho na zebrom páse. Dalo by sa to vyriešiť inak. Je tu aj otázka Umeleckej besedy, ktorá je dnes ako kultúrna ustanovizeň odrezaná cestami na ostrovčeku. Mala by sa integrovať do priestoru. Celý priestor Šafárikovho námestia by mal mať ucelenú koncepciu, pred filozofickou fakultou je parkovisko pod stromami, tam môže vzniknúť park a mohol by tam byť spodný nástup na most.“
Čo by ste teda navrhli pre peších, aby nemuseli chodiť len po tých zebrích pásoch?
„V zahraničí sú tieto priestory napríklad riešené dlažbami, jazdné pruhy sú široké 2,7 metra u nás majú tri a pol metra. Existujú rôzne opatrenia na to, aby mali peší prednosť, toto by mohol byť prvý priestor u nás, kde by sa to aplikovalo. Celý peší ťah má navyše pokračovať do Štúrovej. Chceme, aby bolo spojenie staromestského nábrežia a Eurovey popod most, pre hendikepovaných by tu mal byť výťah. Aby sa takto vedeli dostať na most a nemuseli to obchádzať až k Šafárikovmu námestiu a odtiaľ sa tlačiť smerom hore.“
U nás sú chodci skôr na poslednom mieste.
„Iľf a Petrov v knihe Zlaté teľa píše, že pešiak je dnes z námestia autami vytlačený ku stene na šírku leukoplastu. V takom úzkom koridore sa dnes pohybujeme. Keď ideme cez Štúrovu, autá stoja jedným kolesom na chodníku.“
Hlavná architektka aj starostka Starého Mesta Táňa Rosová chcú, aby most bol akýmsi zeleným mostom, kedysi to navrhovali architekti v rámci iniciatívy Mestské zásahy. Čo si o tom myslíte?
„Trošku som v tom rozpačitý. Na moste sú špecifické mikroklimatické podmienky, nad riekou je celoročný prievan, budú tam troleje, nebude to teda také jednoduché. Som za to, aby sa zeleň uplatnila na miestach, kde sú vyhliadky. Tu bola predstava, že zeleň obrastie konštrukciu. Je to náročné na údržbu zelene aj na údržbu mosta. Bol by som v takýchto výzvach opatrný, sú to také populárne melódie. Zeleň je možné tam dať, no neviem, či v takomto podaní.“
Okrem súťaže na most ste vlani presadzovali aj to, aby bratislavskí poslanci neprijali sporné zmeny a doplnky územného plánu. Primátor hovorí, že umožňujú rozvoj mesta, no vy ako urbanista ste boli proti. Prečo?
„Je to planý poplach, že keby neboli zmeny a doplnky, zastavil by sa vývoj mesta. Zastavil by sa vývoj možno predstáv niektorých investorov, no nie mesta ako celku.“
Navrhovali ste radšej nový územný plán. Netrvalo by to dlho?
„Kým sa spracuje, tak starý územný plán musí mať život, no ja som nemal problém s tým, že by zmeny a doplnky nemali byť, ale s tým, ako sa majú prijímať. Som presvedčený, že bolo veľmi neetické, že sa okolo tristo zmien rôzneho typu od malých zmien až po celosystémovú zmenu stabilizovaných území, prijímalo jedným hlasovaním.“
Možno bol taký zámer.
„Metodicky to malo byť pripravené tak, že mal byť materiál na tristo hlasovaní. Dalo by sa to odhlasovať na jednom lístku písomne. Takto sa spájali jablká s hruškami, prijateľné zmeny s neprijateľnými.“
Čo vám najviac prekážalo pri zmenách a doplnkoch?
„Sú to najmä možnosti nejasného a subjektívneho výkladu definícií. Napríklad pri stabilizovanom území sú možné zásahy, ktoré neprinesú neúmerné zaťaženie, kontrast. Je tu otázka, kde je hranica neúmerného zaťaženia, kontrastu, kto o tom rozhodne? Vieme, že každé stavebné aj územné konanie je právny akt, keby prišiel súd, tak som presvedčený, že investori budú vyhrávať. Zmeny a doplnky 02 sú podľa mňa zväčša proinvestorské zmeny. Mesto teraz pripravuje nový územný plán, no ani jeho príprava nie je v súlade so zákonom.“
Prečo?
„Aj keď si hlboko vážim prácu kolegov, stavebný zákon jasne hovorí, že na zabezpečenie spracovateľa sa použijú všeobecné predpisy o verejnom obstarávaní. Vyhľadáva sa teda súťažou, no mesto robí spracovateľa a obstarávateľa v jednej osobe a vo vlastnej réžii. Boli sme pri tvorbe toho zákona a cieľom tohto opatrenia bolo zabezpečiť čo najväčšiu nestrannosť spracovateľa ako odborne spôsobilej osoby.“
Mesto robí plán samo sebe.
„Áno a hrozí, že jeho zamestnanci – spracovatelia – sa dostávajú do istého tlaku svojich zamestnávateľov, politikov a úradníkov nad nimi, ktorí majú isté predstavy. Nedá sa vylúčiť riziko, že plán potom spracovatelia ako zamestnanci mesta nemôžu robiť slobodne a ponúknuť to najlepšie riešenie. Ponúkajú riešenie, ktoré sa od nich jednoducho chce. Mesto má však právo aj externému spracovateľovi napísať zadanie, ktoré sa bude verejne kontrolovať. Aj ekonomicky by to bolo výhodnejšie. Veď územný plán, ktorý sme museli meniť asi 300 zmenami a doplnkami, sa robil deväť rokov. Z ekonomického hľadiska to bolo aj deväť rokov platov množstva ľudí. Neviem, či to bolo efektívne. Navyše kolegovia na magistráte sú zaťažení množstvom aj iných úloh, plán je zložité dielo ktoré vyžaduje maximálne sústredenie sa. “
Most Františka Jozefa na pohľadnici.
Vizualizácia novej konštrukcie Starého mosta z dielne Miroslava Maťaščíka.
