Bábkoherečka Oľga Hoffmannová. FOTO – AUTORKA
Ako vás vnímajú súčasné moderné deti, pre ktoré väčšinou knihy stoja až za počítačom a televíziou?
,,Áno, hrávam pre deti, ktoré vydržia pred počítačom aj tri – štyri hodiny. Iste, že sú výnimky, ale moja skúsenosť je taká, že si aj rady sadnú a vydržia celé predstavenie. Síce majú niekedy takú poznámku, ako že sú nad vecou, ale ochotne prídu, nech je technika akákoľvek. Ani by som nepovedala, že nečítajú. Tie, čo chcú čítať čítajú, tie, čo nechcú, robia niečo iné. Napríklad aj sedia pred počítačom, ktorý napokon obohacuje deti o ďalšiu dimenziu.“
Odlišujú sa svojím správaním deti z rôznych bratislavských mestských častí?
,,Petržalské sú najzhovorčivejšie, deti v Starom Meste sú najposlušnejšie, najvnímavejšie. Petržalské deti sú živelnejšie, dúbravské deti sú živé, ale akoby nepozornejšie. Túto demografiu neviem rozšifrovať. Možno je to tým, že petržalské škôlky sú veľké, tam je sto, i stodvadsať detí. V Dúbravke ich je v škôlke okolo devaťdesiat, v Starom Meste tridsať, až štyridsať. Podstatné však je, že každé dieťa je iné a práve preto je ohromné.“
Namáte pocit, že sa posunula hranica nevinnosti u detí, že sú rýchlejšie dospelé?
,,Určite sú vzdelanejšie a rozhľadenejšie, ale tak naivne rozhľadené. Ony síce počujú dospelácke reči, aj ich zopakujú, ale veľmi nevhodne, čiže nerozumejú, čo hovoria. Určite majú širšiu slovnú zásobu a vďaka počítačom i väčší rozhľad, ako decká ešte pred nejakými desiatimi rokmi. Ale či sa tá hranica nevinnosti zmenila, neviem povedať.“
Myslíte, že sa u nás zlepší postavenie bábkového divadla, že bude viac uznávané i dospelými?
,,Nie nikdy. Je to, jednoducho, nejaká konvencia, že bábkové divadlo je, paradoxne, čosi ako ,odpad‘ pre deti. Už sa robilo toľko bábkových vecí pre dospelých, ale neuchytilo sa to. Dokonca ani Bednárikove réžie, hoci inak na jeho muzikály chodí množstvo divákov – a pritom i tu je stále rovnaký Bednárik. Za tridsať rokov, čo sa bábkovému divadlu venujem, sa to neposunulo ani o centimeter. Len bábkoherecká škola a celé bábkové divadlo je u nás na vysokej úrovni. Ale tým, že ho dospelí negujú, už sa pre dospelých vlastne ani nerobí.“
Neunavuje vás pracovať v takýchto podmienkach?
,,Robiť bábkové divadlo je poslanie, nie profesia. Nebyť možností v televízii, v rozhlase, v dabingu, tak sa človek neuživí. Bohužiaľ, iba málokto si uvedomuje, že najrozumnejšia je investícia do našich detí – je to vklad do najprosperujúcejšej banky, ktorá dáva najvyššie úroky.“
BARBORA MANČÍKOVÁ
