IGOR BALLO, konateľ firmy Transprojekt, ktorá stojí za meškajúcou výstavbou hlavnej stanice, priznáva, že tlačil na primátora Andreja Ďurkovského. Neštandardnosť predaja pozemkov však nazýva ohováraním. Priznal, že pri stanici už zmizla stovka stromov.
Prestavba stanice mešká už desať rokov. Mnohí si robia žarty, že hotová už ani nikdy nebude. Prečo sa rekonštrukcia stále posúva?
„Ide tu o šesť hektárov pozemku v centre mesta. Projekt sa začal v roku 2001, keď sme sa dohodli s magistrátom, za akých podmienok by sme mohli vypísať verejnú súťaž. Boli tu vtedy súkromní vlastníci, časť pozemkov vlastnilo mesto, časť železnice a mesto bolo v tom čase v súdnom spore so železnicami. Našou prvou úlohou bolo dohodnúť, aby sa zjednotili. Potom sme kúpili všetky súkromné pozemky, ktoré tam boli.“
To ale netrvalo desať rokov.
„V roku 2001 sme si od mestskej časti Staré Mesto nechali vypracovať podmienky výstavby. Dostali sme podmienky, čo tam chce mať hlavné mesto, čo tam chcú mať železnice a ešte podmienky od Slovenskej komory architektov, za akých vieme vypísať verejnú súťaž.“
Prebehla súťaž?
„Áno, koncom roku 2001 a začiatkom 2002. Bola to anonymná súťaž, prihlásilo sa 22 ateliérov. V roku 2006 sme to položili na stavebný úrad v Starom Meste so žiadosťou o územné rozhodnutie. Právoplatné bolo vo februári 2010. Trvalo to štyri roky a malo 120 strán. Hneď na to sme dostali asi 10 daňových kontrol. Rozhodnutie bolo právoplatné až v auguste 2010 a na tomto územnom rozhodnutí nám visela zmluva s magistrátom.“
Áno, to je tá kontroverzná zmluva, o ktorej hovorilo terajšie vedenie mesta. Bývalý primátor Andrej Ďurkovský ju podpísal tesne pred svojím odchodom.
„V roku 2006 rozhodlo zastupiteľstvo, že primátor je povinný podpísať zmluvu o kúpe toho pozemku. Ďurkovský to nechcel podpísať, aj keď sa priznám, že sme na neho veľmi tlačili, no nebolo vydané územné rozhodnutie. A to bolo v princípe až 1. septembra.“
Zmluvu ste ale podpísali až tesne pred jeho odchodom.
„Od 1. septembra do konca decembra sme sa snažili zladiť zmluvu s územným rozhodnutím.“
Popierate teda, že bola podpísaná za neštandardných podmienok, ako tvrdilo terajšie vedenie mesta?
„Zmluvu sme podpísali na konci roku a zaplatili mestu 365-tisíc euro v januári. Mesto ich spotrebovalo, neviem na čo, neozvalo sa, a až sa v auguste povedalo, že je to nejaké neštandardné. Ďurkovský to ani nemohol podpísať skôr, lebo územné rozhodnutie bolo právoplatné až 24. augusta 2010.“
No ale podpísal to až v decembri.
„Tri-štyri mesiace trvá, kým sa zosúladí územné rozhodnutie a zmluva. Robili to externí právnici a musím sa priznať, že som na nich ku koncu už aj trošku kričal, keď sa nevedeli po štyroch mesiacoch dohodnúť. To, že to bolo neštandardné, tak to je ohováranie a tendenčná interpretácia. Keď sa mestu nepáčilo, ako to bolo podpísané, bolo by fér, keby mi na začiatku vrátili 365-tisíc euro.“
Zaplatili ste 365-tisíc, no išlo o predaj pozemkov za približne 23,8 milióna eur.
„Kúpili sme od magistrátu 40-tisíc metrov štvorcových, na ktorých chcem postaviť budovu. Dnes tu chodia trolejbusy, autobusy, sú tam cesty a stromy. Cena pozemkov je záporná, lebo o cesty sa musíte starať. Už v prípravnej zmluve bolo napísané, že nám to predajú ako barter.“
Namiesto peňazí spravíte rekonštrukciu?
„Stavba je ohodnotená na 23 miliónov eur. Niečo musíme odovzdať mestu a niečo železniciam. Vybudujeme komunikácie vrátane mimoúrovňových križovatiek a terminálu MHD, nové električkové trate pod úrovňou terénu, podchod pre peších, nadchod pre peších pred Pražskou, inžinierske siete vrátane kolektoru a iné stavebné objekty v zmysle zmluvy.“
Stihnete to vôbec, podľa zmluvy máte čas do konca roku 2016.
„Všetko to musíme vybudovať do 31. decembra 2016 a odovzdať, v opačnom prípade nám prepadne spomínaných 365-tisíc euro, 675-tisíc eur, čo sme magistrátu dali na nájomnom a okolo 500-tisíc eur šlo na nájom železniciam.“
Hovorilo sa, že projekt mešká aj preto, že nemáte peniaze.
„Nájomné máme zaplatené, 375-tisíc sme podľa kúpnej zmluvy zaplatili.“
No viaceré vaše projekty meškali.
„Treba rozlišovať. Jedny projekty sú IPR a jedny Transprojekt. IPR má asi dva svoje vlastné projekty. Ostatné podporuje.“
Napríklad projekt na Račianskom mýte, zbúrali ste tam takzvanú drevenú dedinu a ešte v lete 2009 tu mala vyrásť administratívna budova. Dodnes je však pozemok prázdny, pritom máte povolenie.
„To stojí. Je to jeden z projektov, ktorý sme začali robiť, mali sme na to investora, ktorý jednoducho prehodnotil zámer. Dnes je kríza. Poviem otvorene, že sa na to dnes zatiaľ ani nechystáme. Za každú cenu sa neoplatí stavať.“
Vy ste ale konateľom aj vo firme IPR aj Transprojekt.
„Áno. Na každý projekt priberáme investora.“
Kto stojí za prestavbou stanice IPR či Transprojekt?
„Celý projekt organizuje firma Transprojekt a tá si najala firmu IPR, aby robila technickú podporu.“
Kto je investorom Predstaničného námestia?
„Dnes nám jedna firma preveruje investorov, lebo záujem je celkom veľký. Za mesiac a mesiac a pol ich predstavíme V Európe je trend stavať pri železničnej stanici.“
Je reálne získať povolenia a dokončiť stavbu do roku 2016?
„Výstavba je 24 až 30 mesiacov, je tu prevádzková rezerva, dá sa to v pohode stihnúť. Máme územné rozhodnutie na celý objekt, sú dané výšky, všetko.“
Kedy chcete začať stavať?
„Zajtra. My by sme chceli čím skôr začať stavať, každý deň platíme nájomné.“
No chýbajú vám povolenia. A nie je ich málo.
Povolenie je rozdelené asi na 30 stavebných povolení od piatich stavebných úradov – všeobecný Staré Mesto, kraj, magistrát oddelenie cestného hospodárstva, železničný stavebný úrad a aj životné prostredie. Najskôr musíme získať predbežné súhlasy a generálny súhlas dáva Staré Mesto.“
Mali ste ambíciu začať stavať už tento rok.
„Mali sme ambíciu začať stavať už pred tromi rokmi.“
Celá stavba má trvať 30 mesiacov? Obe etapy?
„Základná etapa je spraviť tam dopravný uzol, denne tam prejde 60-tisíc ľudí, trolejbusy a autobusy.“
S výstavbou na stanici súvisí aj veľký výrub stromov, padnúť ich má okolo šesťsto. Kritizujú to ochranári, no aj obyvatelia. Musia všetky stromy padnúť?
„Na začiatku bolo 700 stromov, dnes sa hovorí o 600 stromoch, lebo sa niekde stratilo asi 100 stromov a nikto nevie, kde. Máme fytopatologickú a dendrologickú štúdiu. Jedna hovorí, aké sú tie stromy zdravé a druhá, akú majú hodnotu. Je tu asi desať zdravých stromov. Keď sa pozriete na tú aleju, tak polovica stromov má kaverny v sebe vyžraté od soli. Sú tu zdravé tuje, ktoré sú okolo tenisových kurtov, tie presadíme.“
Stromy na Pražskej vyrúbali Železnice, dôvodom vraj je bezpečnosť.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Spomínali ste, že pôjdu do depozitu. Čo to znamená?
„Firma Rhapis má veľké priestory niekde za Sencom, stromy zasadia normálne v poli. Veľká časť tých stromov pri stanici sú náletové, ja viem, že sa to ťažko počúva, no budeme mať v projekte aj nové stromy.“
Predstaničné námestie chcete meniť na etapy. Čo vznikne v prvej?
„Všetky dopravné uzly, nové križovatky a nová staničná hala. V podmienkach železníc máme, že musíme medzi prvými budovať halu. Dosť sa dnes diskutuje o vjazde, aby sme presunuli ťarchu zo Žabotovej. Administratívnu budovu by sme chceli stavať v prvej etape, lebo stojí pri vstupe do stanice. Taktiež obchodné centrum, hoci to možno postavíme na dve etapy, v prvej by bolo nie 60 ale 40-tisíc metrov nákupnej plochy. Hlavné by malo byť nákupné centrum, ktoré zaplatí všetko okolo.“
Osempodlažný hotel, ktorý mal byť pri stanici, stavať nebudete?
„Hotel nie je súčasťou prvej etapy, možno sa nebude robiť ani v druhej, uvidíme. Nebudeme robiť ani druhú administratívnu a ani menšie budovy.“
Vravíte, že základom má byť nákupné centrum. Nemyslíte, že sa do neho presťahujú bezdomovci zo stanice?
„Do Auparku bezdomovci nechodia a toto bude ten istý štandard. S bezdomovcami sa nedá bojovať, je síce možnosť zaplatiť svalnatých chlapcov, aby ich vyvádzali von, no to nechceme.“
VIZUALIZÁCIA
Ako ich teda chcete „odlákať?“
„Existujú isté charitatívne organizácie, ktorým by sme chceli dať zadarmo priestory, aby sa o bezdomovcov starali.“
Chcete teda spraviť pri stanici druhý Aupark?
„Centrum by malo mať trošku na nižší štandard ľudí, lebo tí ľudia, ktorí chodia vlakom, sú trošku niekde inde. Chceme, aby si človek po ceste domov kúpil napríklad potraviny. Rokujeme s jedným reťazcom, ktorý môže mať otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni.“
Koľko obchodov tu bude?
„Asi 150 obchodov, no to je len približné. Nechcem presne hovoriť. Má to byť menšie ako Polus centrum.“
Prestavba stanica a električky pod zemou, bude počas rekonštrukcie bratislavská hlavná stanica fungovať?
„Je to jedna z podmienok, že nemôžeme prerušiť prevádzku na stanici. Máme projekt organizácie výstavby. Dnes je na stanici predstavba, kde sa odbavujú ľudia, tú máme rozobrať a odovzdať železniciam. Keď prejdete vo vnútri tých pár schodov, tak už ste v tej pôvodnej budove. Dnes to nie je vôbec vidno. Kedysi tu boli aj vitrážové okná, len sú vybité.“
Vy ju odkryjete?
„Áno, máme zrekonštruovať fasádu historickej budovy, ktorá vznikla podľa návrhu architekta Ferenca Pfaffa. Dnešnú oceľovú prístavbu postavili v 70. rokoch. Sú tu tri historické budovy železníc, kde je dnes múzeum dopravy.“
Zasiahne prestavba aj múzeum dopravy? Ako?
„S pamiatkarmi máme dohodu, jeden sklad skrátime a druhý necháme, ako je. Máme dohodu, že 2,5 milióna euro investujeme do múzea. Chceme ho integrovať do nákupného centra.“
Model odkrytej budovy podľa návrhu architekta Ferenca Pfaffa.
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
