SME
Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Bratislava je ženského rodu

Odborníci hovoria, že prevaha žien nie je výnimočná, v Bratislave je však výrazná.

Samé ženy, kam sa len pozriete.Samé ženy, kam sa len pozriete. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Bratislava starne a deti sa rodia neskôr. No pôrodov je už viac ako pred pár rokmi.

BRATISLAVA. Najväčšiu „šancu“ nájsť si partnerku majú muži z Ružinova. Žije tam totiž takmer o sedemtisíc žien viac ako mužov. V Ružinove žije spolu 72­tisíc ľudí, je tam teda 120 žien na sto mužov.

„Môže to byť tým, že vzhľadom na vek sídliska tu žije veľa dôchodcov a ženy sa dožívajú vyššieho veku,“ uvažuje hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová. Štvrť však láka aj mladých.

„Je tu dobrá občianska vybavenosť, školy, obchody, veľa zelene a nie je taký problém s parkovaním ako v Petržalke alebo centre. Chodím sem cvičiť, stretávam sa s priateľmi,“ hovorí 32­ročná Mirka, ktorá si v Ružinove práve kúpila byt. Predtým žila na Dolných honoch a v Senci.

V Devíne je málo diev

info
Bratislavčania
Štatistika
Počet obyvateľov:
  • rok 2000 – 447 345,
  • rok 2010 – 432 801,
  • (z toho 229 492 žien);
Ženy verzus muži
  • Petržalka: 58 467 / 53 311,
  • Ružinov: 39 590 / 32 770,
  • Staré Mesto: 21 662 / 19 424,
  • Nové Mesto: 20 649 / 17 389
  • Dúbravka: 18 463 / 16 262,
  • Karlova Ves: 18 462 / 16 310,
  • Vajnory: 2582 / 2586,
  • Devín: 567 / 555,
  • Čunovo: 540 / 469;
Vek rodičiek: od 25 do 29
  • rok 2005 – 1688,
  • rok 2010 – 1447;
od 30 do 34
  • rok 2005 – 1294,
  • rok 2010 – 2344;

Rizikové tehotenstvá:

  • rok 2005 – 1719,
  • rok 2010 – 8419;

Nález na krčku maternice:

  • rok 2005: 839 prípadov,
  • rok 2010: 1257 prípadov;

Nádory prsníkov:

  • rok 2005: 360 prípadov,
  • rok 2010: 199 prípadov;

Úmrtia Bratislavčanov:

  • rok 2000: 4089,
  • rok 2010: 4187;

Samovraždy:

  • rok 2005 – 52 (11 žien),
  • rok 2010 – 44 (10 žien);

Zhubné nádory dých. ciest:

  • rok 2005: 189 prípadov,
  • rok 2010: 660 prípadov;

HIV:

  • rok 2005 – 4 pacienti,
  • rok 2010 – 9 pacientov
  • ( 1 žena), u dvoch mužov zistili AIDS;

Drogovo závislí:

  • rok 2005 – 684 (508 mužov)
  • rok 2010 – 534 (388 mužov);

Alergie:

  • rok 2000 – 82 983,
  • rok 2010 – 127 451 pacientov.

Podobná situácia je v Petržalke, kde je rozdiel asi päťtisíc v prospech žien. „Je to normálne,“ hovorí sociologička Sylvia Porubänová. „Žien je v populácii tak 54 percent, takže prevažujú vždy a všade,“ dodala. Na Slovensku aj v Európe pripadá na sto mužov 105 žien. V Bratislave je to však až 112.

„Sťahuje sa sem viac žien, pretože je tu viac pracovných príležitostí pre ženy,“ hovorí demograf Boris Vaňo.

Trendy popierajú napríklad Vajnory, kde je len o štyri ženy viac ako mužov.
Devín zas úplne odporuje svojmu menu, žien tam žije o desiatku menej, v Čunove ich býva dokonca o 70 menej.

„Tam už prichádzajú kompletné rodiny. Nebudú tam bývať single, neprídu tam ľudia na dočasné bývanie,“ hovorí o menších častiach Porubänová.

Starneme

Štatistiky bratislavského magistrátu tiež ukazujú, že priemerný Bratislavčan má 39 rokov a priemerná Bratislavčanka 42,5.

Čísla sú od Štatistického úradu a Národného centra zdravotníckych informácií. Nejde o údaje z aktuálneho sčítania ľudu, ktoré budú ešte presnejšie, no ešte nie sú prístupné.

Pred desiatimi rokmi boli Bratislavčania o dva roky mladší a v roku 1990 mali v priemere 34,5 roka. Napriek tomu však patríme medzi desiatku európskych krajín s najmladším vekovým obyvateľstvom. Najviac starých ľudí žije
v Starom Meste, najmenej v Petržalke.

Za rok sa narodilo asi päťtisíc Bratislavčanov, čo je po prepade spred piatich rokov nárast. Najviac žien rodí po tridsiatke, čím pribúda rizikových tehotenstiev.

Máme zdravšie jedlo a horší vzduch

Nádorov dýchacích ciest je stále viac. Horšie ako výfuky sú cigarety.

BRATISLAVA. Zdravotný stav Bratislavčanov sa podľa štatistík rovná celoslovenskému priemeru.

„Je určite lepší ako v oblastiach, kde je vyššia nezamestnanosť, lebo Bratislavčania majú možnosť si kupovať kvalitnejšie potraviny,“ myslí si Alžbeta Béderová zo staromestskej Poradne zdravia. Negatívom mesta ale podľa magistrátu zostáva znečistené ovzdušie.

„Životné prostredie ovplyvňuje zdravie populácie asi iba z 25 percent. Takmer 50 percent vplyvov (okrem genetiky a úrovne zdravotníckej starostlivosti) predstavuje spôsob života a životný štýl,“ hovorí Katarína Nosálová z Úradu verejného zdravotníctva.

Škodíme si sami

Keďže je v Bratislave veľa vzdelaných ľudí, ktorí sa starajú o svoje zdravie, podľa nej sa prípadné zhoršenie kvality prostredia sa na ich zdraví neprejavuje.

Zdôraznila, že oveľa viac ako znečistený vzduch na vznik rakoviny pľúc vplýva fajčenie. Kým v roku 2005 narátali v Bratislave 189 prípadov zhubných nádorov na dýchacích cestách, o päť rokov neskôr ich bolo 660.

Bratislavčania zomierajú hlavne na choroby obehovej sústavy oveľa viac ako v okolitých krajinách. Najviac prípadov je v Ružinove, najmenej v Starom Meste. Priemer je však nižší ako na Slovensku.

Druhou najčastejšou príčinou sú nádory, rovnako ako v Česku. A aj keď je celoslovenský priemer nižší, Bratislava je na tom lepšie ako Maďarsko a Poľsko.

Menej vypisujú péenky

Ľudí, ktorí zostávajú doma na péenke, ubúda. Kým v roku 2005 si ju podľa Národného centra zdravotníckych informácií dalo vypísať 94­tisíc Bratislavčanov, o päť rokov neskôr ich bolo 51 600. Ľudia podľa prieskumov preferujú dovolenku, lebo ich nekontrolujú, je to finančne výhodnejšie a netreba nič vybavovať.

Štatistika však ukazuje, že chorí zostanú na péenke dlhšie. Kým v roku 2005 strávili doma 2,17 milióna dní, predvlani 1,78 milióna dní. Úrady tiež zaevidovali až o tisícku menej pracovných úrazov. V roku 2005 ich bolo 1 396, o päť rokov neskôr 351.

starki_res.jpg

Vekový priemer klesá všade v Európe, i v Bratislave.

FOTO SME: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

ico

Drog ubúda, mladých viac ničí alkohol

Drogový ošiaľ z 90. rokov už ustúpil.

BRATISLAVA. Drogy sú stále symbolom veľkomesta. Oproti ostatným regiónom je v Bratislave najviac drogovo závislých, už to však nie je tretina celej populácie, ale štvrtina.

Za päť rokov počty drogovo závislých v Bratislave klesli. V roku 2005 ich bolo 684, o päť rokov neskôr o 150 menej.

„Klesol počet nových závislých, väčšina už je v liečbe, alebo ju absolvovala,“ hovorí riaditeľ centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.

V Bratislave podľa neho „epidémia“ užívania drog vypukla najskôr – v deväťdesiatych rokoch. Inde sa problémy objavujú až teraz, keďže trvá roky, kým závislý vyhľadá pomoc. V Bratislave však stúpa počet mladých alkoholikov.

Samovrážd je menej

BRATISLAVA. Psychiatri v Bratislave majú čoraz viac práce. Kým v roku 2005 urobili 83 835 vyšetrení, o päť rokov neskôr až 188 239 vyšetrení. Počet hospitalizovaných pacientov však klesol.

Svoje problémy riešia Bratislavčania i samovraždami. Je ich však menej ako v minulosti. Muži aj ženy sa najčastejšie vešajú. Ako druhé v poradí muži použijú strelnú zbraň, ženy skáču z výšky.

Najčastejšie je problémom choroba, telesná chyba a iné vnútorné problémy a osobné konflikty. Ženám sa väčšinou samovraždy nepodaria, zomrie každá siedma. U mužov vyjde väčšina pokusov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  4. Získaj náskok pred štartom
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  6. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás
  9. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  10. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  1. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  2. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  3. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  4. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  5. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  6. Darujte predplatné SME.sk a vyhrajte
  7. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  8. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  9. Nadácia Orange podporí digitálne zručnosti učiteľov a žiakov
  10. Changes to the System of Remedies, Procurement Law Amendment
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 199
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 10 933
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 660
  4. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 778
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 308
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 087
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 400
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 165
  9. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 135
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 835
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  2. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  3. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  4. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  5. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  6. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  7. Anton Sládek: Príjemné detaily na Radlinského ulici
  8. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 288
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 408
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 950
  4. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 916
  5. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 596
  6. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 423
  7. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 799
  8. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 506
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Zatvoriť reklamu