Územné rozhodnutie o základných parametroch novej štvrte je podľa nich v rozpore s územným plánom zóny Podhradie.
BRATISLAVA. Občianskym aktivistom v iniciatíve Bratislava otvorene (BAO) sa nepáči vydané územné rozhodnutie pre plánovaný projekt výstavby v bratislavskom podhradí. Podľa nich umožní v časti Vydrica stavať 7 až 8-podlažné stavby. Spolu s Mestským výborom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny poslali na Krajský stavebný úrad doplnenie svojho odvolania.
Rozpor s územným plánom
Územné rozhodnutie, ktoré vydalo Staré Mesto 19. októbra 2011, je podľa nich v rozpore s územným plánom zóny Podhradie, schváleným v roku 2006. "Zarážajúce je, že investor, developer aj zhotovitelia dokumentácie predloženej v územnom konaní sledujú hlavne svoje parciálne záujmy a expanzívne spôsoby výstavby," informovali TASR aktivisti. Podotkli, že územie sa nachádza v pamiatkovej rezervácii a vyžaduje si úplne iný prístup.
Bratislava otvorene pripomenula, že doteraz sa v rôznych anketách a petíciách vyjadrili Bratislavčania, aby Podhradie dostalo úplne iný charakter a zachovala sa jeho tradičná štruktúra, aj panoráma hradného kopca. "Predložený developerský návrh je však bez akéhokoľvek vzťahu k prostrediu a mohol by stáť skôr na Bajkalskej ulici či v niektorej z moderných štvrtí," dodali.
Dominik Schronk z developérskej spoločnosti Zillion na verejnej prezentácii projektu 6. februára ubezpečil, že ľudia hrad aj zeleň pod ním uvidia, či pôjdu autom, loďou alebo pešo. "Ja som narátal maximálne šesť nadzemných podlaží, lebo rovina, kde sa pohybujeme s terénom nie je všade úroveň nábrežia," uviedol.
Viac o verejnej diskusii si prečítajte v článku s vizualizáciami: Vydrica hrad nezakryje, tvrdí investor.
Podľa architekta Michala Bogára boli pohľady predpísané už v samotnej súťaži. "Vodná veža je nízka, tú nezastavujeme. Až akoby v treťom pláne je navrhnutý objekt, ktorý má štyri podlažia a celý areál vodnej veže tak otvára priehľad na hradný kopec," dodal Bogár.
Doplnenie odvolania BAO uvádza konkrétne nezrovnalosti, ktoré môžu podľa nich narušiť kvalitu životného prostredia, pamiatkovú rezerváciu aj plynulosť dopravy. Iniciatíva ho preto posiela aj primátorovi Bratislavy, starostke Starého Mesta, hlavnej architektke aj mestským poslancom.
Čo žiadajú aktivisti
VÝŠKA BUDOV:
- Upraviť výšku budov: V pamiatkovej zóne je možné stavať výškové budovy do 21 metrov (7 nadzemných podlaží), územné rozhodnutie podľa aktivistov povoľuje budovy do výšky 166,5 metrov nad morom, čo znamená výšku budovy 26,5 metrov.
- Nerušiť dominanciu hradu: Územný plán zóny káže zachovanie siluety hradu a vzťahov k okolitej štruktúre. Jeho južná hradba je 170 mestov nad morom, územné rozhodnutie umožňuje, aby strechy Vydrice končili vo výške 166,5 metrov nad morom.
- Naprojektovať šikmé strechy: Územný plán zóny nabáda k uplatneniu urbanisticko-architektonických kompozičných prostriedkov – dominanty, akcenty, pohľady, rytmus, gradácia, silueta. Územné rozhodnutie má v asi 90% stavebných objektov ploché strechy, čo navodzuje presne opačné parametre – monotónnosť, linearitu a uniformnú rovnakosť.
DOPRAVNÁ SITUÁCIA:
- Riešiť možné zápchy na nábreží: Od Nového mosta po tunel sa má realizovať päť svetelných križovatiek, čo podľa aktivistov veľmi obmedzí priepustnosť a plynulý prejazd po nábrežnej komunikácii, ktorá je už v súčasnosti v špičke zapchatá.
- Riešiť výjazd z podzemných garáží: Územné rozhodnutie umožňuje prepojenie podzemných garáží z Vydrice na Židovskú, čiže z Nábrežia L. Svobodu na Židovskú a Mikulášsku. Toto prepojenie podľa aktivistov Územný plán zóny nepripúšťa, lebo by sa týmto zintenzívnila doprava na Židovskej ulici, ktorá má mať charakter pešej zóny, resp. komunikácie s prvkami upokojenia dopravy
- Riešiť pešiu a cyklistickú dopravu: Územné rozhodnutie podľa aktivistov vôbec nerieši cyklistickú dopravu. Pešiu dopravu rieši nedostatočne, komplikovane a z hľadiska súčasných poznatkov a celosvetových trendov ťarbavo, tvrdia aktivisti. Navrhuje, aby sa celý peší pohyb posunul do výšky 146,6 metrov nad morom na umelo vytvorené „plató“, čo podľa to znamená, že ak chce chodec prejsť z nábrežnej promenády na Vydrickú ulicu, musí prekonať 7-metrový výškový rozdiel, teda viac ako dve poschodia, čo bude možné len strmými schodami, alebo výťahom.
- Riešiť zabezpečenie prepojenia Vydrice s okolitými časťami: vybudovať mimoúrovňové pešie prepojenie zo Židovskej ulice ponad Staromestskú ulicu k Dómu sv. Martina a prepojenie lávkou z Vydrickej ulice ponad skrátené rameno mosta.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:
- Zachovať vegetáciu: Budovy budú zatieňovať svah hradného kopca do takej miery, že zničia výskyt významnej teplomilnej a svetlomilnej vegetácie, tvrdia aktivisti. Pričom regulatívy Územného plánu zóny jasne hovoria o nutnosti regulácie výšky zástavby tak, aby nezatieňovala svah.
- Riešiť doplnenenie pásu zelene na nábrežnej promenáde, revitalizáciu existujúcich plôch zelene: Územné rozhodnutie nerieši všetky zásady úprav zelene a ostatných prírodných prvkov územného systému ekologickej stability na území Podhradia.
Zástupca spoločnosti Vydrica Ladislav Rehák ukazuje priečne rezy plánovaných budov.
FOTO: Bratislava otvorene
Autor: him
