Pôvodnú knižnicu vo Vajnoroch založil Spolok vajnorských študentov v roku 1905.
BRATISLAVA. Pravidelné diskusie a večerné čítania zaviedli vo vajnorskej knižnici. V tejto bratislavskej mestskej časti besedujú pri knihách o knihách dva roky. Na návštevu už zavítali spisovatelia Daniel Hevier, Michal Hvorecký, povzbudiť záujem o čítanie prišiel aj František Mikloško a mnohí iní, uviedol protagonista večerných čítačiek, prednosta MÚ vo Vajnoroch Juraj Lauko.
Sedenia a besedy pri knihách sú určené strednej a staršej generácii. Tematicky sú ladené na knihy od spisovateľov, ktorí prijali pozvanie do vajnorskej knižnice. Čítačky sú vždy spojené s umeleckým prednesom vybraných pasáží. Ako dodal Juraj Lauko, tešia sa čoraz väčšej obľube.
Pôvodnú knižnicu vo Vajnoroch založil Spolok vajnorských študentov na podnet kňaza Ferdinanda Jurigu po jeho príchode do obce v roku 1905. Predsedom spolku bol Filip Zeman. Knižnica mala knihy v slovenčine, ale aj v maďarčine, lebo v tom čase bola na stredných a vysokých školách vyučovacím jazykom maďarčina. Okrem tejto činnosti členovia spolku hrávali i divadlo s národnou a náboženskou tematikou.
Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 mali niektorí študenti v škole problém s vyjadrovaním sa v slovenčine. Preto spolok robil pre týchto študentov kurz spisovnej slovenčiny. Prvé umiestnenie knižnice vo Vajnoroch nie je známe. V roku 1935 však bola postavená budova Úverového družstva na ulici Pod lipami. Tu bola umiestnená aj knižnica. V súčasnosti pôsobí v priestoroch medzi štátnou a cirkevnou základnou školou v centrálnej časti Vajnôr, doplnil Lauko.
