PEZINOK. Obyvateľov Glejovky trápi ich spôsob života, ale zatiaľ nie sú v pozícii, aby na tom niečo dokázali zmeniť.
O svojich problémoch rozprávali primátorovi Pezinka Oliverovi Solgovi aj niektorým mestským poslancom, ktorí sa do Glejovky vybrali na pracovnú obhliadku hneď po skončení februárového zasadania zastupiteľstva.
Chudobní pezinskí Rómovia žijú v zlých podmienkach, v podstate takmer na smetisku. S Rómami z Glejovky sa vraj dá lepšie vyjsť, sú kultúrnejší ako napríklad Rómovia vo východoslovenských osadách.
Problémom je ich odkázanosť a ich nereálne očakávania zo strany štátu či mesta. Podľa všetkého ťažšie rozlišujú medzi štátnym úradníkom, primátorom, či samosprávnym poslancom.
Za vodu evidujú dlh
V prítomnosti zástupcov samosprávy niektorí Rómovia aj kričia. „Za nás bojujte,“ vyzýva primátora žena, čo celý čas chodí po dvore ruiny vo veľkom mraze s metlou a pochvíľou adresuje svoje výčitky primátorovi a teplo oblečeným poslancom.
Iná žena s dieťaťom v náručí pokojne opisuje, ako sa tu žije bez vody. „Odpojili nás pred tromi rokmi, odvtedy si chodíme po vodu do blízkeho jazera. Aj keď potrebujeme prať a tak. Doteraz sme žili tamto v tej drevenej búde,“ ukazuje žena. Na otázky ohľadom platenia dlhov voči vodárenskej spoločnosti prikyvuje, vie o tom, záväzky vraj aj splácali, ale prestali.
„Vláda na nás dáva veľké peniaze, a pozrite sa ako žijeme,“ rozrušene vraví iná žena. „Čo máme robiť,“ pýta sa zase muž v červenej bunde. „Dajte nám do prenájmu pozemky na desať rokov a ja tam budem stavať,“ vyzýva zástupcov Pezinka.
Tí sa mu snažia vysvetliť, že keby jednému človeku prenajali pozemok za symbolickú sumu, hneď by sa hlásilo množstvo ďalších záujemcov.
Problémom je, že pozemky, ktoré Rómovia zabrali, patria cirkvi a tá zatiaľ v tejto veci nekonala. Na cirkev sa treba obrátiť aj v prípade odberu vody z miestneho grinavského cintorína.
Najviac je detí
Mesto sa snaží obyvateľov evidovať, hoci tu bývajú niektorí bez nahláseného trvalého pobytu, alebo naopak, prihlásení tu nebývajú. Najväčšiu časť tvoria deti do 15 rokov. Sčasti obývajú starú vyhorenú budovu, sčasti bunky a prístrešky na blízkom pozemku.
Záhradkári, ktorí majú blízko pozemky, sa sťažovali, že im tu počas zimy kradnú drevo z ovocných stromov. Primátor v minulosti odporúčal záhradkárom oplotiť si pozemky, podobne ako to spravila susedná firma Regena.
S vysokým betónovým múrom vraj stúpne aj rešpekt susedov a problém s bezpečnosťou by sa vyriešil. Rómovia sa nazdávajú, že mestské zastupiteľstvo im nepraje, pretože podľa Grinavanov robia škody na okolí.
Múrom, ktorý je vidno v pozadí, si firma obohnala svoj pozemok.
FOTO: (STA, ŽAJA)
