Protestujúci majú dnes v pláne pochod pred centrálu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
BRATISLAVA. Účastníci protestu Gorila sa dnes do bezprostrednej blízkosti Prezidentského paláca zrejme nedostanú. Polícia sídlo hlavy štátu po celom obvode obkľúčila kovovými zátarasami.
Na pokojný priebeh mítingu na Hodžovom námestí navyše dohliadajú desiatky príslušníkov mestskej a štátnej polície a neďaleko Úradu vlády SR stojí vodné delo.
Na úvod podujatia sa dnes v centre Bratislavy o 16.00 h zišlo zhruba 200 ľudí. Opakuje sa tak scenár spred týždňa, počet demonštrantov len nevýrazne prevyšuje počet policajtov. Na rozdiel od predchádzajúcich protestov medzi účastníkmi ubudol počet transparentov, naopak viac je píšťaliek a vuvuzel, ktorými demonštranti vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou politickou situáciou.
Na zostrojenom pódiu doteraz vystupovala hlavne Ľubica Lehotská (na snímke). Ďalších popredných organizátorov Petra Pčolinského a Luciu Gallovú zatiaľ medzi demonštrantmi nie je vidieť. Pri pódiu je niekoľko balení toaletného papiera, účastníci protestov na internete avizovali, že ním zahádžu sídlo prezidenta.
FOTO: TASR
Využili protest proti 99 percent
Krátko po úvode sa do davu organizovane zamiešala skupina asi 20 mladých ľudí, ktorí namietajú voči "ďalším gorilám v politike". Pri sebe majú profesionálne vyrobené transparenty, ktoré odsudzujú mimoparlamentné hnutie 99 percent, a farebné letáky s podobnými heslami.
"Nechceme budúce Gorily 99%," hlásajú transparenty, na ktorých sú zobrazené tváre niektorých predstaviteľov strany 99% ako aj SDĽ. Títo mladí ľudia majú aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99 % je podvodný projekt miliardárov.
Protestujúci majú dnes v pláne pochod pred centrálu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
FOTO: TASR
Európsky úrad nepovedal, či sa kauzou bude zaoberať
Žiadosť, ktorú Obyčajní ľudia adresovali Európskemu úradu boja proti podvodom, informuje o pozadí kauzy Gorila, pre ktorú Slovensko mohlo prísť o desiatky miliónov eur.
BRATISLAVA. Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) zatiaľ neodpovedal, či sa bude zaoberať podozreniami, ktoré vyplývajú z údajného spisu SIS Gorila.
"Predpokladáme, že sa tým zaoberajú, zatiaľ sme spätnú väzbu nedostali," povedal agentúre SITA poslanec Jozef Viskupič z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hnutie sa na OLAF obrátilo v januári, pretože nedôveruje tomu, že slovenské orgány kauzu vyšetria.
Viskupič dodal, že na OLAF budú tlačiť, aby dostali odpoveď čo najskôr. "Chceme do toho proaktívne vstúpiť a dozvedieť sa, ako konajú," poznamenal.
Hnutie sa v januári obrátilo listom priamo na generálneho riaditeľa OLAF Giovanniho Kesslera, ktorý má právomoc konania začať, kontrolovať a ukončiť.
Právnik hnutia Miroslav Kadúc vtedy zdôraznil, že žiadna inštitúcia nemôže OLAF-u dávať príkazy, čo má byť zárukou nezávislého vyšetrenia.
Kesslera Obyčajní ľudia v žiadosti informujú o pozadí kauzy Gorila, pre ktorú Slovensko a únia mohli prísť o desiatky až stovky miliónov eur. Z materiálov vybrali skutočnosti, ktoré považujú za najzávažnejšie.
V liste spomínajú údajné vyplácanie provízií za privatizáciu energetických spoločností (Slovenských elektrární, Stredoslovenskej energetiky a Transpetrolu) predstaviteľmi finančnej skupiny Penta. Spomínajú tiež pasáž, podľa ktorej bola privatizácia bratislavského letiska v réžii tejto finančnej skupiny.
„Keďže SR participuje na príjmoch do rozpočtu EÚ, na základe uvedených skutočností je treba nevyhnutne dôjsť k záveru, že vyššie opísané skutočnosti majú vplyv na rozpočet EÚ,“ napísali matovičovci. Pripomínajú, že na kauze môžu participovať slovenské politické špičky s vplyvom na všetky zložky štátnej moci a preto možno pochybovať o nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania štátnymi orgánmi SR.
Dokumenty s názvom Gorila a Gorila 1 vypovedajú o údajnom ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou. Rozsiahly materiál popisuje dosadzovanie politických nominantov do štátnych podnikov, provízie pri privatizácii a pavučinu vzťahov naprieč politikou, podnikateľskou sférou a bezpečnostnými zložkami.
Hoci sa potvrdilo, že akciu s názvom Gorila SIS skutočne zrealizovala, pravosť spisov zverejnených na internete nie je potvrdená, naopak, viacerí aktéri figurujúci v dokumentoch autenticitu informácií spochybnili.
TASR
