Stavby v Bratislave

FOTO – ARCHÍV

Raz za dva týždne uverejňujeme recenzie bratislavských architektov na najnovšie stavby v Bratislave. Pravidelná dvojtýždenná rubrika vychádza vždy v pondelok. Od našich čitateľov privítame tipy na stavby, ako aj reakcie na recenzie. Kontaktujte nás na adrese: ingrid.drozdikova@sme.sk alebo faxom 59 23 36 60, či telefonicky 59 23 35 80.

Rekonštrukcia pobočky Slovenskej sporiteľne, Námestie SNP

Autor pôvodného návrhu: Juraj Tvarožek

Rekonštrukcia: Ateliér doc. Jána Bahnu

Realizácia rekonštrukcie: 1998 – 2001

Po roku 1989 sa začali stavať bankové budovy. Mnohé sú príkladom dobrej modernej architektúry, niektorí architekti však stavajú na pompéznosti a drahých materiáloch. Spoločným znakom takýchto stavieb je snaha rýchlo preinvestovať peniaze a násilná sebaprezentácia. Výsledkom je vizuálny chaos lesklých materiálov a tvarov, ktorý sa podkladá vkusu priemerného návštevníka. Príkladom staršieho bankového objektu, ktorý je dodnes vnímaný ako kultivovaný a primeraný svojmu účelu, je budova bývalej Mestskej sporiteľne, teraz Slovenskej Sporiteľni. Architekt Juraj Tvarožek patril k druhej generácii slovenských architektov, ktorá do tvorivého procesu vstupovala až po prvej svetovej vojne, keď počas svojho dozrievania zažila prudký prerod smerom k funkcionalizmu.

Tento proces sa odzrkadlil aj v projekte Mestskej sporiteľne, ktorej riaditeľom bol v tom čase brat architekta. Tvarožkove pôvodné projekty boli ešte poňaté v tradičnom štýle vidieckej malomestskej bankovej budovy. Rýchlo sa od týchto vplyvov oslobodil a dospel spolu s dodávateľom okien Krausom k avantgardnému riešeniu zavesenej fasády, ktorá sa stala symbolom technologického pokroku domácich architektov a dodávateľov. V interiéri sa prejavuje okrem čisto funkcionalistických motívov a riešení (oblé zasklenie priehradkovej haly, použitie sklobetónu, voľný pôdorys vyplývajúci z použitia železobetónového skeletu) aj rozsiahle použitie krásneho prírodného kameňa (zlatého ónyxu) v priestore vstupného schodišťa. Prírodný kameň je použitý s veľkým citom a pochopením pre tento materiál až po nápaditý detail tenkých priesvitných dosiek a výrazných textúr, modulujúcich svetlo v priestore do teplých žltých stavieb. Spolu s použitými výtvarnými dielami (sochy A. Rigeleho) tak tvorí druhý statickejší a reprezentatívnejší pól diela. Za najväčší prínos stavby kritici považovali priekopnícky riešenú zavesenú fasádu z opaxitového skla, prvú u nás.

Počas dlhoročného používania stavbu neudržiavali. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia zmenili pôvodnú fasádu, ktorá stratila svoje horizontálne členenie, a tým zmenila svoj charakter na celoplošný. Do bočnej fasády vložili nevhodnú vitráž, odstránili pôvodný turniket. Stavebné zmeny v hale odstránili pôvodné zariaďovacie prvky a detaily a nahradili ich neurčitými modernými tvarmi. Pasáž na prízemí bola zrekonštruovaná v dekoratívnom výtvarnom názore s použitím iluzórnych zrkadiel a sklených plôch, ktorý kontrastuje s pôvodným funkcionalistickým ladením objektu.

K celkovej rekonštrukcii objektu pristúpil investor až v súčasnosti (1998 – 2001). Ateliér doc. Jána Bahnu si na rozdiel od predošlých konfrontačných zásahov zvolil cestu obnovy pôvodného výrazu objektu. Dokázal sa stotožniť s duchom pôvodnej architektúry a citlivo sa naň v ďalšej tvorbe napojiť. V prvom rade štúdiom dochovaných materiálov sa rekonštruovali pôvodné prvky interiéru (kamenné obklady interiéru, obnova kamenného obkladu vstupného schodiska, travertín podobný ónyxu vrátane čierneho pásu podľa pôvodného pásu linolea, vstupný turniket, polvalcové líniové svietidlo a pod.). Najexponovanejším zásahom bola obnova fasády s prinavrátením jej pôvodného pôsobenia v nových materiáloch, tak aby tento posun nebol popretím jej podstaty. Na prvý pohľad sa zdá, akoby bola postavená v súčasnosti. Ján Bahna má funkcionalizmus rád a rozumie mu, preto s ním vie aj ľahko narábať a odkryť jeho skutočnú podstatu.

Banka tak znovu získala svoju pôvodnú atmosféru. Bahna sa sa vedome vzdal možnosti väčších zásahov do pôvodného riešenia.