Pripravujete ako firma Alfa 04 oba varianty - na novú konštrukciu Starého mosta a aj opravu terajšej konštrukcie?
„Áno. Upozorňujem však, že v obidvoch prípadoch ide o rekonštrukciu mosta, keďže pri obidvoch riešeniach ostanú zachované pamiatkovo chránené piliere mosta. Pôvodný projekt predpokladal využitie častí nosnej konštrukcie pôvodného železničného mosta. Rekonštruovaná konštrukcia by obsahovala asi 30 percent pôvodnej ocele a 70 percent novej ocele. Nový projekt predpokladá vybudovať celú nosnú konštrukciu z novej ocele.“
Ktorý variant by bol podľa vás pre mesto výhodnejší – nová konštrukcia či staronová? A prečo?
„Jednoznačne variant s novou nosnou konštrukciou. Dôvody sú nasledovné:
• Životnosť novej nosnej konštrukcie bude 100-150 rokov, oproti max. 30 rokom rekonštruovanej nosnej konštrukcie. Obmedzená životnosť cca 30 percent pôvodnej ocele by obmedzila aj životnosť novej ocele zabudovanej do rekonštruovanej konštrukcie.
• Nová konštrukcia umožňuje umiestniť na most chodníky pre chodcov v celkovej šírke 6 metrov oproti 3 metrom na rekonštruovanej konštrukcii.
• Novú konštrukciu je možné vybudovať rýchlejšie ako rekonštruovanú a jej montáž nie je tak výrazne závislá od priaznivej hladiny Dunaja. To je, vzhľadom na časovú tieseň do ktorej sa stavba dostáva, okolnosť, ktorá môže rozhodnúť o reálnosti čerpania „európskych“ peňazí na túto stavbu.
• Nová konštrukcia zabezpečuje regulárny plavebný gabarit pod mostom.
• Pri všetkých uvedených výhodách zvýši nové riešenie mosta stavebné náklady stavby iba o asi 6 percent.“
Veľa sa o Starom moste hovorí, no vráťme sa k tej genéze. Firma Alfa 04 vyhrala ako projektant riešenie električkovej trate? V ktorom roku ste tender vyhrali a čo bolo vašou úlohou?
„Združenie firiem Alfa 4, Reming Consult a PIO Keramoprojekt sa v roku 2007 stalo víťazom medzinárodnej verejnej súťaže na Nosný systém MHD v Bratislave – úsek Šafárikovo námestie – Bosákova ulica. Alfa 04 ako vedúci člen združenia dostala za úlohu zabezpečiť projekt rekonštrukcie dominujúceho objektu tejto stavby – Starého mosta cez Dunaj. Tejto súťaže sa mohli zúčastniť projektové a architektonické firmy z celej Európy."
Architektonická súťaž ale nebola.
"Architektonická súťaž sa robí na začiatku projektovej prípravy a zákazník ju môže, ale nemusí vypísať. Takáto stavba, ako je most cez Dunaj, by si architektonickú súťaž zaslúžila a mal ju ešte pred vypísaním spomínanej verejnej súťaže zabezpečiť vtedajší hlavný architekt mesta v spolupráci s Komorou architektov. Je pre mňa udivujúce, že tak neurobili a je pre mňa ešte udivujúcejšie terajšie „vyplakávanie“ architektov. Vedia totiž, že vypísanie architektonickej súťaže je v danom štádiu prípravy stavby z právneho aj logického hľadiska absurdné. Výsledky architektonickej súťaže by totiž neboli pre víťaza medzinárodnej verejnej súťaže záväzné a architektonická súťaž by zablokovala prípravu stavby tak, že by sa nemohla financovať z „európskych“ peňazí. A to by v praxi znamenalo to, že by Starý most na dlhé roky ostal neopravený.“
Na základe vyhratej súťaže máte teraz nejakú zmluvu s mestom? Čo sa dialo s návrhmi mosta odvtedy, ako prebehlo hlasovanie o moste (tzv. Perforovane rebro) dodnes?
„Áno, na základe verejnej súťaže máme zmluvu s Metrom Bratislava na vypracovanie všetkých stupňov dokumentácie, v roku 2008 mesto Bratislava previedlo svoje práva a povinnosti vyplývajúce z verejnej súťaže na Metro a.s.. V priebehu roku 2007 a 2008 sme vypracovali 9 variantov riešenia rekonštrukcie Starého mosta. Koncepcia všetkých riešení predpokladala, že na moste bude umiestnená dvojkoľajová električková trať, 4 cestné pruhy, veľkorysé chodníky pre chodcov a cyklistov a tiež rôzne inžinierske siete. O troch z týchto variantov dalo mesto hlasovať a ako je známe, zvíťazil variant „perforované rebro“. Na tento variant sme pripravili dokumentáciu pre územné rozhodnutie. A ak by veci napredovali podľa pôvodného harmonogramu, dnes by už nový Starý most cez Dunaj bol postavený.“
Čo sa stalo potom?
„Vtedy však „ožili“ architekti a vytrucovali si u primátora Ďurkovského zastavenie prác s tým, že požiadali o vypísanie architektonickej súťaže. Architektonická súťaž však dodnes nebola vypísaná. Potom „dorazila“ aj do Bratislavy svetová hospodárska kríza a tak sme boli požiadaní o vypracovanie maximálne úsporného riešenia rekonštrukcie Starého mosta. A to je práve riešenie, pri ktorom sa využíva časť z pôvodnej oceľovej konštrukcie mosta. Na tento variant bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebné povolenie. K dnešnému dňu má už stavba s týmto variantom mosta územné rozhodnutie aj stavebné povolenie. V minulom roku sa situácia stavby opäť dramaticky zmenila. Tentoraz v pozitívnom smere, keďže mesto dostalo prísľub z Bruselu na financovanie tejto stavby vo výške 83 mil. Eur. A to bol práve podnet pre najnovší variant mosta s kompletne novou nosnou konštrukciou. Svoj názor na architektov a mosty som vyjadril už v roku 2008 aj v denníku SME v polemike s vtedajším hlavným architektom Štefanom Šlachtom. Vo verejnosti prežíva mylný názor, že mosty projektujú architekti.“
Kto by to mal robiť?
„Skutočnosť je však taká, že absolútnu väčšinu mostov vo svete projektujú mostní inžinieri. Most je totiž staticky výrazne komplikovanejšie dielo ako napríklad budova. Most je o takých pojmoch, ako je statika, dopravný účel, premosťovaná prekážka, efektívna realizácia, hospodárnosť, údržba, životnosť a, samozrejme, nie v poslednom rade aj tvarová harmónia. Tých zopár architektov, ktorí mosty projektujú, sú preto aj absolventmi technických univerzít so zameraním na statiku. Posledným slovenským architektom. ktorý vyprojektoval most, bol arch. Emil Belluš, ktorý v roku 1932 vyprojektoval Kolonádny most v Piešťanoch. Odvtedy už nikto, ak neberiem do úvahy zopár úsmevných návrhov lávok cez Dunaj, ktoré by padli už počas výstavby. Udivuje ma preto prekypujúce sebavedomie mnohých architektov a ich ambície hovoriť do profesie, o ktorej majú minimum vedomostí.“
Spolupracujete pri návrhoch konštrukcie mosta aj s architektmi? Ktorými?
„Dlhodobo spolupracujem s architektmi, ktorí majú pokoru pred tým, čo nevedia a vedia zase to, čo neviem ja. Rád robím s ľuďmi, medzi ktorými panuje vzájomná slušnosť a úcta k práci druhého.
A ak chcete aj mená, tak sú to napr. architekti Ivan Marko, Igor Marko, Vlado Hrdý, Peter Bauer či Dušan Nemec.“
Prečítaj si názor autorizovaného inžiniera Alexandra Tesára - klikni.
Aktuálna vizualizácia novej konštrukcie z dielne Miroslava Maťaščíka.
