Začalo sa to tipom na malinovú zmrzlinu, dnes podľa mapy chodia turisti na večeru či do skanzenu.
Interaktívna mapa kultových miest alebo vychytávok, ako ich nazývate, bola vašou diplomovou prácou. Ako reagovali ľudia a profesori?
„Boli spokojní (smiech). Niektorých to vyburcovalo na vyrozprávanie veselých príhod z mladosti a niekto radšej prispel novým tipom alebo áčkom do indexu. Celé sa to vlastne začalo, keď som si pred dvoma rokmi hľadala tému na diplomovku. V autobuse som vtedy stretla kamaráta, ktorý mi hovoril o výbornej malinovej zmrzline vo Vajnoroch. Vždy na také veci po vystúpení zabudnem, a tak som sa rozhodla, že ich začnem mapovať. Pre Bratislavčana sú to podľa mňa cenné informácie. Prvá verzia mapy bola dosť slepá, neboli zaznačené ani ulice a čítala sa proti svetlu. Po pár mesiacoch, keď som sa vybrala podľa nej niečo hľadať, som sa rozhodla, že musím vydať novú, o dosť podrobnejšiu.“
Na diskusii o kultových miestach ste raz povedali, že v Bratislave to ešte nie je také bezútešné, že stále je kam ísť. Platí to aj dnes?
„Jasné, keď som robila diplomovku, myslela som si, že už mám v mape všetko. No ešte aj rok a pol potom sú stále nové a nové dobré veci. Viac ľudí povedalo, že sa im tak mení vzťah k mestu, keď vedia, koľko tu máme zaujímavého. To ma teší. Nechcem, aby ľudia na Bratislavu nadávali.“
Koľko má teraz Bratislava takých kultových miest.
„V mape okolo 180 miest.“
Ako často posielajú ľudia tipy?
„Ako kedy, keď je zima, tak chodia tipy na krčmy alebo na to, kde dobre varia. Výletné miesta pribúdajú, až keď sa oteplí. Priemerne mi prídu tak tri tipy za týždeň.“
Koľko navrhli ľudia?
„Ťažko povedať, asi okolo dvesto. Niekedy sa aj opakujú, niektorí ľudia komentujú jeden tip aj protichodne a aj sa hádajú, tak to aj pridávam na web. Napríklad Verne. Niektorí ľudia ho zbožňujú, iní tam nenávidia obsluhu.“
V mape sú aj niektoré absurdné miesta, napríklad Mrkva v Lamači? Stojí tam za kopčekom schovaná?
„Priznám sa, že som tam ešte nebola. No veľmi sa mi páčil ten tajný opis. Ľudia sa tam zväčša vyberú podľa návodu v mape, dokonca existujú aj videá, ako tam idú, a keď dorazia na miesto, nevedia, čo je tá mrkva. No a mrkva je to, že je tam kopček s takým stromčekom, čo vyzerá úplne ako mrkva (smiech). Chcela som tam nechať aj jednu takúto tajomnú vec. A akurát som vyzradila jej tajomstvo.“
Vlani ste projekt nazvaný mpba.sk oživili a vznikla nová mapa.
„V máji minulého roku som na to získala grant, v októbri bol potom Dizajnvíkend, kde som odprezentovala novú verziu mapy.“
Vaša „webová“ mapa je interaktívna. Keď niektoré miesto prestane byť dobré, vylúčite ho? Napríklad, že makovky pri Nivách sa už pokazili.
„Áno, na webe všetko aktualizujem a vždy raz za rok chcem vydať mapu aj na papieri, nech existuje ozajstný doklad o tom, čo v ktorom roku bolo na Bratislave fajn.“
Mapa je okrem slovenskej aj v anglickej mutácii. Chodia na kultové miesta aj cudzinci?
„Áno, chodia. Viem, že boli podľa mapky na večeri v Prašnej a aj v nejakej strašnej krčme, myslím, že v skanzene Kopsalón pri Novej scéne. Niektorí Slováci si kúpia anglickú verziu mapy s tým, že keď im príde nejaká návšteva, tak im ju dajú. Anglická mapa je prispôsobená, sú na nej názvy ulíc, na slovenskej sú zas zaznačené iba oporné body ako Gottko, Mierko, Justičák, Kukurica a podobne. Keď mi ľudia dávali nejaký tip do mapy, tak ich polohu opisovali na základe týchto bodov. Páčilo sa mi to. Na papierovej mape sú navyše zakreslené aj miesta s pekným výhľadom.“
Kopsalón pod Novou scénou.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Výhľady aj bunkre.
„Tie som tam naznačila preto, lebo som narazila na jeden web nadšencov, ktorí mapujú všetky bunkre. Pridala som ich aj do mapy, lebo je zaujímavé vidieť, ako sú rozmiestnené. Vidíme, že bunkre sú len na jednej strane, z východnej strany to bolo takmer nechránené.“
Ako vyberáte, ktoré tipy zaradíte medzi kultové miesta?
„Tipy mi ľudia posielajú buď emailom alebo cez formulár na webe. Potom to u mňa prejde schvaľovacím procesom a tip zaradím. To schvaľovanie je do istej miery subjektívne. Preto aj názov mpba s mojimi iniciálami.“
Na koľkých z miest z mapy ste boli? Či videli ste korytnačku v ružinovskom jazere Rohlík?
„Úplne všetko som nevyskúšala. Keď mi však príde naozaj lákavý tip a neviem sa už dočkať, zaradím ho. Potom si v nasledujúcich dňoch robím cielené zachádzky cez tieto miesta a testujem. Ľudia môžu zároveň tipy komentovať aj na Facebooku, čím sa väčšinou nadšenie z nového tipu za pár minút potvrdí.“
A čo tie korytnačky?
„Striehla som na ne, no, žiaľ, som ich nevidela, ale traja ľudia mi potvrdili, že sú tam (smiech).“
Od februára ste začali s vlastivednými vychádzkami, prvá bola v Pisztoryho paláci. Organizujete ich vy?
„Áno, palác bol však taká výnimka. Staré Mesto pre nás otvorilo palác a poskytlo nám aj zaujímavý výklad. Bolo to veľmi príjemné, a keď mi dievčatá zo staromestského úradu hovorili, odkiaľ ešte majú kľúče, začala som sa tešiť, čo nás všetko ešte čaká.“
Na fotkách z prehliadky je obrovská socha Lenina. Dá sa tam vidieť?
„Bežne nie, len počas prehliadky. Lenin sa tam veľmi dobre ukryl.“
Lenina opreli o stenu v Pisztoryho paláci, nedostane sa k nemu len tak hocikto.
FOTO - JOZEF JAKUBČO
Kam vyrazíte najbližšie?
„Na každej vychádzke by mal byť lektor, niekto, kto sa vyzná v konkrétnej téme. V tom mi teraz pomáhajú z TEDexu alebo z Artfóra. Našli sme napríklad pána, ktorý sa stará o paternostery. Zatiaľ sa však nepodarilo presvedčiť ľudí na ministerstvách, aby nás viacerých pustili povoziť sa. Plánujeme si tiež prejsť celú trasu metra v Petržalke, kadiaľ malo kedysi premávať, trasu viedenskej električky alebo náučnú prechádzku po odľahlých fontánach.“
Aké sú aktuálne novinky v mape?
„Pre zimu to bolo viac jedlo, ľudia zatepľujú. Novinkou je napríklad Hamburgerové okienko na Ventúrskej, kde nejaký pán začal robiť ozajstné domáce burgery a poctivé hot-dogy.“
Zmizlo už niektoré z kultových miest pre novú výstavbu?
„Zatiaľ, našťastie, nie. Zoznam vznikol až po tom búracom ošiali v meste, ktorý bol v rokoch 2007 a 2008. Ale Kyjev asi pôjde dolu.“
Pri jazere Rohlík sme videli len rybárov, na korytnačky sme šťastie nemali.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
